Stockholm Network, Newsletter 7/2010
Hlavnou témou publikácie je problematika a diskusia cezhraničného
poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci EÚ a jeho regulácia v
normách EÚ. Základnou otázkou zostáva, či a v akom rozsahu a pri akej
starostlivosti majú mať občania EÚ právo na jej poskytnutie aj v inom
členskom štáte a ako sa majú nastaviť podmienky pre jej preplácanie
domovským zdravotníckym systémom. Legislatíva EÚ je nútená jasne určiť
podmienky nároku občanov EÚ na poskytovanie a preplácanie zdravotnej
starostlivosti za hranicami domovského štátu.
Nadia Louise Kristensen
Focus Denmark No.3, October 2010
Vo viacerých dánskych nemocniciach testujú robotické zariadenia, ktoré budú v blízkej budúcnosti schopné samostatne pacientom napríklad odobrať krv či nasadiť intravenóznu kanylu pre infúziu. Už teraz učia ľudí s problémami zrážanlivosti krvi a cukrovkou, ako si môžu sami doma vykonať jednoduchý krvný test, ktorý zariadenie ihneď vyhodnotí, údaje spolu s možným komentárom pacienta príslušný počítačový program zašle doktorovi a vypočíta primerané dávkovanie liečiva pre pacienta. Okrem záchrany životov v dôsledku včasnej a primeranej medikamentóznej liečby majú takéto moderné zariadenia tiež za následok zefektívnenie poskytovania a lepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Kým doposiaľ stihol lekár vyšetriť a následne upraviť liečbu maximálne 6 pacientom, ktorí ho navštívili za hodinu v ambulancii, po zavedení samoobslužných krvných testov tak môže poskytnúť svoje odborné rady online aj 20-30 pacientom za hodinu. Ušetrený čas tak môže venovať liečbe skutočne závažných a akútnych stavov.
Commission on Profit or Not-for-Profit in the Swedish Health System, Stockholm, Sweden, November 2002
Plánované zákroky s jednoznačnou diagnózou, ktorých cena a kvalita sa dajú ľahko merať a porovnávať, to je oblasť vhodná pre otvorenie trhu aj pre poskytovateľov orientovaných na tvorbu zisku. Tí môžu svojimi inovatívnymi procedúrami uspokojiť vysoké nároky pacientov pri optimalizácii nákladov, čo zvyšuje efektívnosť celého zdravotníctva. Naopak, akútnu zdravotnú starostlivosť, vysoko špecializované a komplikované zákroky, kde je asymetria informácií príliš vysoká, je vhodnejšie realizovať na neziskovom princípe.
Rie Fujisawa and Gaetan Lafortune
OECD Health Working Papers No. 41, OECD, December 2008
Štúdia porovnáva platy lekárov v 14 štátoch OECD. Lekári majú vyššie platy zvyčajne tam, kde pracujú ako samo-zamestnané osoby a sú odmeňovaní za konkrétne služby, teda nie fixne. Štúdia tiež ukazuje, že platy lekárov v Maďarsku a Českej republike (Slovensko štúdia nezahrnula) sú výrazne nižšie v porovnaní s inými štátmi. V prepočte na USD podľa parity kúpnej sily napríklad českí všeobecní lekári zarábajú 38% priemeru za všetky skúmané štáty a špecialisti len 22%. Nízke platy potvrdzuje aj porovnanie v pomere k priemernej mzde. Českí všeobecní lekári zarábajú 2,4-násobok priemernej mzdy v krajine a špecialisti len 1,9-násobok. Priemer za všetky skúmané štáty je pritom 2,9-násobok pre všeobecných lekárov a 3,9-násobok pre špecialistov. Zaostávanie je tak najzreteľnejšie v prípade lekárov-špecialistov.
Steven Simoens, Jeremy Hurst
OECD Health Working Papers No. 21, OECD, January 2006
Jeremy Hurst, Luigi Siciliani
OECD Health Working Papers No. 6, OECD, July 2003
Luigi Siciliani, Jeremy Hurst
OECD Health Working Papers No. 7, OECD, October 2003