Knižnica: Lieková politika

Pri kategorizácii liekov nebola celá polovica žiadostí o nové liečivá v roku 2012 vybavená v zákonnej lehote pol roka. Posudky pracovných skupín, zložených z odborníkov na dané typy liekov, chýbali ministerstvu zdravotníctva v 65% prípadov.  Ani raz sa neposudzovala efektívnosť  nákladov. Taktiež ani raz neboli posudzované dopady na verejné financie, hoci takéto hodnotenie je zo zákona povinné. Pri každom ôsmom rozhodnutí o lieku s novým liečivom ministerstvo zdravotníctva rozhodlo bez stanoviska kategorizačnej komisie.

Matteo Maria Galizzi, Simone Ghislandi, Marisa Miraldo
Eurohealth, No.1, Vol. 17 (str. 17-19), LSE Health, European Observatory on Health Systems and Policies, 2011
Príspevok mapuje svetovú odbornú literatúru zaoberajúcu sa témou referencovania cien liekov. Výskumníci prišli k záveru, že referencovanie má všeobecne za následok dokázateľné zníženie cien liekov, ako aj výdavkov na ne v krátkodobom časovom horizonte. Ceny sa znižujú referencovaním viac na tých trhoch, kde majú generiká silnú trhovú pozíciu. Zatiaľ existuje málo dôkazov, resp. sú nejednoznačné, čo sa týka vplyvu referencovania na výšku výdavkov na inovácie a farmaceutický výskum a na cenotvorbu v dlhodobom horizonte.

Angelika Szalayová
Health Policy Institute (HPI), 2011
Cieľom tejto publikácie je definovať pojmy generiká, generická preskripcia a generická substitúcia, pomenovať výhody a riziká generickej preskripcie, vyvrátiť mýty spojené s predpisovaním účinnej látky a zhrnúť poznatky a dopady z implementácie tohto spôsobu predpisovania liekov v rôznych krajinách EÚ. Generická preskripcia je síce povinná len v 2 krajinách EÚ (Litva, Portugalsko), silne podporovaná je v jednej (Veľká Británia), ale v ďalších 6 krajinách (Nemecko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Lotyšsko, Cyprus) je povinná generická substitúcia, ktorá má v konečnom dôsledku rovnaký efekt. V mnohých ďalších krajinách je generická preskripcia či substitúcia povolená. Len v málo krajinách je nepovolená.

The Office for Fair Trading, 20.2.2007, UK

Úrad pre spravodlivú súťaž vo Veľkej Británii vydal štúdiu, podľa ktorej môže štát usporiť 500 miliónov libier ročne, ak začne regulovať ceny liekov podľa toho, aký úžitok prinesú pre pacienta. V súčasnosti Veľká Británia reguluje ceny podľa ziskovosti výrobcov liekov, prípadne priamymi cenovými zásahmi. Podľa úradu sú niektoré lieky viac ako 10-násobne drahšie než náhradné lieky s podobným účinkom.

Jana Davidová, Lenka Praznovcová, Cecilia Stålsby Lundborg
Pharmacy World & Science No. 1, January, 2008

Porovnanie systémov cenovej regulácie a úhrad za lieky v Českej republike a Švédsku ukázalo, že na rozdiel od ČR, kde ceny liekov môžu byť rozdielne, avšak nie vyššie ako maximálne stanovená cena, sú ceny liekov v celom Švédsku rovnaké, čomu napomáha aj systém štátom vlastnených lekární.

J. Martikainen, S. Rajaniemi
Social security and health reports No. 54, The Social Insurance Institution (KELA), Helsinki, Finland, 2002

Správa popisuje, aké mechanizmy a kritéria používajú jednotlivé štáty pri stanovovaní cien za lieky. Stále viac do popredia sa pri určovaní cien a doplatkov za lieky dostávajú analýzy, ktoré sa snažia merať efektívnosť jednotlivých liekov či liečebných postupov - čiže náklady napríklad na obstaranie lieku na jednej strane a jeho marginálny prínos pre liečbu chorých na strane druhej.

