Zaujalo nás 2010

„Dekubit sa vyskytol u 10 až 98% imobilných pacientov," hovorí Štefan Krajčík, prednosta geriatrickej kliniky v bratislavských Podunajských Biskupiciach o výsledkoch prieskumu na geriatrických oddeleniach po Slovensku. Ako hlavný odborník MZ SR pre geriatriu oslovil 18 takýchto oddelení. Krajčík vysoké číslo vysvetľuje aj tak, že na geriatriu často presunú pacientov z iných oddelení, kde im preležaniny vzniknú. „Prieskumy sme nerobili, pretože zastávame názor, že preležaniny by nemali vznikať," odpovedal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik na otázku, či má štát prehľad o preležaninách v nemocniciach. „Pripravujeme do nariadenia vlády o indikátoroch kvality včleniť aj systém starostlivosti o dekubity. Mal by byť väčší dôraz na ich sledovanie", dodal minister. V západnej Európe a v USA majú presné výskumy výskytu preležanín. Je ich tam výrazne menej.

Jozef Sabol, riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave: „Nekradlo sa tu tak, ako som si myslel. Sú tu ťažkosti, no tie nespôsobil konkrétny človek. Je to najmä systémový problém, ktorý by mala vyriešiť vláda.“
Denník SME: Vaše riešenie likvidácie dlhu je teda to, že vám štát dá viac peňazí. Chcete zrušiť limity, poisťovňa by vám platila akýkoľvek výkon, prispeje vám ministerstvo školstva. Minister Uhliarik tuší, čo na neho pripravujete?
Sabol: „Myslím, že to vie, lebo je rozumný človek. Dlh je spôsobený zlým systémom. Ak odstránime anomálie vyššou kontrolou, lepším obstarávaním, centrálnym nákupom, tak stále budeme tvoriť dlh. Ušetrili by sme možno 6%, možno 10. Ale nie 16%.
SME: Mali by si priplácať pacienti na zdravotnú starostlivosť? Za pobyt v nemocnici, ako to bolo za exministra Zajaca?
Sabol: „Nie. To nemusíme urobiť. Poisťovne by mali definovať seriózne ošetrenie. Peňazí na kvalitnú starostlivosť je dosť. Mali by povedať, čo sa z nej bude platiť. Definoval by som minimálne štandardy, aby pacient bol špičkovo ošetrený, ale bude mať možnosť priplatiť si za nadštandard.“
SME: To je dlhodobý cieľ. Ale do konca budúceho roku máte byť bez dlhu, aby ste sa mohli transformovať.
Sabol: „V tejto situácii si to neviem predstaviť bez toho, aby sa nemocnica štátom oddlžila. Nie som schopný ušetriť 40 mil. EUR. Obviňujú nás, že sme najdrahšia nemocnica, že máme najvyššie platby za pacienta. Ale tu ošetrujeme tých najťažších pacientov.“

Pred ostatným piatym kolom referencovania cien liekov bolo z celkového počtu takmer 6 000 liečiv predražených 294. Uvedené lieky tvorili 15 % celkovej spotreby liekov. Predražené pritom boli o 7 až 10%. Piate kolo referencovania, v rámci ktorého sa ceny jednotlivých liekov upravujú tak, aby neboli vyššie ako je priemer v šiestich krajinách EÚ s najnižšími cenami, prinesie úsporu vo výške 10 až 15 mil. EUR. Nové nižšie ceny budú platiť od apríla 2011. Dôvodom je najmä zníženie cien liečiv v krajinách ohrozených dlhovou krízou.

Na rozdiel od šiestich až ôsmich percent pacientov s nemocničnými nákazami (tzv. nozokomiálne ochorenia) v špičkových nemocniciach v západnej Európe, priznávajú naše len necelé percento. Niektoré nemocnice ich jednoducho neanalyzujú a nehlásia.

Vlani sa pritom prepoistilo takmer 126 tis. ľudí. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Ján Gajdoš sa domnieva, že klesajúci trend poukazuje na koncentráciu na trhu. "Podľa môjho osobného názoru jednoznačne pri tom malom pohybe chýba diferenciácia z pohľadu individuálneho zdravotného poistenia," skonštatoval. Najviac prihlášok na zmenu poisťovne zaznamenala v tomto roku súkromná poisťovňa Union, potom súkromná Dôvera a najmenej štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa. Naopak, najviac poistencov odišlo z Dôvery, ďalej zo Všeobecnej zdravotnej a najmenej z Unionu. V celkovom sumáre je zdravotná poisťovňa Union jedinou, ktorá má pozitívnu bilanciu prihlášok a odhlášok, a to na úrovni 19 197 poistencov.

Martin Filko, poradca premiérky a ministra zdravotníctva: Ak beriem do úvahy argumenty pre (jednoznačné obmedzenie špinavých praktík) a proti (ľahšie monitorovanie kartelov), stále som výrazne za otvorenie zmluvných vzťahov verejnosti. A nevidím iný nástroj, než zverejnenie všetkých zmlúv poisťovní s poskytovateľmi.

Asociácia nemocníc Slovenska zásadne nesúhlasí s návrhom redukcie prevádzkovej doby lekárskej služby prvej pomoci do 22.00 hodiny. "Realizácia tejto zmeny s istotou spôsobí zhoršenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti a deštrukciu systému poskytovania prednemocničnej zdravotnej starostlivosti," tvrdia nemocnice vo svojom stanovisku.

Lekári upozorňujú na riziká ohrozenia pacientov, ak by výber liekov bol v kompetencii lekárnikov. Tvrdia, že predpisovanie účinných látok namiesto liekov môže ľudí len ohroziť. Pacient totiž môže byť na nejakú látku alergický, o čom lekárnik nemusí vedieť. Navyše podľa nich potom lekár nemôže byť zodpovedný za liečbu, ak ani nevie, aký liek bol pacientovi vydaný. Niektorí lekárnici naopak zmenu, ktorú presadzuje ministerstvo zdravotníctva, vítajú. Podľa Asociácie lekárnikov Slovenska sa tak zvýši bezpečnosť pacienta a zamedzí sa omylom pri predpisovaní alebo vydávaní liekov s podobne znejúcim názvom.

Lekári po roku znova otvárajú otázku skrátenia ordinačného času lekárskej služby prvej pomoci. Prišli s požiadavkou, aby boli pohotovosti otvorené len do desiatej hodiny večer. Podľa Ladislava Pásztora z Asociácie súkromných lekárov ich práca na pohotovostiach vyčerpáva, je málo platená, pričom v noci sú podľa neho pohotovosti vyťažené v priemere len na 3%. Namiesto nočnej pohotovosti by ľudia podľa neho mali využívať záchranky. Záchranári však nesúhlasia. Zdôrazňujú, že ak by neboli nočné pohotovosti, mohlo by sa stať, že by sa nemuseli dostať k vážnejšiemu prípadu, pretože by museli riešiť pacientov, ktorí by za normálnych okolností išli na pohotovosť.

Súkromní lekári stále nie sú spokojní s fungovaním lekárskej služby prvej pomoci na Slovensku. Prezident Asociácie súkromných lekárov SR Ladislav Pásztor sa dokonca v tejto súvislosti rozhodol obrátiť na Ústavný súd SR so sťažnosťou na porušovanie jeho ústavných práv. Problémom má byť, že je ako lekár nútený pracovať na pohotovostiach a ich poskytovateľom vytvárať zisk. „Naši lekári nie sú nevoľníci, sú otroci," zhodnotil Pázstor. Od Ministerstva zdravotníctva SR preto žiada zrušenie povinnosti zúčastňovať sa na výkone pohotovostí. Okrem iného argumentuje aj tým, že v prípade služby pracujú lekári nepretržite 32,5 hodiny. Súkromní lekári tiež navrhujú, aby bola v čase poskytovania pohotovostí zabezpečená aj lekárenská starostlivosť, alebo aby mohli lekársku službu prvej pomoci vykonávať aj lekári špecialisti.

Minister chce v budúcom roku ušetriť v štátnych nemocniciach 50 mil. EUR na liekoch, energiách a personálnych nákladoch administratívnych pracovníkov. Celková ročná úspora má predstavovať 7-8%. „Ušetriť 50 mil. EUR v budúcom roku pri neznížení rozsahu a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti považujem za veľmi ambiciózny plán,“ povedal analytik INEKO Dušan Zachar. Opatrenia spochybňuje bývalý minister zdravotníctva Richard Raši. „Čísla sú nepodložené a nereálne.“ Na liekoch a materiáloch sa podľa neho neušetrí, lebo pacientov je čoraz viac. Takéto šetrenie pocítia pacienti na predĺžených čakacích lehotách, tvrdí. Minister šetrí aj na platoch riaditeľov nemocníc. Novému vedeniu znížil mzdy niekde aj o tisíc eur. Zachar vidí v tomto kroku riziko. Manažmenty by podľa neho mali byť platovo motivované. „Aby sa nestalo, že riaditelia, ktorí vytvorili obrovské dlhy, boli lepšie ohodnotení ako úspešní riaditelia, ktorí vyvedú nemocnice z krízy,“ povedal.

