Zaujalo nás 2007

Nádory na mozgu vo svete lekári bežne ožarujú pomocou gama noža. Pracovisko, ktoré to dokáže, má väčšina krajín Európy. Gama nôž umožňuje nádory a cievne malformácie mozgu ožarovať veľmi presne a znižuje riziko poškodenia mozgu. Jeho výhody oceňuje aj minister Ivan Valentovič, vznik pracoviska na Slovensku však nepodporil... „So stúpajúcim počtom poskytovateľov starostlivosti klesajú možnosti poisťovní uhrádzať výkony za poskytnutú starostlivosť jednotlivým poskytovateľom,“ píše Valentovič.

Niet pochýb o tom, že ak chceme kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, budeme si musieť priplácať zo súkromnej peňaženky. Kto neverí, nech tam beží! Napríklad do nemocníc a ambulancií. V nich dávno nepriplácame len dvadsaťkorunáčky, ale stovky korún. Za vybrané operácie dokonca stovky tisícok. Už je jasné, že nemáme na výber medzi platením a neplatením. Platiť budeme, a to čoraz viac. Môžeme si však vybrať, či tento proces bude prebiehať spontánne, alebo využijeme to, čo sa osvedčuje v zahraničí. Napríklad, či z vlastného vrecka budeme za „nadštandard“ platiť priamo, alebo sa budeme môcť pripoistiť. Momentálne u nás nepovinné poistenie pre oblasť zdravotníctva prakticky neexistuje.

Maďarsko diskutuje o reforme svojho zdravotníctva, ktorú tento týždeň schválil tamojší parlament... Maďari vo februári najprv zaviedli najsymbolickejšiu vec reformy – poplatky u lekára. Povolenie vstupu súkromného kapitálu priamo do poistného systému nasledovalo až teraz a v značne oklieštenej podobe. Po novom by mali mať v Maďarsku nie jednu štátnu, ale 22 regionálnych poisťovní – jednu v každej župe. Štát z trhu úplne neodíde. Väčšinu (51 percent) bude vlastniť v každej poisťovni štát. Zvyšných 49 percent si môžu kúpiť súkromníci. Podiely sa budú predávať v aukciách. Vyvolávaciu cenu stanovuje zákon. Majiteľ 49 percent akcií regionálnej poisťovne bude musieť za jedného poistenca zaplatiť minimálne 12-tisíc maďarských forintov (vyše 1500 korún).

Podľa analytika HPI Petra Pažitného sa niektoré fakultné nemocnice začínajú správať kartelovo. Podľa Pažitného im to umožnil zákon, podľa ktorého sú poisťovne s nimi povinné podpísať zmluvy za každých okolností. „Dal by som to do pozornosti Protimonopolnému úradu. Tieto nemocnice žiadajú niekoľkonásobne viac, no neponúkajú nič navyše," uviedol analytik HPI Peter Pažitný.

Myslíte si, že opätovné zavedenie takzvaných rajónov a zrušenie možnosti navštíviť špecialistu bez odporúčania všeobecného lekára zvýši kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti? Eugen Jurzyca, riaditeľ INEKO: Rajóny môžu zvýšiť dostupnosť starostlivosti v etnicky citlivých regiónoch. Povinnosť získať odporúčanie všeobecného lekára ju zníži. V prostredí bez „dvadsaťkorunáčok“ a bez toho, aby vláda presnejšie definovala rozsah zdravotnej starostlivosti je to však dosť logický krok. Efektívnosť vynaložených prostriedkov je totiž ťažšie kontrolovateľná u špecialistov než u všeobecných lekárov.

Ministerstvo zdravotníctva zavedenie degresívnej marže zdôvodňuje snahou šetriť verejné zdroje. Princíp spočíva v tom, že dnes si distribútor mohol na lieky pridať maržu 11 percent a lekáreň 21 percent. Od januára rozdelí ministerské nariadenie lieky do niekoľkých pásiem a v každom bude na lieky iná, presne určená marža pre distribútora a pre lekárnika. Na lacnejšie bude vyššia, na drahšie nižšia. Na budúci rok chce tak rezort ušetriť 400 miliónov korún.

