Zaujalo nás

Lekárske odborové združenie (LOZ) bolo pri vyjednávaniach s vládou úspešné. Bude však otázne, či také veľkorysé skokovité zvýšenie platov v slovenských nemocniciach, ktoré si bude vyžadovať každým rokom vyčleňovanie obrovského balíka peňazí z rozpočtu, nie je mimo možností slovenskej ekonomiky a zadlžených verejných financií. Otázne bude, či to potom následne negatívne nepocítia iné segmenty zdravotníctva, na ktoré už potom nezvýšia zdroje. Ďalšími nespokojnými v rade budú v takom prípade legitímne ambulantní lekári.

Príliš silná regulácia cien generík spôsobuje ich nedostatok pre pacientov, menší počet žiadostí výrobcov o vstup na trh a nižšie úspory nákladov na lieky, aké by mohli byť dosiahnuté pri vstupe viacerých generických a biosimilárnych liekov a ich cenovej súťaži. Poslanci parlamentu majú na stole príslušnú legislatívu (363/2011 Z.z.), kde sa treba vrátiť k menej prísnemu tzv. jednoprahovému vstupu na trh pre generiká a biosimiláry, teda k povinnej zrážke z ceny pri vstupe len prvého generika alebo biosimiláru a už nie pri vstupe druhého a tretieho, ako to je zatiaľ navrhnuté.

V roku 2020 klesol počet operačných výkonov v nemocniciach takmer o štvrtinu. Ide celkovo o 62-tisíc nerealizovaných operácií. Je možné, že časť pacientov sa ich nikdy nedočká a zomrie. Pandémia Covidu-19 sa v slovenských nemocniciach negatívne podpísala na plošnom zhoršení úrovne všetkých sledovaných indikátorov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, uvádza analýza think tanku INEKO. Na druhej strane, hospodárenie nemocníc sa zlepšilo a zvýšila sa aj spokojnosť pacientov. "Pacient má možno také nízke očakávania, že je potom prekvapený," vraví v rozhovore pre INDEX riaditeľ INEKO Dušan Zachar.
K zlepšeniu situácie podľa neho povedú aj reformy z Plánu obnovy, ale z veľkej časti nalievajú milióny eur "do betónu" - teda budov a inej zdravotníckej infraštruktúry - bez dostatočného ohľadu na kvalitu služieb pre pacienta.

V podcaste Denníka N rozprával Dušan Zachar z INEKO o hlavných záveroch vyplývajúcich z hodnotenia Nemocnica roka 2021 (viac na: kdesaliecit.sk), ako aj o vplyvoch pandémie na poskytovanie ostatnej zdravotnej starostlivosti a výsledky zdravotníctva.

V každom štáte či spoločenstve je Ideálne, keď v ňom fungujú dobré pravidlá, ktorým ľudia rozumejú, veria im a ochotne ich dodržiavajú, a ak náhodou nie, tak sú dôsledne a efektívne vymáhané. Na Slovensku sme počas pandémie svedkami, že toto nie je naša silná stránka. Aj tento faktor stál za zlými výsledkami Slovenska počas druhej vlny. Pravidlá sa nám nemusia páčiť, môžu sa nám zdať nelogické, môžu byť už zrelé na úpravu, pokojne ich môžeme kritizovať, ale pokiaľ sú platné, mali by sme sa všetci snažiť ich dodržiavať. O to viac to platí pre novinárov a pre ich hostí v reláciách - exministrov zdravotníctva, členov súčasnej vlády, poslancov parlamentu, právnikov, lekárov z prvej línie či členov iniciatívy Veda pomáha. Sú totižto prostredníctvom médií viac na očiach verejnosti, môžu formovať jej názor, viacerí z nich majú legislatívnu právomoc, niektorí z nich tieto pravidlá spoluvytvárali, a preto by ich mali poznať a dodržiavať ich. Nabudúce si preto, prosím, pri diskusiách v štúdiách a iných interiéroch opätovne nasaďte rúška, alebo zmeňte príslušné pravidlá.

V INEKO sme chceli zistiť, či naše elektronické zdravotníctvo eviduje informácie o očkovaní proti Covid-19.

Pozrite si, ako sme postupovali...

O tom, prečo sme momentálne najhorší na svete v počte hospitalizácií a úmrtí na COVID-19 na počet obyvateľov, kto je za to zodpovedný, čo ďalej robiť a či by mal teraz minister zdravotníctva Marek Krajčí odstúpiť, si môžete vypočuť v podcaste Nahlas.