Dôvodom je zámer rezortu zdravotníctva, aby cena liečiv v SR nemohla byť vyššia ako druhá najnižšia spomedzi cien vo všetkých štátoch EÚ. Aktuálne je to priemer 6 najnižších cien v Únii. Tento stav chcú asociácie fungujúce v rámci farmaceutického priemyslu zachovať. Nestabilita cien liekov a neistý vývoj prostredia môžu zároveň podľa asociácií pôsobiť ako účinná bariéra v prístupe nových liečiv na slovenský trh. "Rovnako negatívne sa to môže prejaviť aj pri extrémnych cenových poklesoch liekov, ktoré sa už používajú v liečbe, a ktoré sa tak môžu stať nedostupnými," poukazujú. Extrémne nízka cenová hladina bude podľa nich zároveň akcelerovať tzv. re-exporty a ohrozovať dostupnosť liekov pre slovenských pacientov. Upozorňujú, že najnižšie ceny v referenčnom koši, ktorým je v prípade Slovenska celá Únia, sú často ceny z tých krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny a ich meny sú značne volatilnejšie ako euro. K zmene má výhrady aj Protimonopolný úrad SR. Obáva sa, že tento krok môže viesť k presmerovaniu dodávok liekov zo slovenského trhu a k vytvoreniu bariéry pre vstup potenciálnych dodávateľov liečiv na náš trh, čo môže znížiť ich dostupnosť pre pacientov v SR.

Oddlženie a transformácia. A to všetko bez súkromného kapitálu. Taká je predstava ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika o zmene nemocníc na akciové spoločnosti. Transformáciou chce zastaviť ich rýchle zadlžovanie. To, odkiaľ budú peniaze, ktorými chce zaplatiť takmer 150-miliónový dlh, ktorý majú nemocnice za šesť mesiacov tohto roku, je nejasné. Vláda s peniazmi na oddlženie nemocníc v rozpočte na budúci rok nepočíta. „Tieto peniaze sa budú musieť nájsť mimo rozpočtu,“ povedal včera minister Uhliarik. Ako a kde, nespresnil.

Štátnu VšZP treba znova zachraňovať. Noví manažéri najväčšej zdravotnej poisťovne vyhlasujú, že sa obídu bez dodatočných zdrojov zo štátneho rozpočtu. To sa však bez finančných škrtov dotýkajúcich sa poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nezaobíde. A iba ťažko uveriť, že účtovná ekvilibristika sa nijako nedotkne pacientov. Základný problém však je, že najmä nemocnice budú cítiť tvrdšie reštrikčné opatrenia. Modelu úspor najväčšej poisťovne, ktorá je nastavovačom cien na trhu, sa veľmi rýchlo a radi prispôsobia aj privátni konkurenti.

Rado Baťo a Martin Filko, hovorca premiérky a poradca ministra: Zverejňovanie zmlúv je dôležitý nástroj, ako čiastočne upratať na pokrivenom trhu, ktorý ovláda štátno-súkromný duopol. Verejnosť môže vďaka tomu získať informácie o spôsobe odmeňovania jednotlivých druhov starostlivosti a jednotlivých poskytovateľov. Prirodzene, návrh by umožnil sledovať i vypuklé prípady individuálneho klientelizmu a korupcie. No nielen to. Špinavé praktiky sa dajú odhaliť aj na systémovej úrovni – ak by povedzme mali lekári, ktorí sú obecnými, krajskými a národnými poslancami, systematicky výhodnejšie zmluvy než ich „nepolitickí“ kolegovia. Alebo ak by poisťovne zvýhodňovali laboratóriá či polikliniky jednej podnikateľskej skupiny pred inými. To, že účastníci trhu - poisťovne aj poskytovatelia - budú mať k dispozícii rovnako komplexné informácie o trhových podmienkach, je skôr predpoklad, než ohrozenie férovej súťaže. Konkurenciu na trhu zabíjajú neúplné a asymetrické informácie. Úplná liberalizácia zmluvných vzťahov mimo verejnej kontroly pri súčasnej koncentrácii trhu neprispieva k efektívnosti zdravotníctva. Spôsobuje vytváranie ekonomickej renty. Teda zisku, ktorý by na konkurenčnom trhu neexistoval.

Návrh budúcoročného rozpočtu bude podľa odborov a profesijných združení znamenať zhoršenie dostupnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay povedal, že pri očakávanom zvýšení cien energií a ďalších komodít bude suma určená na zdravotníctvo medziročne nižšia o takmer 85 mil. EUR (v dôsledku zníženia platieb za poistencov štátu). "Štát tak vedome prispieva k ďalšiemu zadlžovaniu rezortu zdravotníctva," dodal. Szalay považuje za zavádzajúce tvrdenia, že rozpočet nebude mať dopad na pacientov. Podľa neho bude dôsledkom predĺženie čakacích lehôt, čo nevyhnutne bude viesť k nárastu korupcie. Obmedzené zdroje v zdravotníctve navyše neumožnia odborárom vyjednať zvyšovanie platov. Odbory sa preto obávajú ďalšej vlny odchodu zdravotníckych pracovníkov do zahraničia.

Celkovo majú zdravotné zariadenia pod ministerstvom zdravotníctva dlh k polovici tohto roka 152,5 mil. EUR. Oproti koncu minulého roka sa zvýšil o 37 mil. EUR. Minulý rok Ficova vláda do zdravotníctva naliala takmer 130 mil. EUR formou návratnej výpomoci. Súčasné MZ SR touto cestou nechce ísť. „V rozpočte na budúci rok nie sú pre nemocnice plánované žiadne peniaze,“ povedala hovorkyňa ministerstva. Rezort chce riešiť zvyšujúce sa zadlžovanie zmenou právnej formy nemocníc. „Nemocnice, ktoré už sú transformované na akciové spoločnosti, hospodária vyrovnane,“ povedala hovorkyňa. Ministerstvo aj preto navrhlo, aby sa všetky nemocnice do konca roka 2011 postupne zmenili na akciové spoločnosti. Plán, či sa budú musieť nemocnice oddlžiť a z akých zdrojov, vláda ešte nemá.

VšZP mala ku koncu júla stratu takmer 47 mil. EUR. V závere augusta o takmer milión menej. „Ku koncu roka by strata mohla byť 50 miliónov,“ povedal generálny riaditeľ poisťovne Marian Faktor. Spolu s neuhradenou stratou z minulých rokov by tak strata mohla predstavovať 30% základného imania poisťovne. Úrad pre dohľad preto nariadil poisťovni racionalizačné opatrenia. Tá plánuje teraz prepustiť 307 z celkového počtu 2332 zamestnancov, zrušiť duplicitné pobočky, znížiť náklady na nákup zdravotnej starostlivosti o 2,5%. „Dlhodobým a zásadným riešením by bola privatizácia poisťovne,“ povedal analytik INEKO Peter Goliaš. „Opäť sa ukázalo, že nalievanie peňazí bez reforiem je len plytvaním a odkladaním problému do budúcnosti,“ hovorí Goliaš. Reagoval tak na 65 mil. EUR, ktoré dala vláda vlani na navýšenie základného imania VšZP, keď sa spájala so Spoločnou zdravotnou poisťovňou.

Sadzba za poistencov štátu by mala klesnúť v roku 2011 zo súčasných 4,78% na 4,32%. V rokoch 2012 a 2013 by mal pokles pokračovať na úroveň 4% z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Ministerstvo financií SR tvrdí, že zníženie objemu financií oproti oproti tomuto roku v sume 84,9 mil. EUR je čiastočne kompenzované vládou schválenými legislatívnymi zmenami v zdravotných odvodoch s pozitívnym vplyvom 57,4 mil. EUR. "Výška výsledného poklesu platby štátu v sume 27,5 mil. eur potom pre rok 2011 predstavuje len 0,7-percentný podiel zdrojov verejného zdravotného poistenia, ktorý je krytý viacerými racionalizačnými opatreniami smerujúcimi napríklad k zníženiu výdavkov na lieky," konštatuje rezort financií.

Ak by si pacienti v lekárni vždy vybrali najlacnejší variant lieku, ročne by bolo možné na Slovensku na doplatkoch ušetriť asi 50 mil. EUR. Uviedol to minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Priemerne pritom pacient na jeden liek dopláca okolo 1,5 euro. Celkové náklady na doplatky sa ročne pohybujú okolo 150 mil. EUR.

MZ SR si od povinného zverejňovania zmlúv medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami sľubuje sprehľadnenie vzťahov. Podľa ministerstva informácie uľahčia občanom výber zdravotnej poisťovne a poskytovateľa a výrazne obmedzia priestor na zákulisné dohody a korupciu. Poradca Slovenskej lekárskej komory Vladimír Balogh vyjadril súhlas so zverejňovaním, lebo sa zamedzí privátnym záujmom, zvýhodňovaniam a budú jasné podmienky a zlikvidujú sa rôzne podozrenia. Podľa analytika INEKO Petra Goliaša môže zverejnenie zmlúv znížiť riziko neefektívneho financovania niektorých poskytovateľov. Súkromné poisťovne so zverejňovaním nesúhlasia, lebo podľa nich to prinesie viac negatív ako prínosov - napr. administratívnu, časovú a technickú náročnosť, obmedzenie hospodárskej súťaže, ohrozenie know-how poisťovní pri vyjednávaní cien, odkrytie obchodného tajomstva či osobných údajov. Zverejnenie podľa nich spôsobí aj chaos a naštrbenie vzťahov medzi zdravotníkmi, ktorí bez poznania dôvodov výšky úhrad budú osobne útočiť na výšku úhrad iných poskytovateľov. Aj P. Goliaš si myslí, že sa poisťovniam môže zhoršiť ich pozícia pri vyjednávaní s poskytovateľmi o zmluvných cenách.