Moderná medicína nás časom nutne privedie k otázke, koľko chceme a môžeme v rámci „štandardu“ platiť zo solidárneho vrecka pacientovi za rok kvalitného života. V Európe také hranice majú – v Británii je to v prepočte 1,5 milióna slovenských korún (čo je nad tento štandard, rieši poisťovňa individuálne).

Otázku, ako zúžiť rozsah, vyriešili v Oregone cestou spoločenských priorít. K jednotlivým diagnózam (zdravotným stavom) sa najprv priradili zodpovedsajúce zdravotné výkony (potrebné na ich liečbu). Vznikli páry diagnóza – výkon. Odborníci i laici v sérii verejných diskusií zoradili tieto páry podľa subjektívnej miery dôležitosti. Do úvahy sa brali medicínske i spoločenské kritériá... Každý pár sa ocenil... Tam, kde medzisúčet dosiahol objem disponibilných zdrojov, narysovala sa hrubá čiara. Výkony nad čiarou sú hradené, výkony pod čiarou nie.

Ako upozorňuje ekonóm Martin Filko, systém ziskom motivovaných poisťovní v zdravotníctve má odvrátenú stránku. A síce vtedy, keď súťažia nie o efektívnejšie financovanie, ale o menej nákladných, zdravších pacientov. Ďalší problém môže byť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Poisťovne sa môžu orientovať viac na životnoštýlovú starostlivosť a menej na katastrofickú starostlivosť o vážne chorých ľudí – nákladných pacientov. „Pre finančné výsledky poisťovne nie je nič horšie, ako keď získa reputáciu, že poskytuje kvalitnú a dostupnú katastrofickú starostlivosť,“ vysvetľuje M. Filko... Súčasný (prerozdeľovací mechanizmus) zohľadňuje demografické rozdiely v štruktúre klientov poisťovní a podľa nich rozdeľuje vyzbierané poistné. Lenže podľa M. Filka sa dá vekom a pohlavím vysvetliť zlomok rozdielov individuálnych nákladov na zdravotnú starostlivosť. Aby prerozdeľovací mechanizmus obmedzil neželanú motiváciu poisťovní preferovať menej náročnú starostlivosť, mal by zohľadňovať napríklad diagnózy... Ministerstvo (zdravotníctva) na novom katalógu (výkonov) reálne nepracuje ani nedáva perspektívu, či a kedy začne. Nemocniciam poisťovne naďalej platia za ukončenú hospitalizáciu, nie za vykonané zákroky. Zavedením diagnostických a liečebných protokolov pre jednotlivé ochorenia by sa dala sledovať kvalita i to, či nie sú pacienti ošetrovaní nedostatočne alebo naopak, či sa im pri liečbe neposkytujú zbytočné úkony.

Nevyhnutnosťou na reálne fungovanie pripoistenia je podľa (hovorkyne zdravotnej poisťovne Apollo Radoslavy Miklášovej) urobiť katalóg výkonov, ktorý by presne stanovil, koľko ktorý chorobný proces stojí a potom politicky určiť, aká bude spoluúčasť pacienta... „Téma pripoistenia môže byť aktuálna, keď bude zadefinované, čo sa platí z verejného poistenia a čo je nadštandard,“ opakuje aj hovorca Európskej zdravotnej poisťovne Stanislav Jurikovič.

Viac ako tretinu peňazí, ktoré idú do zdravotníctva, zhltnú lieky. V porovnanís ostatnými krajinami je to príliš veľa. Kým vo svete ide z peňazí určených na zdravotníctvo na lieky 10 percent, na Slovensku vyše tridsať percent.

Poisťovňa diktuje nielen ceny za zdravotnícke výkony, ale aj ich počet, pričom nerozlišuje medzi neodkladnou a odkladnou starostlivosťou. Ambulantný poskytovateľ môže na pár dní zavrieť ambulanciu, no všeobecná nemocnica túto možnosť nemá. A keď prekročí dohodnutý limit pacientov, nik ich nezaplatí. No ak nepodpíše hoci aj nevýhodnú zmluvu, nebude mať na zdravotnícke výkony (rozumej na mzdy), ktoré sú potrebné, a môže to „zabaliť“...