Seniori, ak by boli prednostne zaočkovaní, vedia najviac odľahčiť preťažené nemocnice. Ak by sme mali vakcinovaných viac ako pol milióna seniorov vo veku nad 70 rokov, tak by sa denná úmrtnosť podľa vedcov znížila asi o tri štvrtiny a hospitalizácie by klesli o polovicu. Mnohí mladí a zdraví zamestnanci z prvej vlny slovenskej vakcinačnej stratégie takýto potenciál nenesú a problém preťažených nemocníc riešia len okrajovo. Preto treba popri zdravotníkoch a sociálnych pracovníkoch, ktorí sa v prvej línii bezprostredne starajú o kovidových pacientov, resp. o najohrozenejšie skupiny obyvateľstva, začať čo najskôr očkovať aj samotné najohrozenejšie skupiny obyvateľstva – ľudí s vysokým vekom, seniorov v zariadeniach sociálnych služieb a starších ľudí s vážnymi chronickými ochoreniami.

Analytik INEKO Dušan Zachar diskutoval s predstaviteľmi justície, prokuratúry, advokácie a farmabiznisu o daroch a úplatkoch v prostredí zdravotníctva.

Pozrite si túto diskusiu konanú v rámci Universitatis Disputationes, diskusií organizovaných Komorou pre medicínske právo - MEDIUS.

INEKO: Nesmieme sa uspokojiť len s uskutočnením plošného testovania. Mali by sme z neho čerpať poznatky, dáta (napríklad overiť na dostatočne veľkej vzorke ľudí riziko falošnej negativity aj falošnej pozitivity) a najmä nezabudnúť v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch po ňom na každodennú tvrdú protiepidemickú prácu (napr. intenzívne PCR testovanie, trasovanie kontaktov), zodpovednosť a sociálny dištanc.
Osobitný význam vidíme v cielenejšom opakovanom používaní antigénových testov v existujúcich alebo potenciálnych ohniskách nákazy vrátane okresov s najvyššou mierou výskytu nákazy.
V kombinácii uvedených opatrení vidíme nádej, že sa nám podarí odvrátiť povinné zatváranie firiem s veľkými hospodárskymi škodami, kolaps zdravotníctva a hrozbu tisícok stratených životov.
Neurobme rovnakú chybu ako cyklistický majster sveta Julian Alaphilippe (na fotke), ktorý pred cieľovou páskou predčasne dvíhal ruky na znak víťazstva. Po plošnom otestovaní národa nebudeme ani zďaleka v cieľovej rovinke. Tá sa nám na horizonte ukáže až s dostupnou bezpečnou vakcínou proti COVID-19. Teraz sa musíme snažiť, aby sme sa do nej dostali s čo najmenej pádmi a odstúpeniami.

Slovensko sa momentálne nachádza vo vážnej pandemickej situácii. Chápeme nutnosť prijať tvrdšie protiepidemické opatrenia. Ale takisto je nevyhnutné, aby rozhodnutia boli, pokiaľ možno, prijímané na základe argumentov, dôkazov a dát, ktoré majú „decision maker-om“ pomáhať aj pri komunikovaní a odôvodňovaní nutnosti obmedzení pre verejnosť. V tom má Slovensko historicky veľké rezervy.
Pri načasovaní a adresovaní konkrétnych protiepidemických opatrení mohol vláde pomáhať aktualizovaný model šírenia koronavírusu a ochorenia COVID-19 na Slovensku. Prečo nemá široká verejnosť informácie o stave pokračovania vývoja a o prípadných výsledkoch tohto modelu?
Simulovanie šírenia COVID-19 a modelovanie cielených epidemiologických opatrení v podmienkach Slovenska by v aktuálnej situácii prinajmenšom pomohlo zlepšiť verejnú debatu o zavádzaných opatreniach. A v optimálnom prípade by pomohlo nastaviť opatrenia tak, aby čo najviac brzdili nástup vírusu s čo najmenšími dosahmi na ekonomiku a spoločnosť.

Dlh nemocníc, ktorý je po lehote splatnosti - čiže napríklad trištvrte roka nezaplatené faktúry dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok alebo neuhradené sociálne odvody za zamestnancov nemocníc skutočne nemožno považovať za dobrý. A áno, je podľa nás aj nemorálny, nakoľko jeho splácanie môže ísť aj na úkor sociálnych dávok a neustále zadlžovanie z dlhodobého pohľadu paralyzuje rozvoj celého slovenského zdravotníctva a úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom.

Akým spôsobom by mal štát dofinancovať sektor zdravotníctva v dôsledku koronakrízy? Súhlasíte s názorom, že VšZP by mala dostať relatívne viac peňazí ako súkromné poisťovne, ktorým majú pomôcť ich akcionári?

Uveďte jednu okolnosť okolo konečného užívateľa výhod Dôvery Jaroslava Haščáka, ktorá zdravotnej poisťovni Dôvera najviac sťažuje fungovanie a rozvoj?

Pociťujete to, že hoci Union zdravotná poisťovňa a jej holandský akcionár nebýva na Slovensku primárnym terčom a centrom politických útokov a vyjadrení, tak to v konečnom dôsledku rovnako „schytá“ v podobe legislatívy či ťaženiu proti zisku a fungovaniu pluralitného systému, ako určitú krivdu?