"Zdá sa, že uvalenie absolútneho zákazu na súkromné zdravotné poisťovne používať zisky inak, ako na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, predstavuje neodôvodnené obmedzenie slobody pohybu kapitálu," uviedlo Zastúpenie EK na Slovensku. Komisia má okrem obmedzenia použitia zisku výhrady aj voči ďalším dvom legislatívnym úpravám, ktoré sa dotýkajú poisťovní. Nepozdáva sa jej, že poisťovňa môže v kalendárnom roku vynaložiť na svoje prevádzkové činnosti výdavky najviac do výšky 3,5 % z úhrnu poistného pred prerozdelením, ako aj fakt, že poisťovni môžu v určitých prípadoch nariadiť, aby bezodplatne previedla svoj poistný kmeň na inú.

Vláda v stredu schvaľovala novelu zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorej mala byť úhrada štátu za svojich poistencov 4,78% z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Po rokovaní vlády minister zdravotníctva Ivan Uhliarik hovoril o 4,58% a najnovšie na sobotňajšom sneme Slovenskej lekárskej komory (SLK) minister potvrdil 4,32%. Šéf SLK upozornil, že ak sadzba bude klesať, budú stavovské a profesijné organizácie upozorňovať lekárov, aby robili iba do výšky limitov od zdravotných poisťovní. Pri nižších príjmoch do zdravotníctva sa podľa neho budú predlžovať čakacie lehoty, klesne tiež kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Minister si sľubuje, že do systému príde viac peňazí cez odvody. Vláda totiž rozšírila počet príjmov, z ktorých ich bude treba platiť.

Kým v súčasnosti sa cena liečiv stanovuje maximálne na úrovni priemeru 6 najnižších cien v EÚ, rezort zdravotníctva po novom počíta s cenou maximálne na úrovni druhej najnižšej ceny v Únii. Touto úpravou by sa pritom podľa ministerstva znížili náklady na lieky v budúcom roku približne o 50 mil. EUR. Podľa prezidenta Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok môže prísnejšia regulácia cien liekov skomplikovať vstup nových liečiv na slovenský trh. "Buď neprídu, alebo prídu s oneskorením," skonštatoval. Realitou pritom podľa neho môže byť aj odchod niektorých liekov z trhu.

Všeobecná zdravotná poisťovňa dlhodobo hospodári so stratou, ktorá sa každý mesiac prehlbuje. Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je nevyhnutná jej reštrukturalizácia a ďalšie opatrenia na vyriešenie jej problémov. Predstavitelia ostatných zdravotných poisťovní skonštatovali, že podobné problémy nemajú.

Slovenská lekárska komora v rámci pripomienkovania novely zákona, ktorá navrhuje zrušiť povinnosť vystavovať tzv. odporúčacie lístky k špecialistovi, hovorí o možnosti vyšetrenia pacienta u špecialistu za poplatok. Minister zdravotníctva teraz o poplatkoch neuvažuje. Podľa komory je lístok dôležitým regulačným prvkom, ktorí má za úlohu chrániť pacienta pred neodôvodnenými či nesprávne indikovaným vyšetreniami. Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor považuje výmenné lístky za regulačný prvok k prístupu ku drahším špecializovaným zdravotným službám. Ak by sa povinné lístky zrušili, nahradiť by ich potom mali, ako prvok regulácie, známe tzv. dvadsaťkorunáčky.

Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik nechce, aby si ľudia s rakovinou chodili po lieky do lekární. Ide o 19 onkologických liekov. Po novom ich pacienti dostanú priamo v nemocnici či v ambulancii lekára. Dôvodom zmeny je podľa ministra bezpečnosť pacientov. Pripustil aj úspory, keďže lekárne nedostanú za tieto drahé lieky svoju maržu. Lieky nebudú obstarávať nemocnice, ako to minister pôvodne navrhol, ale zdravotné poisťovne. Najväčšími kritikmi opatrenia sú pacientske organizácie a združenia. Tie sa obávajú nižšej dostupnosti liekov.

MZ SR bude na internete postupne zverejňovať všetky dokumenty vytvárané zúčastnenými stranami počas celého procesu kategorizácie - žiadosti, posudky, rozhodnutia aj ich odôvodnenia. Ministerstvo tiež vytvorilo verejný kalendár, v ktorom členovia kategorizačnej komisie dokumentujú všetky svoje stretnutia s účastníkmi farmaceutického trhu. Podobne chce legislatívne upraviť aj zverejňovanie príjmov členov kategorizačnej komisie a ich rodinných príslušníkov od farmaceutických spoločností.

"Sú nemocnice, ktoré sú zadlžené len veľmi málo, ale sú aj také, ktoré majú miliardy dlhu. Peniaze na oddlženie nebudú. Neviem si teda predstaviť prechod na akciové spoločnosti za tejto situácie," povedal Milan Dragula, prezident Slovenskej lekárskej komory. Tento problém pripustil aj samotný šéf rezortu zdravotníctva Ivan Uhliarik. "Niektorá je pripravenejšia, niektorá menej," konštatoval minister s dôvetkom, že najprv sa bude ohodnocovať majetok nemocníc a následne nastúpi konsolidácia.

Všeobecnej zdravotnej poisťovni sa nepozdáva zavedenie ochranného limitu na doplatky za lieky. Podľa nej si vyžiada zvýšenie prevádzkových nákladov a zároveň sa pri nedostatočných kontrolných mechanizmoch obáva úniku finančných zdrojov. "Odporúčame hľadať iný, menej administratívne náročný spôsob naplnenia programového vyhlásenia vlády, napríklad formou sociálnej dávky," uvádza poisťovňa.

Problémom slovenského zdravotníctva je podľa radiačného onkológa Branislava Sepešiho zbytočné plytvanie na všetkých úrovniach. V takej situácii si zdravotníctvo peniaze podľa neho ani nezaslúži. „Efektívnosť využívania dostupných finančných prostriedkov je až katastrofálne slabá na všetkých úrovniach zdravotníckej ekonomiky zbytočnými vyšetreniami počnúc a precenenými plošnými skríningovými programami končiac", uviedol Sepeši.

Dušan Zachar, analytik INEKO: Jednotlivé rezorty či povolania by nemali mať svoje vlastné odvetvové nemocnice, tak ako by nemali mať ani svoje vlastné dôchodkové systémy. Ak treba, aby silové rezorty zabezpečili vojakom či policajtom nadštandardné zdravotnícke služby, mali by na ich poskytovanie vypísať verejné súťaže a najefektívnejšie zdravotnícke zariadenia, bez ohľadu na to, kto by bol ich zriaďovateľom, by tieto služby mohli poskytovať.

Do horného limitu na lieky sa započítajú doplatky za lieky len vo výške doplatku za najlacnejšie náhradné lieky. Bude to znamenať, že ak dôchodcovia alebo zdravotne ťažko postihnutí zaplatia za liek doplatok napríklad 10 euro, ale na trhu existuje aj liek s rovnako účinnou látkou, ale s doplatkom len 1 euro, do limitu sa započíta len 1 euro. Exminister zdravotníctva Richard Raši si myslí, že ľudia budú zmätení. „Pacienti budú platiť doplatky s vedomím, že nad limit im to poisťovňa preplatí. Lenže poisťovňa im povie, že im to nepreplatí, lebo na trhu bolo generikum s nižším doplatkom.“ MZ SR počíta s tým, že túto novinku využijú 2% poistencov. Pre poisťovne by to podľa rezortu znamenalo zvýšenie nákladov o 7 mil. EUR ročne. Návrh MZ SR je podľa zdravotných poisťovní náročný na administratívu.

Ivan Štulajter, komentátor denníka SME(o limitoch na lieky): Penzisti ako celok predsa nie sú skupinou, ktorú chudoba ohrozuje najviac. Sú medzi nimi ľudia so slušnými dôchodkami, napríklad niektorí novodôchodcovia, policajti či vojaci. Rovnako sa treba zadumať, či väčšinou starší ľudia pochopia zložitosti systému. Od seniorov sa chce, aby aktívne zasahovali do preskripcie lekárov a s lekárnikmi viedli fundované debaty o cenách a účinkoch generík. Navyše, aj byrokracia a papierovačky budú niečo stáť.

