Zaujalo nás 2013
„Najnovšia štatistika o veku lekárov v našich ambulanciách jasne hovorí, že starnú“.
Komentár INEKO:Po tomto tvrdení prináša
spoločná príloha Hospodárskych a Zdravotníckych novín infografiku, z ktorej ale vôbec nevyplýva, že lekári u nás starnú.
Aj keď sa za ostatný rok celkový počet poistencov na čakacích listinách neznížil, skrátila sa čakacia doba. Najviac poistencov na čakacích listinách aj po zohľadnení veľkosti poistného kmeňa má Všeobecná zdravotná poisťovňa (232,7 na 100 000 poistencov), v ktorej na sledované výkony čaká 8,3-násobne viac poistencov ako v Unione ZP (28,2 na 100 000 poistencov). Na druhom mieste v počte poistencov čakajúcich na plánované výkony je zdravotná poisťovňa Dôvera (188,9 na 100 000 poistencov).
Všetky činnosti v systéme zdravotného zabezpečenia by mali byť ekonomicky samostatné, čo znamená, že by mali dosahovať zisk. Žiadna štruktúra či činnosť, ktorá spôsobuje stratu, nemôže byť trvale kvalitná.
"Vládna moc sa spolieha na ľúbivý argument odstránenia zisku súkromných zdravotných poisťovní. No bez nastavenia jasných transparentných pravidiel, oddelenia od politickej závislosti a riadenia odborníkmi, nie dosadenými poslušnými nominantmi, sa systém rúti do čias nekontrolovaného centralizmu a odstránenie zisku je len marketingovou bublinou zakrývajúcou tento fakt. Pokušenie moci (a obrovského balíku peňazí) spojené s ovládaním jedinej zdravotnej poisťovne je v tomto prípade oveľa silnejšie ako racionálne spravovanie toho, na čo sa skladajú každý mesiac občania."
"Mnohí slovenskí klinickí lekári, aj tí s vedecko-pedagogickými titulmi pred menom i za menom z kliník fakultných a univerzitných nemocníc, tvrdia, že vedu nemôžu robiť. Chýbajú vraj peniaze, čas, „podmienky“. Nikto nekonkretizoval, koľko času alebo peňazí potrebujú a aké podmienky treba zabezpečiť. Možno aj preto, že keby ich podmienky boli splnené, museli by naozaj tú vedu robiť. Podľa mňa najviac absentuje vnútorná motivácia a externý tlak. Dôsledkami sú nedodiagnostikovaní pacienti, prípadne pacienti liečení zastaranými protokolmi alebo dokonca úplne nesprávne."
„Aj pri špičkovej starostlivosti minimálne 5% pacientov dostane
nemocničnú nákazu. Renomované zdravotnícke zariadenia vo vyspelých
štátoch Európy, napríklad v Nemecku či Rakúsku, uvádzajú od 4 do 8%
nákaz,“ poznamenáva hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva. Slovenské nemocnice naproti tomu vykázali za uplynulý rok len 0,54% nozokomiálnych nákaz...
Inštitút HPI predstavil portál bezuplatku.sk, ktorý má slúžiť na realizáciu prieskumu o neformálnych platbách v slovenskom zdravotníctve. Prieskum bude realizovaný od začiatku mája do konca júna 2013 a môže sa doňho zapojiť každý vyplnením tohto dotazníka.
Informácie z nového portálu Transparentní lekári naznačujú, že významný podiel lekárov neplní svoju zákonnú povinnosť informovať o príjmoch od farmaceutických spoločností. Iba 51 lekárov nahlásilo, že farmafirmy podporili ich účasť na odborných podujatiach v zahraničí. Farmafirmy pritom nahlásili cez 300 kongresov s účasťou viac ako tisícky slovenských lekárov. Podobne, kým len 82 lekárov oznámilo MZ SR, že farmafirmy za uplynulý rok a pol podporili ich účasť na domácich seminároch, samotné firmy vykazujú, že podporili viac ako tisíc podujatí. Výrazný nepomer údajov hlásených lekármi a farmafirmami naznačuje, že mnohí lekári o zákonnej povinnosti informovať o svojich príjmoch nevedia, alebo ju ignorujú. Za porušenie zákona totiž lekárom nehrozí žiadna sankcia...