Štát by mal presne opísať, na čo má pacient nárok, keď príde do zdravotníckeho zariadenia, a koľko peňazí za to má dostať toto zariadenie. Dôvod, pre ktorý takýto krok ešte nebol urobený, hoci ho požadujú lekári, sestričky, poisťovne aj pacienti, je politický: V zdravotníctve sa vari najviac prejavuje pokrytecká stránka našej spoločnosti. Na jednej strane žiadame a nariaďujeme zdravotníctvu, aby pre nás zabezpečilo neobmedzenú starostlivosť, ale na druhej strane mu na ňu poskytujeme len veľmi obmedzené zdroje.

Ortopéda štátnej Fakultnej nemocnice v Martine Jozefa Masára nasnímali reportéri STV, ako sa dohaduje s manželom pacientky Márie Ághovej o peniazoch, ktoré mu na jeseň 2005 zaplatili za operáciu bedrového kĺbu... Lekár si údajne od manželov z Levíc na viackrát zobral až 100-tisíc korún a ženu operoval len niekoľko dní po zaplatení sumy.

Minulý rok sa na Slovensku nemocničnými infekciami, medzi ktoré patrí aj spomenutá baktéria, nakazilo vyše päťtisíc ľudí. Desiatky postihnutých zomreli, väčšinou na otravu krvi... Výskyt nákaz úzko súvisí aj s hygienou v zdravotníckych zariadeniach. Kontroly hygienikov ukazujú, že v nemocniciach stále nie je dostatočná. Jednou z príčin je nedostatok peňazí. „Zásobovanie dezinfekčnými prípravkami je neuspokojivé, v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie bývajú peniaze v prvom rade krátené v tejto oblasti," píše sa vo výročnej správe Úradu verejného zdravotníctva za rok 2006.

(Zdravotné poisťovne motivované ziskom) vyhľadávajú na trhu tých zdravotníkov, ktorí liečia relatívne lacno a kvalitne... Zároveň robia racionalizačné opatrenia, aby znížili náklady na svoju správu a z každej koruny, ktorú na ňu vydajú, mali čo najväčší úžitok. Inými slovami, ak zdravotná poisťovňa dosiahne zisk, nie je to tak, že ani prstom nemusela pohnúť, len si z vybraného poistného oddelila bokom kôpku peňazí.

Parlament ... včera schválil novelu zákona o zdravotných poisťovniach. Najdôležitejšími zmenami, ktoré prinesie zákon pre zdravotné poistenie, je zákaz vyplácania dividend zo zisku akcionárom a zníženie výdavkov na správu zo súčasných štyroch na 3,5 percenta.

Novela zákona nariaďuje zdravotným poisťovniam od roku 2009 použiť zisk dosiahnutý z verejného zdravotného poistenia len na úhradu zdravotnej starostlivosti. "Štátna kontrola má v zdravotníctve svoje miesto. Veľkú časť zdravotníctva však dokáže efektívnejšie riadiť trh," myslí si (analytik INEKO Peter) Goliaš. Na Slovensku však aj to, čo by mohol riadiť trh, je podľa neho vydávané za "bezplatné" a pod dohľadom štátu. "Tento dohľad však zlyháva, bezplatnosť je len ilúziou a zdravotníctvo sa pri nízkej kvalite potápa v dlhoch. Plošné posilňovanie štátu na úkor trhu, k čomu vedie aj obmedzenie použitia zisku poisťovní, tieto zlyhania len prehĺbi," uzavrel Goliaš.

Ak má zubný lekár veľa pacientov od jednej poisťovne, môže sa stať, že vyčerpá sumu, ktorú si s ním dohodla, a pacientov musí odmietnuť... O cenách bodu a základnej podobe zmluvy rokuje za stomatológov s poisťovňami komora, limity si dohadujú sami... Časť nákladov vždy platí pacient, napríklad ak chce lepší materiál. Závisí aj od toho, koľko platí zubárovi jeho poisťovňa. Ak platí za bod menej, pacient doplatí viac. Všeobecná zdravotná platí za bod 1,45 koruny, Spoločná zdravotná 1,60, Apollo a Európska zdravotná 1,80, Dôvera 1,90 a Union 2 koruny.