Do limitu spoluúčasti sa pravdepodobne budú započítavať iba doplatky za lieky čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia vo výške doplatku za najlacnejšie náhradné lieky. Dôvodom je podľa MZ SR snaha zabrániť zneužitiu limitu spoluúčasti na prestavenie pacientov z lacnejšej na drahšiu farmakoterapiu pri použití rovnakých účinných látok. Z limitu spoluúčasti budú vyňaté doplatky za lieky s nízkou mierou úhrady zo strany zdravotnej poisťovne - menej ako 75%, ktoré nie sú podľa rezortu liekmi prvej voľby. Dôchodcovia zaplatia na doplatkoch za lieky za štvrťrok maximálne 45 EUR a zdravotne postihnutí maximálne 30 EUR. Akékoľvek ďalšie doplatky im preplatí zdravotná poisťovňa. Poistenec ju pritom o to bude musieť požiadať písomnou formou po skončení kalendárneho štvrťroku.

Tibor Barta, lekár:Výsledná mzda zdravotníka musí byť násobkami priemernej mzdy v hospodárstve, v podobných pomeroch ako je to aj v iných krajinách EÚ. Adekvátne ocenenie práce lekára, kontrola dodržiavania postupov a elektronizácia zdravotníctva odstráni nezdravý lobing farmaceutických firiem, čím sa zracionalizuje predpisovanie liekov a zredukujú náklady. Myslím, že je to lepšie riešenie ako zamýšľané predpisovanie účinnej látky na recept. V neposlednom rade slušnosť, komunikácia a vecné riešenia problémov sú základom úspechu zvýšenia kvality zdravotníckej starostlivosti. Práve na arogantnosti a zlej komunikácii zlyhala reforma pána Zajaca, a klientelizmus a výrazný vplyv politiky za pána Fica priniesli ďalší úpadok zdravotníctva a zhoršenie medziľudských vzťahov na pracoviskách.

Priemerné zmluvné ceny za ukončené hospitalizácie boli aj v minulom roku vo fakultných nemocniciach o desiatky percent vyššie ako vo všeobecných zdravotníckych zariadeniach. Vyplýva to z údajov zverejnených Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. "Analýzou roku 2009 boli konštatované vyššie priemerné ceny pre všetky sledované odbory vo fakultných nemocniciach ako pre tie isté vybrané odbory vo všeobecných," informuje Úrad. Náskok fakultných zariadení kolísal od 40% do 140%. Najväčší rozdiel bol pri hospitalizáciách na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, najmenší na ortopédii.

Premiérka I. Radičová oznámila, že v pripravovaných zdravotníckych novelách štát pripravuje zavedenie limitu na doplatky pacientov za lieky. Dôchodcovia by mali zaplatiť na doplatkoch najviac 15 EUR za mesiac, zdravotne postihnutí maximálne 10 EUR. Zrušiť sa majú povinné odporúčacie lístky.Legislatíva by mala tiež pripraviť prostredie na zavedenie platieb za diagnózu pri odmeňovaní nemocníc. Zámerom kabinetu je tiež zvýšiť transparentnosť v zmluvách medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktoré plánuje zverejňovať na internete, čo by podľa predsedníčky vlády malo obmedziť priestor na zákulisné dohody a korupciu a uľahčiť poistencom výber zdravotnej poisťovne.

Európskej komisii sa nepáči, že vlastníci poisťovní sa pri domáhaní svojich práv na použitie zisku neobrátili na európske a domáce súdne orgány, ale na medzinárodných arbitrov. Zahraniční majitelia poisťovní sa totiž odvolávajú na Slovenskom uzatvorené medzinárodné zmluvy o ochrane investícií, EK však tvrdí, že právo únie má mať prednosť. Komisia zároveň upozorňuje, že odvolávaním na bilaterálne zmluvy sa investori v porovnaní s ostatnými podnikateľmi majú dostávať do výhody. Firmy sa tak vyhnú komplikovanejšiemu vedeniu sporu pred domácimi súdmi. Komisia v tom ale vidí diskrimináciu ostatných podnikateľov, ktorí nesídlia v štátoch s podobne silnou zmluvou.

Z vládnej Správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31.12.2009 vyplýva, že celkový dlh zdravotníctva dosiahol ku koncu minulého roka viac ako 193,5 mil. EUR. Nemocnice dostali minulý rok štátnu pôžičku na vyrovnanie svojich záväzkov vo výške takmer 130 mil. EUR. Keďže dlh klesol len o 80 mil. EUR, nemocnice museli vytvoriť ďalší dlh v hodnote 50 mil. EUR. K 130 miliónovej dotácii je ešte potrebné prirátať aj zvýšenie základného imania VšZP o 65 mil. EUR. Exminister zdravotníctva Richard Raši vidí riešenie dlhu vo vyšších platbách za poistencov štátu. Najnižšie dlhy majú tie zdravotnícke zariadenia, ktoré sa transformovali na akciové spoločnosti.

Žiadna štúdia, ktorá by dokazovala, že s rastúcim počtom lekární klesá aj ich kvalita, neexistuje. Komu teda veľa lekární prekáža? Farmaceut z Prešova hovorí priamo: „Slovenskej lekárnickej komore je ľúto, že už nerozhoduje o počte lekární, pretože na výnimkách sa dalo pekne zarobiť“. Ohľadne návrhu na predpisovanie účinnej látky niektorí lekári tvrdia, že sú zodpovední za zdravie svojich pacientov a nedovolia, aby si pacient či farmaceut sami vyberali medzi viacerými liekmi. Hovoria, že v alternatívnom lieku môžu byť aj látky, na ktoré je pacient alergický. Hrozí, že farmaceutickí lobisti a reprezentanti prejdú potom od lekárov k lekárnikom? Asi áno, najmä keď niektorí majitelia lekární odvodzujú plat farmaceuta od ceny vydaných liekov. Čím drahšie lieky vydá, tým má vyšší plat.

„Chceme sa zamerať na tri zásadné oblasti. Zlepšiť zdravotný stav obyvateľov, najmä skvalitnením prevencie. Chceme ďalej zlepšiť spokojnosť pacientov so zdravotnou starostlivosťou. Tretím cieľom je zlepšenie finančnej ochrany zraniteľnejších skupín občanov. Mám na mysli zavedenie horného limitu priamych platieb pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. Navrhujeme ho vo výške dvoch percent z ich príjmu. Môže to byť však aj nejaká pevná suma", hovorí v rozhovore pre denník SME minister zdravotníctva Ivan Uhliarik.

Martin Filko, analytik: Predpisovať pri liekoch len účinnú látku môže obmedziť niektoré nemorálne praktiky. Lekári majú v súčasnosti nielen medicínsku, ale aj ekonomickú moc vo svojich rukách lekárov. Rozhodujú, ktorá farmaceutická firma dostane zarobiť a ktorá nie. „Presviedčacie" nástroje obchodníkov s liekmi tvoria značnú časť ich príjmov. Predpisovanie účinnej látky by zmenilo pravidlá v prospech pacientov a lekárnikov. Ak sa podarí zabezpečiť informovanosť pacientov a ich účinnú možnosť voľby (lekárnik im naozaj povie o všetkých alternatívach a bude ich mať aj k dispozícii), miera špinavých praktík pravdepodobne poklesne. No nebuďme naivní, niektoré sa bez hlbších rezov presunú z ambulancií do lekární.

Po krátkom tlaku na ministra Uhliarika, že svojim návrhom sprísniť vstup nových lekární na trh zastupuje jednu lobistickú skupinu na úkor občanov, minister svoj návrh presadzovať nakoniec pravdepodobne nebude. Člen prezídia Slovenskej lekárnickej komory Peter Stanko hovorí, že veľký počet lekární môže znížiť ich kvalitu. Sprísnenie kritérií na otvorenie lekárne by malo podľa Stanka vychádzať z kvalitatívnych kritérií. Na kvalitu lekární sa však veľa ľudí nesťažuje. Tvrdí to Vladimíra Gromová, výkonná riaditeľka Združenia za lepšie lekárne: „Myslím, že ľudia sú spokojní.“ Počet lekární je podľa nej primeraný, problémom je len zlé rozmiestnenie. Je za ním podľa nej nízke ohodnotenie lekárnikov, ktorí nemajú motiváciu cestovať do dedín za prácou. „Mali by byť ohodnotení podľa vydanej položky bez ohľadu na cenu lieku,“ navrhuje.

Rudolf Zajac, exminister zdravotníctva: Z textu programu vlády v oblasti zdravotníctva sa nedozvieme nič o stabilizačných opatreniach, ktoré vláda zvolí ako prvé pri bránení ďalšej devastácii systému a zhoršovaní fiškálneho stavu. Patrilo by sa tiež vedieť, ktoré kroky bude vláda vykonávať na to, aby zvýšila efektivitu systému (aby sa z jedného eura ešte stále nestrácalo 20 centov). Zo schváleného dokumentu možno dedukovať, že nová vláda chce byť najmä vládou údržby. Z pohľadu občana sa nič užitočné neudeje. DPH na lieky sa síce nezvýši, ale lieky sa budú aj tak každoročne zdražovať a ľudia budú na ne každoročne viacej doplácať. Zadlžovanie sa tiež nezastaví.

Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik chce sprísniť podmienky otvárania nových lekární. Podľa neho ich je na Slovensku príliš veľa. V ČR je na 10 miliónov obyvateľov zhruba 2 400 lekární, v SR je to pri polovičnom počte obyvateľov približne do 2 000. Slovenská lekárnická komora iniciatívu ministra víta. Podľa nej hrozí, že v dôsledku nedostatku kvalifikovaných lekárnikov zdravotnú a liekovú starostlivosť na Slovensku budú vykonávať a možno už aj vykonávajú neodborníci. Podľa výkonnej riaditeľky Združenia za lepšie lekárne V. Gromovej však nie je problém v počte lekární ale v ich rozmiestnení. Na vidieku je ich nedostatok, v mestách je ich naopak dosť.

Ak by štát svoju poisťovňu (VšZP) rozdelil a predal, pomohol by tým konkurencii, najviac Dôvere, ktorá je druhou najväčšou poisťovňou a má viac ako 20%-ný podiel na trhu. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik najprv nechá pripraviť audit VšZP. "Isté je, že poisťovňa musí prejsť transformáciou tak, aby nevytvárala stratu. O rozdelení poisťovne a jej predaji je ešte skoro hovoriť," povedal. Prezident asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor si myslí, že namiesto predaja by mali politici uvažovať o tom, ako zabezpečiť, aby poisťovne medzi sebou súťažili. Dnes sa totiž podobajú ako vajce vajcu. "Možno bude treba urobiť politicky nepopulárne rozhodnutie a uvoľniť časť chorôb zo zdravotného poistenia tak, aby si poisťovne mohli vytvoriť vlastné poistné produkty," povedal Pásztor. Ak bude každá z poisťovní ponúkať iné produkty, ovplyvní to podľa neho u ľudí aj výber poisťovne.

Kto nežije zdravo, môže za zdravie zaplatiť viac, ak to nový minister presadí. Niektorí odborníci s ním nesúhlasia a spochybňujú niektoré ním uvádzané príklady sebapoškodzovania zdravia.

Nový minister zdravotníctva Ivan Uhliarik chce zaviesť základný balík zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia. Za viacero zdravotníckych úkonov, ktoré sa doňho nezmestia, si pacienti priplatia alebo sa na ne pripoistia. Uhliarik hovorí, že ak si človek svojím správaním či nezdravým životným štýlom spôsobí ochorenie, mal by si za to zaplatiť navyše. U žien môže ísť o mikrochirurgické zákroky pri zápaloch vajcovodov, ale aj o umelé oplodnenie, ktoré dnes poisťovňa čiastočne hradí. Viac zaplatia pravdepodobne aj tí, čo dlhodobo pracujú s počítačom. Ak si jeho žiarením spôsobia krátkozrakosť alebo zápal očných spojoviek, poisťovňa im už možno nebude výkony lekára uhrádzať. Niektoré služby klinického psychológa si tiež podľa pripravovaného systému bude musieť dospelý pacient zaplatiť sám. Dospelí by mali rátať aj s tým, že za niektoré antibiotiká, napríklad na angínu, budú priplácať pri prvom či druhom predpísaní viac ako v súčasnosti. Netýkalo by sa to však dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých. Naopak, tí, ktorí sa o svoje zdravie starajú, by mohli dostávať nefinančné bonusy.

Odchádzajúci minister zdravotníctva Richard Raši hodnotí svoje pôsobenie v rezorte pozitívne. Podľa neho sa podarilo udržať kvalitu zdravotníctva a taktiež ukončiť húfny odchod zdravotníkov do zahraničia.

VšZP a Spoločná zdravotná poisťovňa vykonali za minulý rok kontrolu u vyše 4-tis. poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. K najvýraznejším nedostatkom v rámci nemocníc patrilo poskytnutie ústavnej starostlivosti aj v prípade, keď stačila ambulantná liečba, či neodôvodnené preklady z oddelenia na oddelenie. V ambulantnej sfére zase dominovali nedostatky pri vedení dokumentácie, preskripcia liekov bez odporúčania odborných lekárov, ale aj duplicitné vykazovanie výkonov, alebo nedodržanie ordinačných hodín.

MZ SR predložilo Správu o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31. 12. 2009, v ktorej hovorí, že v roku 2009 sa celkový dlh v rezorte znížil o takmer 80 mil. EUR, pričom však pokles dlhov bol do výraznej miery ovplyvnený poskytnutím štátnej návratnej finančnej výpomoci niektorým (štátnym, obecným a neziskovkám) nemocniciam v celkovej výške približne 130 mil. EUR. Dlh v skutočnosti klesol jedine zariadeniam transformovaným na akciové spoločnosti a zdravotným poisťovniam.

Novela nariadenia o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť zrušila horný limit úhrad pre lekárske služby prvej pomoci. Ako minimálnu výšku úhrad za jeden bod zdravotného výkonu nová legislatíva stanovuje doteraz platné maximum, zvýšené o 20% v prípade lekárov pre dospelých a deti a dorast. Úhrada za poistenca (kapitácia), teda platba podľa počtu pacientov v obvode, bude musieť byť u dospelých najmenej o 20% a u detí a dorastu najmenej o 200% vyššia, ako bol doteraz stanovený strop. Lekári i poskytovatelia tieto zmeny zabezpečujúce navýšenie financií vítajú. Naopak ostro proti nim vystúpila zdravotná poisťovňa Dôvera. Tá sa o.i. domnieva, že stanovenie minimálnych cien pre pohotovosti nie je v súlade so zákonmi o cenách, o zdravotných poisťovniach ani s predpismi EÚ.

Zdravotné poisťovne si pravdepodobne nebudú môcť ponechávať celý zisk ani počas budúcej vlády. Budúci minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH chce podľa zistení HN určiť strop na peniaze, z ktorých sa budú vyplácať dividendy akcionárom súkromných zdravotných poisťovní. Tie budú musieť navyše splniť niekoľko podmienok, aby si zisk mohli nechať (napr. nulová čakacia listina, splnené všetky zákonné záväzky voči lekárom a pacientom).

Rozdelenie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré požadujú niektorí analytici, by vraj zdravotníkom nepomohlo. Povedali to zástupcovia zdravotníkov v stavovských organizáciách. Kritici terajšieho postavenia VšZP tvrdia, že má so svojimi 3,5 miliónmi klientov na trhu príliš silné postavenie. Zdravotníci však namietajú, že svoju pozíciu v porovnaní so zvyšnými dvoma súkromnými poisťovňami nezneužíva.

KDH, ktoré získa v novej vláde post ministra zdravotníctva, tvrdí, že návrh SDKÚ na strop doplatkov v zdravotníctve vo výške 120 EUR na osobu a rok nie je spravodlivý. Chudobnejší aj bohatší by totiž zaplatili rovnakú sumu. KDH preto ponúka iný model - stropom by boli 2% z dôchodku pacienta. "Keď má niekto 200 euro dôchodok, bude pre neho strop 4 eurá mesačne. Ak je niekto bohatší, zaplatí viac,“ hovorí Ivan Uhliarik, kandidát KDH na ministra zdravotníctva.

Health Policy Institute (HPI) považuje za tri najdôležitejšie body v dohodnutých programových tézach budúcej vlády:
1. DRG: zmena spôsobu financovania nemocníc
2. transformácia nemocníc na akciové spoločnosti
3. jednoznačné stanovenie rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia (tzv. základný balík)
Do programových téz sa nedostali niektoré opatrenia, ktoré sú podľa HPI potrebné na dokončenie reformy zdravotníctva:
1. rozdelenie VšZP na 3-4 menšie časti a ich následná privatizácia v medzinárodnom tendri
2. "jumbo-clustre" pri kategorizácii liečiv (porovnávať ich aj s odlišnými liečivami, ktoré majú podobné účinky)
3. HTA (Health Technology Assessment) agentúra (na posudzovanie nákladovej efektívnosti nových medicínskych technológií, ako sú napr. nové lieky, prístroje, postupy)

Jedným z opatrení, ktoré sa budúca vláda chystá zaviesť do praxe, bude aj to, že poisťovniam vráti možnosť tvoriť zisk za "presne stanovených podmienok tak, aby sa nezhoršovala pozícia štátu v prebiehajúcich sporoch o ochranu investícií. Poisťovne musia vyvíjať tlak na poskytovateľov zdravotníckych služieb smerom k efektivite a ku kvalite, pričom musia chrániť záujem svojho poistenca - pacienta," uvádza sa v programových tézach. štvorkoalície. Podľa odchádzajúceho ministra zdravotníctva Richarda Rašiho zákaz zisku zdravotných poisťovní zachránil životy mnohým občanom, pretože garantuje ľuďom s ťažkými diagnózami najlepšiu možnú liečbu.

V programových tézach budúcej vlády sa o.i. uvádza, že rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia bude rovnaký pre všetkých a každá zdravotná poisťovňa ho bude musieť zabezpečiť. Úhrady nad rámec tohto balíka, ako aj nadštandardné služby by mali byť riešené formou pripoistenia. Pacienti by tak mali presne poznať, na aké služby majú v zdravotníctve zo zákona nárok zadarmo, a za aké si budú musieť priplatiť. O potrebe zúženia bezplatnej zdravotnej starostlivosti hovorili okrem zdravotníckych analytikov aj lekári. Podľa vyjadrení Slovenskej lekárskej komory z konca apríla tohto roka je nevyhnutné verejne si priznať, že Slovensko nemá dostatok finančných prostriedkov na taký rozsah zdravotnej starostlivosti "zadarmo", aký je v súčasnosti určený legislatívou.

