Pravidelne sa opakujúce oddlžovanie najmä štátnych nemocníc sa stáva, žiaľ, pravidlom, na ktoré si už mnohé nemocnice zvykli a považujú ho za ďalší bežný zdroj financovania ich činnosti z verejných zdrojov. Zvykli si na to už aj dodávatelia, ktorí ale skutočnosť neplatenia faktúr zo strany nemocníc a vedomie, že sa k peniazom dostanú až po nejakom čase a bez príslušenstva k svojim pohľadávkam, pretavujú do vyšších cien za svoje tovary a služby. Vzniká, v ekonomickej terminológii známy, efekt morálneho hazardu, ktorý ma veľmi negatívne dopady na efektívnosť celého zdravotného systému a v konečnom dôsledku na to doplácajú pacienti, ktorí nedostávajú takú zdravotnú starostlivosť, v takej kvalite, dostupnosti a množstve, akú by dostávať za peniaze vyčlenené do zdravotníctva mali.

Kľúčové pre implementáciu zámerov Programového vyhlásenia vlády v oblasti zdravotníctva bude, či ministerka zdravotníctva a jej tím budú mať dostatočnú politickú podporu zo strany premiéra a celej vládnej koalície. Obávame sa, že akonáhle prídu na pretras trochu nepopulárne opatrenia, premiér populisticky zatiahne ručnú brzdu. Taká je skúsenosť z minulosti. Pani exministerka Kalavská by možno o tom pri stratifikácii nemocníc vedela rozprávať.

Analytici inštitútov INEKO (Dušan Zachar), INESS (Martin Vlachynský), spoločnosti Msquare (Martin Smatana, Michal Štofko) a Matej Mišík (analytik IZA) ako súkromná osoba ohodnotili prínos a komplexnosť zdravotníckych volebných programov politických strán a hnutí.
Oproti voľbám roku 2020 boli na prvých dvoch miestach opätovne vyhodnotené programy strany Sloboda a solidarita a Progresívneho Slovenska. Tretie miesto obsadil program KDH, ktorý zaznamenal oproti roku 2020 značný posun (zo 7. miesta). Najnižšie (dokonca negatívne) skóre dosiahol zdravotnícky program hnutia Republika.

Ôsmy ročník hodnotenia nemocníc inštitútom INEKO podľa vybraných ukazovateľov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, operačných skúseností lekárov, náročnosti diagnóz, spokojnosti pacientov, hospodárenia a transparentnosti za obdobie 4 rokov. Hodnotenie Nemocnica roka 2022 vychádza predovšetkým z dát rokov 2018 až 2021.

Pandémia koronavírusu sa v roku 2020 v slovenských nemocniciach negatívne podpísala na plošnom zhoršení úrovne takmer všetkých sledovaných indikátorov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Po nástupe „červených“ kovidových oddelení v nemocniciach sa znížil počet realizovaných operačných výkonov nekovidových pacientov. Tento trend pretrval aj v minulom roku. Pandémia zapríčinila aj v roku 2021 odsúvanie plánovaných operácií, a teda zhoršenie dostupnosti a negatívne ovplyvňovala aj kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hoci sme už začali pozorovať zlepšenia pri niektorých indikátoroch. Medziročne sa znížil počet opakovaných hospitalizácií, úmrtí hospitalizovaných pacientov po cievnej mozgovej príhode, ako aj počet úmrtí po preklade pacienta z jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS) na štandardné nemocničné lôžko na oddelení. Ako keby sa nemocnice po prvotnom šoku z nepoznaného koronavírusu začali prispôsobovať zmenenej situácii a obmedzeniam a začali už lepšie reagovať na tento núdzový stav. Navyše už bola počas celého minulého roka dostupná vakcína proti kovidu, čo zlepšovalo situáciu zaočkovaného zdravotníckeho personálu a zaočkovaných pacientov.

Zaujímavosťou je, že ani dva ťažké roky pandémie nezhoršili v dotazníkoch poisťovní reportovanú spokojnosť pacientov. Ba práve naopak, spokojnosť pacientov kontinuálne rastie. Hospodárenie nemocníc sa medziročne zlepšilo. Jedným z vysvetlení môže byť tiež skutočnosť, že objem zdrojov nemocníc od zdravotných poisťovní rástol aj napriek v dôsledku koronavírusu zníženým počtom výkonov, a teda aj nákladov na materiál, lieky,
energie a pod. Stále však platí, že v priemere hospodárili štátne univerzitné a fakultné nemocnice stále so stratami, hoci s nižšími a naďalej sa aj zadlžovali a neplatili odvody a faktúry, hoci pomalším tempom.

Lekárske odborové združenie (LOZ) bolo pri vyjednávaniach s vládou úspešné. Bude však otázne, či také veľkorysé skokovité zvýšenie platov v slovenských nemocniciach, ktoré si bude vyžadovať každým rokom vyčleňovanie obrovského balíka peňazí z rozpočtu, nie je mimo možností slovenskej ekonomiky a zadlžených verejných financií. Otázne bude, či to potom následne negatívne nepocítia iné segmenty zdravotníctva, na ktoré už potom nezvýšia zdroje. Ďalšími nespokojnými v rade budú v takom prípade legitímne ambulantní lekári.