Knižnica: Reformy

Michael Tanner, Policy Analysis No. 613, CATO Institute, March 2008

Pacienti z krajín s vysokým stupňom štátnej regulácie zdravotníctva musia rátať s čakacími listinami, “prídelovým” systémom poskytovania zdravotnej starostlivosti, obmedzeniami pri výbere lekára a s ďalšími bariérami pri liečbe. Riešením je zavádzanie viac trhových prvkov do zdravotníctva.

Stockholm Network Research Team, July 2008

Hlavná príčina štrukturálnych problémov zdravotníckych systémov krajín strednej a východnej Európy je, že sa im zatiaľ nepodarilo zaviesť do svojich systémov trhové princípy súťaživosti. Ochraňovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pred otvorením trhu a otáľanie s prijímaním potrebných štrukturálnych zmien je síce politicky pohodlné, nakoľko takéto činy provokujú dobre organizované záujmové skupiny v zdravotníctve. Pacienti však za to platia vysokú cenu v podobe pomalej modernizácie a zaostávania za vyspelými západoeurópskymi zdravotnými systémami.

Stanisława Golinowska, Agnieszka Sowa
Studies & Analyses CASE No. 348, CASE – Center for Social and Economic Research, Warszawa, August 2007

Najväčší problém bývalých komunistických krajín v zdravotníctve je, že ponechávajú neobmedzené zákonné nároky pacientov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Pri trende starnutia obyvateľstva, nižšieho počtu pôrodov, zvyšujúcich sa nákladov na zdravotnú starostlivosť, obmedzovania verejných výdavkov a väčšieho vplyvu súkromného kapitálu v zdravotníctve, to vedie k zhoršovaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Stéphanie Guichard
Economics Department Working Papers No. 405, OECD, October 2004

Portugalská reforma zdravotníctva iniciovaná v roku 2002 neopakovala pozvoľný postup ako pri predošlých reformných zmenách, ale zvolila „šokovú terapiu“, ktorá mala docieliť, aby sa zmeny stali nezvrátiteľnými. Zámerom reformy bolo kvalitnejšie verejné zdravotníctvo pri nezvyšovaní nákladov a redukcia nárastu verejných výdavkov na zdravotníctvo zo strednodobého hľadiska.

Gerald Bloom:, DFID Health Systems Resource Centre, London, March 2004

Štúdia sa zaoberá kreovaním vhodného inštitucionálneho prostredia (v širokom zmysle slova) pri poskytovaní zdravotníckych služieb súkromným sektorom, ktoré je kľúčom pri poskytovaní kvalitných služieb občanom zo stredne bohatých a chudobných krajín a tranzitívnych ekonomík. V týchto krajinách, bez vytvorenia vhodného formálneho inštitucionálneho rámca, sa v pluralitnom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti stierajú hranice medzi verejným a súkromným, čo má za následok náchylnosť k prospechárskemu správaniu sa poskytovateľov, k nižšej efektívnosti a kvalite služieb.

Nicola Brandt
Economics Department Working Paper No. 612, OECD, May 2008

Nemecký zdravotnícky systém sa vyznačoval v porovnaní s krajinami OECD nadpriemerne vysokými verejnými výdavkami do zdravotníctva, pričom jeho výsledky boli len priemerné, a preto bola potrebná reforma, ktorá však skončila na pol ceste. Podarilo sa však napríklad rozhýbať trh s generikami a dosiahli sa značné úspory vo výdavkoch na lieky. Pacienti sú motivovaní odpustením doplatku, ak si vyberú alternatívny liek, ktorý je o 30% lacnejší ako referenčná hodnota.

Stanisława Golinowska, Ewa Kocot, Agnieszka Sowa, CASE Network Reports No. 77/2008, March 2008

Trend znižovania pôrodnosti, zvyšovania očakávanej dĺžky života, a teda aj zvyšovania starnutia obyvateľstva je v nových členských krajinách EÚ podobný ako v tých starých. Dynamika týchto zmien a z toho vyplývajúcich problémov (napr. pri zatváraní nožníc medzi príjmami a zvyšujúcimi sa výdavkami v zdravotníctve) však bude pri nových členoch výraznejšia, keďže ide o relatívne chudobnejšie štáty.