Formujúca sa vládna koalícia schválila programové tézy. Pozrite si, čo plánuje budúca vláda pre oblasť zdravotníctva.

Pri splácaní návratnej finančnej výpomoci, ktorú získalo koncom minulého roka od štátu 25 nemocníc, sa objavili prvé problémy. Dve zdravotnícke zariadenia (Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica a Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica) totiž nedokázali zaplatiť celú prvú splátku úrokov z požičanej sumy.

Zdravotné poisťovne Union a Dôvera poslali pred pár mesiacmi do psychiatrických ambulancií revíznych lekárov. Tí zistili, že psychiatri predpisujú pacientom nové drahé lieky, ktoré podľa nariadení MZ SR nemohli. Lekári však oponujú, že vo väčšine prípadov pokračovali v liečbe, ktorú predtým nastavila nemocnica, a tá tieto moderné lieky na rozdiel od ambulantných lekárov nasadiť mohla. Ak ich chcú nasadiť i psychiatri, musia požiadať MZ SR o výnimku, ktorej vybavenie trvá mesiace. Používanie moderných liekov psychiatrom už roky odporúčali odborné spoločnosti. Zdravotné poisťovne Union a Dôvera však po sérii kontrol v ambulanciách pohrozili lekárom za predpisovanie liekov v rozpore s pravidlami tisícovými pokutami. Dnes stoja lekári pred rozhodnutím, či meniť lieky pacientom a liečiť ich po starom, s množstvom nežiaducich účinkov a lacno, ako to chcú poisťovne, alebo sa riadiť najmodernejšími trendmi a zároveň neporušiť chartu práv pacienta. Existujú tiež rozsudky a právoplatné rozhodnutia súdov, ktoré nariadili poisťovniam vrátiť lekárom peniaze, ktoré poisťovne od nich požadovali za tzv. škodu - za predpisovanie nepovolených liekov. Súdy vtedy konštatovali, že ku škode nedošlo, pretože pacientom sa stav po liečbe zlepšil.

Zavedenie povinnosti sterilizovať nástroje, a tým pádom nutný nákup novej techniky a pomôcok predraží zubárom prax. Zasadnutie do kresla má byť o 5 až 6 euro drahšie. MZ SR to odmieta a tvrdí, že náklady si zubári môžu odpísať z daní. Prezident Slovenskej komory zubných lekárov Ján Gašič hovorí, že tento výnos MZ SR je pre niektorých stomatológov v dôchodkovom veku priam likvidačný. Krajská odborníčka pre epidemiológiu Miriam Ondicová povedala, že sterilizačný balíček je dôležitý aj preto, že v roku 2007 sa cestou stomatologických výkonov nakazilo vírusovými hepatitídami až 59 pacientov z celkového počtu 640 prípadov ochorení.

Rozhodnutie, kam ísť na operáciu, môže ovplyvniť napríklad blízkosť nemocnice k domovu chorého či jeho rodiny. Kritérium blízkosti však v reálnom živote nezaručuje kvalitu. Nemusí platiť, že najbližšia nemocnica je zároveň najlepšia. Za kvalitou sa oplatí cestovať a výsledkom môže byť úspešnejšia liečba a vyššia spokojnosť pacienta. Tieto a iné parametre hodnotili odborníci a ich výsledok v podobe rebríčka nemocníc priniesla ako jediná zdravotná poisťovňa Dôvera. Je prirodzené, že hodnotenie podľa pacientov a výsledný rebríček, ktorý zohľadňuje aj iné, odborné kritériá, sa zvyknú líšiť. Takýto rozpor však nie je dôkazom, že rebríček je zlý, alebo že sa pacient mýli. Iba dokazuje, že na zdravotnú starostlivosť sa dá pozerať z laického aj odborného pohľadu a vždy je dobré poznať a zohľadniť oba pohľady.

Predseda nezávislej Rady pre hodnotenie Ladislav Laho tvrdí, že slovenské zdravotníctvo dlhodobo funguje neefektívne. Efektivita je podľa neho rozumné míňanie, je to vysoká kvalita za rozumnú cenu. Úlohou efektívneho lekára je vyliečiť pacienta za čo najkratší čas, v čo najvyššej kvalite a podľa možností bez zbytočnej bolesti a stresu. Efektívny lekár nepredpisuje zbytočne veľa liekov, využíva čo najkratšie liečebné metódy a postupy. Automaticky neplatí, že čím lacnejšie lieky, tým nekvalitnejšie, neplatí, že čím menej liekov pacient užíva, tým menej je liečený a takisto nemusí platiť, že zvýšenie kvality v zdravotníctve znamená automaticky aj zvýšenie cien. Dôkazom a ilustráciou efektívnej liečby je využívanie jednodňovej chirurgie či jednodňovej ambulantnej starostlivosti. „Slovensko má v režime dennej chirurgie obrovské rezervy, tento spôsob využívame ledva na 4%, v Európe je využívaný na 40 až 50% a v USA až na 80%,“ konštatuje Laho.

Zdravotnícke zariadenia fungujúce ako neziskovky, ktoré zakladal alebo spoluzakladal štát, má opäť pod kontrolou MZ SR. Minister Richard Raši totiž vymenil správne rady takmer všetkých z nich. Umožnila mu to novela zákona o neziskových organizáciách, ako aj zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorých ústavnosť však bude ešte posudzovať Ústavný súd SR na návrh opozičných poslancov.

Úroveň zdravotníckych zariadení na Slovensku stagnuje. Vyplynulo to z hodnotenia zdravotnej poisťovne Dôvera. Nemocnice sa podľa riaditeľa úseku nákupu zdravotnej starostlivosti poisťovne Martina Kultana za posledný rok ani nezlepšili ani nezhoršili.

Nemocnice, ktoré získali koncom minulého roka od štátu návratnú finančnú výpomoc, začínajú v týchto dňoch vracať úroky. Všetky z 25 podporených zdravotníckych zariadení si zvolili odklad splácania istiny o dva roky. Splatnosť úroku je do 17.6.2010. Doteraz zaslalo úroky 11 nemocníc, ktoré dohromady zaplatili viac ako 800-tis. EUR. Štát vyčlenil na oddlženie nemocníc viac ako 130,178 mil. EUR. Najviac prostriedkov požičal Fakultnej nemocnici s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici, a to 27,018 mil. EUR.

Poradca ministra financií Martin Filko hovorí, že slovenská legislatíva a regulačná prax neumožňuje výnimky z pravidiel referencovania cien liekov založené na neformálnej komunikácii gréckych inštitúcií či predstaviteľov farmaceutických firiem, a tak sa znížené grécke ceny premietnu aj do tvorby cien v SR. Okrem Grécka pripravujú zníženie svojich cien aj niektoré iné krajiny EÚ, napríklad Francúzsko, Nemecko, Írsko, Španielsko a Taliansko. „Tieto nižšie európske ceny budú použité pri stanovovaní cien na jeseň tohto roku, a v rozpočtoch zdravotných poisťovní a peňaženkách občanov sa prejavia na jar 2011,“ skonštatoval Filko. U tých liekov, kde boli grécke ceny medzi 6 najnižšími, by pritom ceny na Slovensku mohli klesnúť o 4,5%.

Počet sankcií uložených Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovateľom zdravotnej starostlivosti klesá. Kým v roku 2008 ich úrad uložil 196, v minulom roku to bolo 164. Naopak, počet podaní či sťažností od občanov stúpa. Predminulý rok ich úrad dostal 1 452, v uplynulom roku však už 1 846. Z nich však úrad vyhodnotil až okolo 80% ako neopodstatnených.

Podľa predstaviteľov slovenského farmaceutického priemyslu vydalo grécke ministerstvo hospodárstva oznam, že vzhľadom k dočasnému razantnému zníženiu cien liekov v dôsledku hroziaceho štátneho krachu by ceny nastavené v tomto krízovom režime nemali byť použité na účely referencovania v iných krajinách EÚ. MZ SR na to reagovalo, že "slovenské zákony sú v tomto prípade striktné a k zníženiu teda prísť musí. Ceny liekov na Slovensku budú potom nižšie od jari budúceho roka."

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložil vlani najviac pokút (6) súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera. Naopak, ani jednu štátnej Spoločnej zdravotnej poisťovni. Dve sankcie boli udelené súkromnej poisťovni Union a po jednej štátnej VšZP a súkromnej poisťovni Apollo. Celková suma pokút sa vyšplhala na viac ako 287-tisíc EUR. Najviac z tejto sumy pripadlo na Dôveru - vyše 266-tisíc EUR.