Zdravotné poisťovne (v Nemecku v systéme zákonného poistenia GKV, v ktorom je poistených 90% Nemcov) sú verejnoprávne inštitúcie, ktoré si samy stanovujú sadzbu poistného (pohybuje sa medzi 14 a 16%) tak, aby vybraté poistné pokrylo náklady na zdravotnú starostlivosť. Až na pár výnimiek sú všetky poisťovne otvorené ktorémukoľvek záujemcovi o poistenie a nikoho nesmú odmietnuť... (Cenu bodu) lekári nepoznajú skôr, než uplynie príslušný zúčtovací kvartál. Keďže lekári nemajú s GKV poisťovňami individuálne zmluvy, ale hromadné, cenu bodu pri limitovanom objeme zdrojov stanovuje počet bodov vykázaných vo všetkých ambulanciách. Čím viac sa naboduje, tým je bod lacnejší...

Od 15. novembra by mali zdravotné poisťovne zazmluvniť v zdravotníckych zariadeniach o vyše 3–tisíc lôžok menej. Zároveň však včera vláda schválila aj zoznam 34 nemocníc, s ktorými poisťovne musia uzatvoriť zmluvy. Všetky nemocnice sú štátne... Prezident Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje približne 55 menších nemocníc na Slovensku, Marián Petko, nesúhlasí so schváleným nariadením. „Narušuje sa konkurenčné prostredie. Preferuje sa monopol podľa druhu majetkových vzťahov,“ povedal.

(Všeobecná zdravotná ) Poisťovňa ... za rôzne súčasti (komplexného informačného) systému vynaložila viac ako 2,2 miliardy korún. Časť štandardnou verejnou súťažou, množstvo zas najmenej transparentným spôsobom obstarávania – rokovacím konaním bez zverejnenia. Ešte v roku 2001 pritom orgány (poisťovne) rátali, že nový systém príde na približne 760 miliónov korún.

Na svete je ďalší rebríček kvality zdravotných poisťovní. Tentoraz ho zostavil štátny Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - a najlepšie z neho vyšla práve štátna poisťovňa. Všeobecná zdravotná poisťovňa podľa úradu míňa najviac peňazí zo všetkých poisťovní na preplatenie zdravotnej starostlivosti na jedného pacienta. Hneď za ňou skončila druhá štátna poisťovňa - Spoločná. Až potom nasledujú súkromné poisťovne, ktoré, naopak, dominovali ratingu, ktorý v auguste zostavil Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku Health Policy Institute.

Všade vo svete vo verejnom povinnom zdravotnom poistení pôsobia len neziskové zdravotné poisťovne... V Európe sú len dva štáty so súkromným povinným zdravotným poistením – Švajčiarsko a Holandsko... Poisťovne si samy stanovujú výšku poistného, môžu sa tiež líšiť v spôsobe zabezpečovania povinného krytia. Vo Švajčiarsku však musia byť v časti krytia základného balíka zdravotníckych služieb neziskové. Jedine v Holandsku môžu od minulého roku poisťovne dosahovať zisk – no v praxi sa to nedeje. V Holandsku síce na trh vstúpili komerčné poisťovne (majú asi 20 % trhu), avšak v časti základného balíka zdravotníckeho krytia pôsobia aj tieto na neziskovom základe.

Od 1. júla 2007 je základné zdravotné poistenie v štáte Massachusetts povinné pre všetkých občanov štátu. V júni 2007 bol schválený minimálny štandard – základný balík. Zahrňuje preventívnu starostlivosť, primárnu a špecializovanú ambulantnú starostlivosť, akútnu medicínu, nemocničnú starostlivosť, psychiatrickú starostlivosť a lieky. Program stanovuje najvyššie deductible (typ spoluúčasti – prvá čiastka, ktorú poistenec musí zaplatiť z vlastných zdrojov, kým začne jeho poisťovňa platiť). Tu bolo určené ročné maximum 2 000 dolárov pre jednotlivca a 4 000 dolárov pre rodinu.