Knižnica: Iné dokumenty

Nicola Brandt
Economics Department Working Paper No. 612, OECD, May 2008

Nemecký zdravotnícky systém sa vyznačoval v porovnaní s krajinami OECD nadpriemerne vysokými verejnými výdavkami do zdravotníctva, pričom jeho výsledky boli len priemerné, a preto bola potrebná reforma, ktorá však skončila na pol ceste. Podarilo sa však napríklad rozhýbať trh s generikami a dosiahli sa značné úspory vo výdavkoch na lieky. Pacienti sú motivovaní odpustením doplatku, ak si vyberú alternatívny liek, ktorý je o 30% lacnejší ako referenčná hodnota.

Elizabeth Docteur, Howard Oxley
OECD Health Working Papers No. 9, OECD, December 2003

This study presents a broad overview of health-system reforms in OECD countries over the past several decades. A variety of instruments aimed at cost control have succeeded in slowing the growth of (particularly public) health-care spending over the 1980s and 1990s but these have not addressed the root causes of growth and health-care spending continues to rise as a share of GDP in most countries.

Gerald Bloom:, DFID Health Systems Resource Centre, London, March 2004

Štúdia sa zaoberá kreovaním vhodného inštitucionálneho prostredia (v širokom zmysle slova) pri poskytovaní zdravotníckych služieb súkromným sektorom, ktoré je kľúčom pri poskytovaní kvalitných služieb občanom zo stredne bohatých a chudobných krajín a tranzitívnych ekonomík. V týchto krajinách, bez vytvorenia vhodného formálneho inštitucionálneho rámca, sa v pluralitnom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti stierajú hranice medzi verejným a súkromným, čo má za následok náchylnosť k prospechárskemu správaniu sa poskytovateľov, k nižšej efektívnosti a kvalite služieb.

Stéphanie Guichard
Economics Department Working Papers No. 405, OECD, October 2004

Portugalská reforma zdravotníctva iniciovaná v roku 2002 neopakovala pozvoľný postup ako pri predošlých reformných zmenách, ale zvolila „šokovú terapiu“, ktorá mala docieliť, aby sa zmeny stali nezvrátiteľnými. Zámerom reformy bolo kvalitnejšie verejné zdravotníctvo pri nezvyšovaní nákladov a redukcia nárastu verejných výdavkov na zdravotníctvo zo strednodobého hľadiska.

Thomas C. Buchmueller, Agnes Couffinhal
OECD Health Working Papers No. 12, OECD, March 2004

Francúzsko má v OECD tretí najvyšší podiel súkromného poistenia pri financovaní zdravotníctva (vyšší má len USA a Holandsko). Na rozdiel od iných štátov, súkromné poistenie vo Francúzsku neslúži na preskočenie čakacích radov vznikajúcich vo verejnom zdravotníctve, ani na zabezpečenie prístupu k najlepším poskytovateľom. Namiesto toho sa zameriava na finančné krytie doplatkov za tovary a služby financované prevažne z verejných zdrojov, ale tiež na finančné krytie zubnej alebo očnej starostlivosti.

Ministerstvo zdravotníctva SR, marec 2008

Medziročný nárast dlhu v rezorte zdravotníctva v roku 2007 bol 1 253 mil. Sk. Predstavuje to priemerný mesačný rast 104 mil. Sk. Celkový dlh bol 8 074 mil. Sk. Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR majú stav dlhu – istiny (záväzky po lehote splatnosti)  k 31.12.2007 kumulatívne vo výške 5,842 mld. Sk. Najvyšší podiel má dlh voči dodávateľom liekov - až 55,4 %.

Ministry of the Interior and Health Area of Denmark, www.sundhed.dk, September 2005

Až 81% všetkých lekárskych predpisov (viac ako 1 milión za mesiac) je v Dánsku elektronických, pričom viac ako 95% všetkých lekárov je zosieťovaných a používajú systém elektronických zdravotných záznamov o pacientoch.

Health Consumer Powerhouse, Frontier Centre for Public Policy, January 2008

Švédska mimovládna organizácia zverejňuje rebríček kvality zdravotníctva v 29 krajinách a Kanade. Slovensko sa umiestňuje na 24. mieste. Vo všeobecnosti krajiny s pluralitným systémom zdravotných poisťovní nezávislých od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dosiahli lepšie výsledky ako krajiny s jedným spoločne prepojeným organizačným systémom financovania a poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Gunnar Ågren
Swedish National Institute of Public Health, 2003

Jedna z prvých vládnych koncepcií o verejnom zdraví, ktorá vychádza zo sociálnych faktorov vplývajúcich na zdravie. Švédsko identifikovalo 11 cieľov, ktorých (ne)plnenie výrazne determinuje verejné zdravie.

Eva Orosz, David Morgan
OECD Health Working Papers No. 16, OECD, August 2004

Štúdia má štatistický charakter. Popisuje a porovnáva zdravotné systémy a ich výdavky v 13 štátoch OECD.

Steven Simoens, Jeremy Hurst
OECD Health Working Papers No. 21, OECD, January 2006

There are signs that a higher density of physicians is found in countries which have left the supply of physicians mainly to the market (incl. Slovakia) whereas lower density is found in countries which have planned the intake to medical schools centrally over many years.

Jeremy Hurst, Luigi Siciliani
OECD Health Working Papers No. 6, OECD, July 2003

At worst, waiting times can lead to deterioration in health, loss of utility and extra costs. However, one surprising result is that there is little evidence of health deterioration from a review of studies of patients waiting for a few months for different elective procedures across a range of countries. Moreover, such patients are quite tolerant of short and moderate waits, although the general public often expresses more concern about waiting.