MZ SR pravdepodobne zdravotným sestrám neustúpi a zakáže im pracovať v záchrankách. Podľa komory sestier a pôrodných asistentiek je takáto úprava neakceptovateľná a diskriminačná , a nie je v súlade s možnosťou slobodného výkonu regulovaného povolania. Ministerstvo argumentuje, že na Slovensku je už aktivovaný nový študijný odbor zdravotnícky záchranár, ktorý každoročne ukončuje približne 80 absolventov, čo postačuje pre kontinuálne zabezpečenie poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Podľa MZ SR mali zdravotné sestry so špecializáciou anestéziológia a intenzívna starostlivosť iba dočasne saturovať personálne požiadavky záchrannej zdravotnej služby, keďže v minulosti nebol v SR k dispozícii dostatočný počet kvalifikovaných záchranárov.

Legislatívna časť eHealth-u (teda elektronizácia zdravotných kariet, preukazov či predpisov), by mala byť hotová do roku 2013. Tender na prvú fázu projektu vyhralo konzorcium firiem Lynx a Ness. O lukratívnu zákazku súťažili jediní, nik iný sa do obstarávania neprihlásil. Podľa odborníkov tu preto nemôže byť niečo v poriadku.

Už aj dnes môže lekár na Slovensku predpísať pacientovi na recept len názov účinnej látky. Bez toho, aby mu určil konkrétny liek. Pacient si potom v lekárni vyberie taký produkt, ktorý mu najviac vyhovuje výškou doplatku. Väčšina lekárov však takýto postup, ktorý sa odborne nazýva generická preskripcia, nevyužíva. Podľa zistení MZ SR sa najviac originálnych liekov predpisuje na východnom Slovensku. V niektorých štátoch EÚ existuje povinnosť tzv. generickej preskripcie (napr.Veľká Británia). Vo Francúzsku zasa ak lekár predpíše mesačne menej ako 60% generík, je sankcionovaný.

Zdravotné poisťovne si všimli, že lekári predpisujú na recept pred každou štvrťročnou kategorizáciou liečiv viac kusov alebo balení jedného lieku ako obvykle. Podľa nich tak vytvárajú umelú nadspotrebu liekov. Poisťovne predpokladajú, že pred kategorizáciou lekári predzásobujú pacientov z obavy z možného zvýšenia doplatkov na lieky. Pacient však môže na to aj doplatiť.

V súčasnosti evidujú v zdravotnej poisťovni Union 24-tisíc dlžníkov, ktorých dlh predstavuje sumu 7 mil. EUR, Všeobecná zdravotná poisťovňa zaznamenala vyše 400-tisíc neplatičov, ich dlh je vo výške takmer 225 mil. EUR. Dôvera eviduje pohľadávky vo výške 162 mil. EUR, pričom na svojom webe má v zozname neplatičov k 20. máju vyše 24-tisíc dlžníkov. PR manažérka Dôvery Zuzana Horníková hovorí, že "kríza sa v platení prejavila už vlani, keď klesla úspešnosť výberu poistného spolu s platobnou disciplínou a inkaso pohľadávok sa predĺžilo, pretože platiteľom trvá dlhšie úhrada poistného".

Investičná skupina Penta možno nakoniec získa všetky nemocnice patriace v minulosti do portfólia skupiny J&T. Potom ako jej prevádzkovateľ neštátnej siete medicínskych centier, spoločnosť ProCare, a.s., odkúpil železničné nemocnice v Košiciach, Bratislave a vo Zvolene, Penta netají svoj záujem aj o ďalšie zariadenia kontrolované v minulosti J&T. Ide o Nemocnicu A. Leňa Humenné, n. o. a Nemocnicu arm. gen. L. Svobodu Svidník, n.o. Protimonopolný úrad SR nemal pri kúpe 3 železničných nemocníc námietky.

Za najškodlivejšie opatrenie práve končiaceho volebného obdobia označili analytici inštitútu HPI zrušenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, zákaz zisku zdravotných poisťovní, zrušenie poplatkov a zavedenie pevnej minimálnej siete. Negatívne hodnotili aj politické ovládnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ochranu nemocníc pred exekúciami, navýšenie základného imania Všeobecnej zdravotnej, jej spojenie so Spoločnou zdravotnou, ale aj oddlžovanie zdravotníckych zariadení. Za najprospešnejšie opatrenie naopak HPI považuje referencovanie cien liekov, ktorým sa upravili ceny liekov na Slovensku tak, aby neboli vyššie ako priemer v šiestich krajinách Európskej únie s najnižšími cenami. Pozitívne vníma inštitút aj zmeny v prerozdeľovaní, zdroje sa už totiž medzi zdravotnými poisťovňami neprerozdeľujú iba podľa veku a pohlavia ich poistencov, ale aj podľa toho, či sú alebo nie sú ekonomicky aktívni.

Sivý zákal, kŕčové žily, operácie chrbtice či srdca sú najčastejšie zákroky, na ktoré si pacienti musia počkať v poradovníkoch. Najdlhšie sa čaká na výmenu bedrového kĺbu, v niektorých nemocniciach aj dlhšie ako rok. V súčasnosti majú poisťovne v poradovníkoch približne 13-tisíc ľudí - najviac v Dôvere a vo VšZP.

Z prieskumu spokojnosti, ktorý medzi svojimi poistencami zrealizovala zdravotná poisťovňa Dôvera, vyplynulo, že zoznam 4 najlepších kúpeľov za rok 2009 podľa pacientov obsahuje tie isté mená ako za rok 2008 - Kúpele Brusno, Kúpele Dudince, Prírodné jódové kúpele Číž a Kúpele Nimnica. Najmenej spokojní boli ľudia s kúpeľmi v Hornom Smokovci, Štóse a Bojniciach. Pacienti boli vlani najspokojnejší so správaním lekárov, starostlivosťou personálu a s poskytnutými procedúrami. Najmenej naopak s informovaním o ďalšom liečebnom postupe po odchode z kúpeľov a s ubytovaním. Spokojnosť pacientov s kúpeľmi je pritom naďalej mierne vyššia ako s nemocnicami.

Spojenie VšZP so SZP = zníženie počtu zamestnancov o 54, zrušených 12 expozitúr, predpokladané úspory v oblasti prevádzkových výdavkov v roku 2010 : 9,3% z celkového objemu výdavkov VšZP (po ukončení procesu zlúčenia a konsolidácie sa očakáva ročná úspora na úrovni 17% celkových prevádzkových nákladov).
Spojenie Dôvery s Apollom = zníženie počtu zamestnancov o cca 235, zrušených 44 pracovísk, zníženie prevádzkových nákladov v roku 2010 o 9% (bez vplyvu jednorazových nákladov - zníženie o 23%).

VšZP uhradila v roku 2009 v prepočte na jedného poistenca 251,12 EUR za lieky a zdravotnícke pomôcky, čo je o 2,44% viac ako v roku 2008. V Dôvere dosiahli náklady na lieky, pomôcky a dietetické potraviny 180 EUR na jedného poistenca, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 2,30%. Celkovo spotrebovali pacienti na Slovensku vlani o 12 miliónov balení liekov viac ako v roku 2005 a odliečilo sa o tretinu viac ľudí.

V súčasnosti by už malo byť zreferencovaných 99,8 až 99,9% liekov na Slovensku, ale napriek tomu sa s referencovaním bude pokračovať i naďalej. Dôvodom je napríklad i súčasná situácia v Grécku, ktoré by malo aj v dôsledku pomoci zahraničia znížiť ceny svojich liekov o 27%, čím sa zmenia aj východiskové hodnoty referencovania na Slovensku.

VšZP má na čakacích listinách 6145 poistencov, Dôvera približne 7-tisíc a Union 50 pacientov. Poisťovne zhodne tvrdia, že ich poistenci nečakajú napriek kríze na zákroky dlhšie ako v minulosti. Priemerná čakacia doba na plánované zákroky je vo VšZP 3-6 mesiacov. Podľa vyhlášky, ktorá od začiatku roka zjednotila a spresnila pravidlá tvorby poradovníkov na plánovanú zdravotnú starostlivosť (v oblasti implantácie kĺbov, šošoviek a chorôb obehovej sústavy), môže poisťovňa svojmu klientovi, ktorý je nespokojný s čakacou dobou, odporučiť iné zariadenie s kratším čakaním na rovnaký výkon.

Ministerstvo zdravotníctva plánuje nahradiť tzv. výmenné (odporúčacie) lístky elektrickým objednávaním, špecialisti by ich najradšej zrušili hneď. „Výmenné lístky sú nezmysel. Ich zavedením sa pacientom znížila dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ hovorí prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andrej Janco. Všeobecný lekár podľa neho ani nedokáže rozpoznať prejavy niektorých špecifických ochorení. Ak príde pacient za odborníkom diabetológom neskoro, môže mu napríklad cukrovka ohroziť život.

Európska komisia poslala Slovensku formálnu žiadosť, aby splnilo svoje záväzky, pokiaľ ide o pravidlá poskytovania náhrady nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte EÚ. Žiadosti o vyplatenie náhrady za liečbu v inom štáte Únie sa totiž podľa Komisie slovenským pacientom neoprávnene zamietajú. Nie je to v súlade so zásadou slobody poskytovania služieb v EÚ.