Valérie Paris, Elizabeth Docteur
OECD Health Working Papers No. 24, OECD, February 2007

Aj keď majú Kanaďania z verejného zdravotného poistenia krytú zdravotnú starostlivosť a lieky poskytované v ústavných zariadeniach, okolo dve tretiny z nich má uzavreté aj súkromné zdravotné poistenie na účely krytia nákladov na lieky, ktoré sa pacientovi nepodávajú v nemocniciach. Okolo 54% nákladov na lieky sú hradené priamo pacientami alebo súkromnými poisťovňami.

Pierre Moïse, Elizabeth Docteur
OECD Health Working Papers No. 28, OECD, July 2007

Švédska lieková politika = nízke obchodné prirážky v liekovom reťazci, žiadna DPH na lieky, štátny monopol na lekárne, ich malá hustota, nízke ceny liekov pre pacientov, relatívne nízke verejné výdavky na lieky, povinná generická substitúcia, hodnotenie nákladovej efektívnosti jednotlivých liekov ako podmienky pre úhradu z verejných zdrojov.

Valérie Paris, Elizabeth Docteur
OECD Health Working Papers No. 27, OECD, June 2007

Švajčiarsko má jedny z najdrahších liekov pre pacientov v Európe, hoci úhrada liekov z verejných prostriedkov je tiež jedna z najvyšších. Spotreba liekov je nízka. Švajčiarsky farmaceutický trh je charakteristický vysokou koncentráciou nových drahých originálnych liekov a relatívne menším podielom generík, ako je to v iných krajinách, pričom sú aj drahšie. Regulácia cien vo Švajčiarsku prebieha jednak podľa referenčných cien okolitých krajín a jednak v rámci rôznych terapeutických tried podľa cien porovnateľných liekov. Pacienti majú ročný limit pre spoluúčasť na nákladoch za lieky.

James Killick, Axel Schulz, Anthony Dawes
The Stockholm Network Experts’ Series on Pharmaceutical Intellectual Property Rights, Stockholm Network, 2008

Farmaceutický priemysel v Európe podlieha špeciálnemu režimu ochrany duševného vlastníctva, ktorý zabezpečuje návratnosť nákladov farmaceutických firiem na vývoj nového lieku počas doby trvania patentu. Chráni ich tak pred výrobcami lacnejších generických liečiv, ktorí nemusia podstupovať v priemere vyše 15-ročnú tortúru od začiatku vývoja, cez testovanie až po patentovanie originálneho lieku.

Zoltan Kalo, Elizabeth Docteur, Pierre Moïse
OECD Health Working Papers No. 31, OECD, February 2008

Výdavky na lieky tvoria na Slovensku najvyšší podiel z celkových výdavkov na zdravotníctvo v štátoch OECD. Financovanie liekov je založené najmä na verejnom sektore, na priame platby pripadá len štvrtina výdavkov na lieky. Pri rozhodovaní o tom, či liek bude dotovaný z verejných zdrojov, sa nezohľadňuje jeho efektívnosť.

Sabine Vogler [et al.]
Gesundheit Österreich GmbH / Geschäftsbereich ÖBIG, Vienna, June 2008

Analýza porovnáva systémy určovania cien liekov v 27 európskych krajinách. Vo výraznej väčšine z nich sa využíva tzv. externé referencovanie, čiže stanovenie cien pre domáci trh na základe porovnania s cenami v zahraničí. Čoraz rozšírenejším sa stáva tzv. vnútorné referencovanie, čiže vzájomné porovnávanie cien liekov na domácom trhu (a následne stanovenie ceny ako aj výšky doplatku pacienta) podľa množstva a ceny účinnej látky potrebnej na dennú liečbu. Pri určovaní doplatkov pacienta je zaujímavý systém Dánska a Švédska, kde pacienti platia zo začiatku plnú cenu lieku, avšak postupne s rastúcou spotrebou sa výška ich doplatkov znižuje.