Kým v krajinách vyspelého sveta sa v nemocnici nakazí približne 5 až 10% hospitalizovaných, na Slovensku sa minulý rok infikovalo v zdravotníckych zariadeniach viac ako 6-tisíc ľudí, čo tvorí asi len 0,5% zo všetkých nemocničných pacientov.
Pozn. INEKO: Takáto veľká disproporcia nebude pravdepodobne výsledkom hygienickejšieho prostredia v slovenských nemocniciach, ale tým, že u nás sa tzv. nozokomiálne nákazy (teda v nemocnici získané infekcie) len neochotne priznávajú, a preto je ich deklarovaný výskyt v SR výrazne podhodnotený.
V sobotu som sa zobudil so zapáleným a celkom červeným pravým okom. Na pohotovosť nepúšťajú každého. Musel som tam najprv zavolať, čakal som asi 3 minúty a potom ma prepojili na lekára. Ten sa ma povypytoval na všetko možné aj nemožné, volal som s ním asi 5 minút v kuse a na konci pán doktor usúdil, že nie je treba prísť osobne, že bude stačiť, keď si zájdem do jednej konkrétnej lekárne, že tam už na mňa budú čakať kvapky do oka proti infekcii.
Problémom je, že vláda SR Zoznam zdravotných výkonov do dnešného dňa nevydala, a teda vlastne neexistuje právny predpis, ktorý by určoval, minimálne ktoré výkony je lekár povinný vykonať. Z toho vyplýva, že lekár nevie presne, aké minimum musí pri tej ktorej diagnóze vykonať. Ak Zoznam zdravotných výkonov neexistuje, kto potom určí, či liečba bola nastavená správne alebo nie?
Bývalí farmaceutickí reprezentanti hovoria v reportáži Českej televízie, ako sa motivujú lekári a lekárnici, aby predpisovali, resp. vydávali lieky konkrétnych výrobcov. Pacient tak nemusí dostať liek, ktorý by mu najviac vyhovoval pri liečbe choroby, prípadne zaplatí za drahší preparát. Aj verejné financie tak prichádzajú o značné zdroje.
Prvá veľká optimalizácia siete prebehla v roku 2011 za predchádzajúceho vedenia VšZP, kedy poisťovňa neuzatvorila zmluvu na 116 oddelení. Výsledkom rokovaní už pod vedením nového riaditeľa M. Foraia bolo doteraz iba rozhodnutie nezazmluvniť lôžka oddelenia plastickej chirurgie vo fakultnej nemocnici v Nitre. V iných nemocniciach tohto kraja dala VšZP vedeniam podmienku, aby zredukovali počet akútnych lôžok a zmenili ich na chronické. Niekde zase zmluvu podmienila doplnením techniky či personálu.
Grécko zaviedlo jedno z najmodernejších systémov elektronického predpisovania liekov v Európe, pomocou ktorého sa predpisuje viac než 90% liekov. Systém umožňuje v reálnom čase monitorovať výdavky zdravotnej poisťovne na lieky, predpisovanie liekov konkrétnymi lekármi a ich vydávanie lekárňami konkrétnym pacientom s danou diagnózou. Dajú sa tak ľahšie odhaľovať prípadné podvody, kontrolovať adekvátnosť predpisovania liekov zdravotnému stavu pacienta a celkovo lepšie kontrolovať a riadiť výdavky na lieky. V marci 2012 bolo zavedené povinné predpisovanie účinnej látky (tzv. generická preskribcia), ako aj povinná generická substitúcia liekov v lekárňach. Rezervy sú však stále v dodržiavaní týchto opatrení. Boli rozšírené doplatky pacientov za lieky a referencovanie cien liekov podľa troch štátov EÚ s najnižšou cenou. Bola zavedená webová aplikácia, ktorá v reálnom čase umožňuje registráciu a kontrolu všetkých významných aktivít a finančných tokov v nemocniciach. Všetky nemocnice zaviedli akruálne účtovníctvo a prišlo v nich k zníženiu prevádzkových nákladov.
Obamovou administráciou subvencované zavádzanie elektronických knižiek do amerického zdravotníctva neprinieslo po prvých rokoch očakávané úspory. Podľa štúdie americkej neziskovej organizácie RAND je príčinou vleklá implemetácia, navzájom príliš rozdielne a nekompatibilné systémy, ktoré sú pre pacientov a lekárov ťažké na používanie a navzájom nekomunikujú a slabá adaptácia poskytovateľov na potrebnú zmenu procesov po zavedení elektronizácie.