Poisťovniam chýba asi miliarda eur, aby dokázali zaplatiť všetku zdravotnú starostlivosť garantovanú zákonom. Odborníci sa zhodujú, že čím skôr bude treba jasne vymedziť rozsah výkonov, ktoré uhradí zdravotná poisťovňa, a za ktoré čiastočne alebo úplne zaplatí pacient. Na rozdelenie výkonov na štandard a nadštandard je od roku 2004 vytvorená legislatíva, súčasná vláda však v tomto nekonala. Chýba katalóg výkonov, podľa ktorého by sa stanovila výška finančnej spoluúčasti pri jednotlivých diagnózach. Slováci si už teraz hradia z vlastného vrecka asi tretinu zdravotníckych výdavkov, čím sa radia zhruba do priemeru štátov OECD.

Prečítajte si, ako hodnotí uplynulé 4-ročné obdobie predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Viliam Novotný (SDKÚ-DS). Úplne zlyhanie vidí v informatizácii zdravotníctva. Zdravotníctvo je podľa neho na tom horšie než pred 4 rokmi, nemá víziu, peniaze, investorov, pacienti platia stále viac, čakajú v poradovníkoch stále dlhšie a v medzinárodných rebríčkoch sa Slovensko prepadá na úplný chvost. Uplynulé obdobie aj preto označil za premrhané.

Nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré začína platiť od mája tohto roku, umožňuje pacientovi odvolať na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak zdravotná poisťovňa neschváli jeho liečbu v zahraničí. V roku 2009 bolo poisťovňami schválených 790 žiadostí o liečbu v zahraničí, zamietnutých bolo 40 podaní. Pacienti sa najčastejšie liečili v Česku, Rakúsku a Nemecku. Nové nariadenie EÚ zavádza aj možnosť cielene vycestovať do inej členskej krajiny EÚ za ambulantnou starostlivosťou bez súhlasu zdravotnej poisťovne. V takom prípade preplatí slovenská poisťovňa po návrate pacienta vynaložené náklady na liečbu v takej výške, akú by preplatila z verejného zdravotného poistenia pri liečbe na Slovensku. Nariadenie tiež vo väčšom rozsahu dovoľuje čerpať zdravotnú starostlivosť v cudzine pre ľudí, ktorí pracujú či pracovali v inej členskej krajine EÚ.

(SME); Lekárom dochádza trpezlivosť so zdravotnými poisťovňami (Pravda)
Slovenská lekárska komora (SLK) tvrdí, že Protimonopolný úrad SR nadržiava zdravotným poisťovniam na úkor poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.Zatiaľ čo úrad dovolí podľa komory súkromným poisťovniam (Dôvera a Apollo) spájať sa a nevidí v tom obmedzovanie hospodárskej súťaže, poskytovateľom (Asociácia fakultných nemocníc) toto právo pri vyjednávaní s poisťovňami upiera.SLK to považuje za posilňovanie monopolu zdravotných poisťovní a ich diktátu nad lekármi. Konštatuje, že poisťovne sa môžu správať, ako chcú, a lekári sú len hračkou v ich rukách. Zo zákona totiž musia lekári poskytnúť zdravotnú starostlivosť, ale robia tak aj za cenu, že im poisťovne všetku prácu (za nadlimitné výkony) nezaplatia.. Podľa SLK je potrebné zmeniť systém rokovania o zmluvách so zdravotnými poisťovňami a legislatívne presne stanoviť minimálny zmluvný rozsah zdravotnej starostlivosti.

Slovenská lekárska komora tvrdí, že je nespravodlivé, aby hospitalizácia ľudí, ktorí sa otrávia alkoholom, bola platená z verejného zdravotného poistenia a navrhuje, aby poskytovatelia mohli pýtať peniaze od ľudí, ktorí skončili v nemocnici po otrave alkoholom. MZ SR sa s návrhom komory nestotožňuje, a preto neplánuje zákonom nariadiť platbu za hospitalizáciu po otrave alkoholom. Zo Správy o plnení úloh Národného akčného plánu pre problémy s alkoholom za roky 2008 až 2009 vyplýva, že otrávených alkoholom rapídne pribúda najmä medzi mladými vo veku od od 15 do 24 rokov. V roku 2005 bolo v tejto vekovej skupine 767 prípadov hospitalizácie pre otravu alkoholom, o tri roky neskôr už 1109.

Hoci bolo Slovensku doteraz potvrdených 1210 prípadov prasacej chrípky a 56 ľudí nakazených týmto pandemickým vírusom zomrelo (v Česku 102), proti novému vírusu sa dal zaočkovať iba jeden zo sto ľudí (celkovo približne 65-tisíc ľudí, z toho okolo 2400 zdravotníkov). Slovensko nakúpilo milión vakcín ako jeden z posledných európskych štátov za 7,6 mil. EUR. "Ak by vakcína prišla včas, možno by sa dalo zaočkovať viac ľudí. Zlyhala propagácia," hovorí virológ Gustáv Russ zo Slovenskej akadémie vied. Vakcíny budú expirované na jeseň tohto roka.

Prvá internetová lekáreň na Slovensku Magister.sk spustila 21.4.2010 predaj voľnopredajných liekov a zdravotníckych pomôcok na základe rozšírenia lekárenskej licencie o zásielkový výdaj. Doteraz zatiaľ 4 lekárne, ktoré chcú podnikať aj na webe, požiadali Štátny úrad na kontrolu liečiv o posudok (napr. aj Pharim.sk). Podľa Marcela Čulmana z lekárne Magister.sk sa ceny liekov nebudú výrazne líšiť v porovnaní s tými v kamenných lekárňach. Je to najmä preto, že každá internetová lekáreň potrebuje svoju vlastnú kamennú lekáreň a prevádzkovanie funkčného portálu znamená taktiež investície do hardvéru a softvéru.

MZ SR chce vypísať tender za viac ako 1 mil. EUR na vypracovanie komunikačných štandardov - návodov, ako sa správať k pacientom. Ich adresátom má byť 22 štátnych nemocníc. Až 60% sťažností, ktoré prešetroval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sa týkalo nesprávneho prístupu a komunikácie lekára s pacientom. "Komunikácia medzi pacientom a lekárom patrí k najväčším rezervám v oblasti zdravotníctva,“ tvrdí analytik HPI Tomáš Szalay.

Martin Kultan, riaditeľ úseku nákupu zdravotnej starostlivosti poisťovne Dôvera: Vplyv zavedenia tzv. výmenných lístkov sme nepocítili. A to ani na poklese počtu vyšetrení u špecialistov, ani na znížení nákladov na špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Očakávania, že výmenné lístky budú regulovať dopyt po zdravotnej starostlivosti, čísla v Dôvere teda nepotvrdili.

Andrej Janco, šéf Slovenskej únie lekárov špecialistov: Keď si pozriete volebné programy strán, nikto nepočíta s tým, že by špecialistu zaplatil. Ak sa to nezmení, ešte viac sa zvýrazní nedostatok špecialistov v SR a narastú rady čakajúcich pacientov a korupcia. Viac lekárov bude odkázaných na vedľajší príjem od firiem. Keď chce pacient niečo navyše, nech si zaplatí. Keď chce štandard, nech neplatí.

Nájsť toho najlepšieho špecialistu je pre slovenského pacienta ťažké. Môže sa spoliehať len na vlastné skúsenosti alebo na odporúčania príbuzných či známych. „Dnes neexistuje žiadna možnosť, aby pacient objektívne zistil, ktorý lekár je lepší,“ hovorí Ladislav Pásztor, prezident Asociácie súkromných lekárov. Podrobnejšie merania kvality lekárov si nechávajú zdravotné poisťovne zatiaľ len pre vlastné potreby. Verejne prístupné je len zo zákona povinné hodnotenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa vyhodnotenia indikátorov kvality (pozri VšZP a SZP a Union).

Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava zverejnila výsledky prieskumu spokojnosti svojich pacientov, z ktorého vyplynulo, že pacienti sú celkovo najviac spokojní s pracoviskom na Antolskej ulici v Petržalke (97,41% opýtaných). Nasledujú nemocnice Ružinov (95,90%), Kramáre (92,21%) a pracovisko na Mickiewiczovej ulici v Starom Meste (85,12%). Pacienti odpovedali na otázku: „Zvolili by ste si znova toto pracovisko (oddelenie, kliniku) aj v prípade opakovanej hospitalizácie?“ Bolo zistené, že hodnotenie celkovej spokojnosti pacientov najvýznamnejšie koreluje s hodnotením prístupu ošetrujúceho lekára, so spokojnosťou s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti a s hodnotením hygieny a čistoty. Prieskum sa uskutočnil od júla do decembra 2009 a použitých v ňom bolo 8141 platne vyplnených dotazníkov.

Richard Raši, minister zdravotníctva SR: Predpokladajme, že Bratislava má vyššiu cenu za jednotkovú platbu za ukončenú hospitalizáciu. To znamená, že na chirurgii v Myjave a v Bratislave sa platí inak... Kým nebude platba za konkrétny výkon alebo diagnózu, musí byť rozdielna štruktúra diagnóz v Myjave a Bratislave ohodnotená v tom platobnom mechanizme, ktorý existuje. Cenová náročnosť ťažkých výkonov, ktorých zrejme fakultné nemocnice robia viac, sa musí zohľadniť v platbách od poisťovní. Preto ten rozdiel.