Vypočujte si diskusiu (Petko (ANS), Visolajský (LOZ), Zachar (INEKO)) o zadlžovaní najmä štátnych nemocníc, ich oddlžovaní a či by pre ne nemala platiť dlhová brzda.

Rezortu zdravotníctva aj s pomocou know-how z IZP sa ako jednému z mála darilo šetriť milióny eur, ktoré vznikali odstraňovaním neefektívností v sektore. Z tohto pohľadu tak IZP patril k najúspešnejším analytickým jednotkám na ministerstvách. Dosiahnuté úspory si všímala vo svojich správach z realizácie implementácie opatrení revízií výdavkov projektu Hodnota za peniaze aj Implementačná jednotka pri Úrade vlády SR.
Analytické kapacity a kompetencie v rezorte zdravotníctva budú v nasledujúcich rokoch nesmierne dôležité. EÚ ide členským krajinám vyčleniť v dôsledku koronakrízy bezprecedentný balík peňazí na obnovu (Next Generation EU) a ich čerpanie môže byť podmienené štrukturálnymi reformami. Európska komisia pritom Slovensku okrem iného odporúča reformovať zdravotníctvo a investovať do posilnenia jeho odolnosti.
Dobre fungujúci IZP je podstatným elementom toho, aby sme za stámilióny eur dokázali pre pacienta vyťažiť čo najviac. Napríklad spustením projektu stratifikácie nemocníc, na ktorého príprave sa do významnej miery podieľali práve odchádzajúci analytici.

V takmer dvoch tretinách výberových konaní na top manažérske posty v slovenskom zdravotníctve sa nejedná de facto o žiadnu súťaž, nakoľko v nich "súťažil" len jeden uchádzač. Len 40 % uchádzačov zverejnilo na požiadanie projekt rozvoja inštitúcie, ktorú majú manažovať nasledujúce roky, a len štvrtina poskytla svoj životopis.

"Nikdy nedovolíme a nemôžeme s pani ministerkou tolerovať, aby si niekto vyberal len hrozienka" s dovetkom, že štát nebude podporovať, aby súkromný poskytovateľ konkuroval pri určitých odbornostiach (kardiológia, onkológia) štátnym špecializovaným ústavom.

Ja chápem, že VšZP je v strate 250 miliónov a treba šetriť... Ale to museli zrušiť práve našu pôrodnicu?

Vo vyše štvrtine prípadov (26,5 %) lekári, ktorí obhliadajú zomretých, neurčili správnu príčinu smrti. Vyplýva to z revízií listov o obhliadke mŕtveho za roky 2011 až 2014, ktoré uskutočnilo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Najčastejšie sa obhliadajúci lekári mýlili pri diagnózach obehovej sústavy, úrazoch či chorobách dýchacieho systému.

Nevedia sa politici poučiť? Po Piešťanoch sa objavili ďalšie, takmer o milión predražené CT prístroje. Z ich nákupu obviňuje poslanec NR SR Miroslav Beblavý poslancov Smeru Juraja Blanára a Vladimíra Baláža, ktorí predraženie odmietajú. Aliancia Fair-Play a lekárski odborári informujú, že zdravotnícky biznis je pre vysoké marže dodávateľov extrémne výhodný. Najvyšší kontrolný úrad v pondelok zverejnil správu o predražených nákupoch v nemocniciach až o 167 %. Je to vôbec možné? O akých prípadoch hovoríme? Čo dokáže s predraženými nákupmi urobiť minister zdravotníctva? Redaktor rádia Expres Braňo Závodský sa rozprával s analytikom INEKO Dušanom Zacharom.

Vidím rezervy v tom, že keď príde žiadosť, je jasné len rozhodnutie. Chcem, aby sme veľkú časť rozhodovacieho procesu zverejnili. Chcem zlepšiť povedomie VšZP v transparentnosti, teda detailnejšie popísať kritériá rozhodovania. Z týchto kritérií a našich analýz by malo byť aj jasné, kam by mali poskytovatelia investovať, koho potrebujeme a podobne.

Chcem dosiahnuť, že budú k dispozícii očistené a relevantné dáta, ktoré umožňujú prijímať odôvodnené rozhodnutia. Chcel by som, aby dáta boli verejné a organizácie ako  INEKO, HPI, Aliancia Fair-play či Transparency International Slovakia nás mohli 'krosčekovať', prípadne aby mohli nejakým iným spôsobom pristúpiť k tým dátam a prísť s nejakou inovatívnou analýzou, čo by sa z toho ešte dalo vyrobiť.

V zdravotníctve nefungujú ani čísla. Napríklad najčerstvejšie dáta o onkológii sú z roka 2009. Tie Národný onkologický register zverejnil tento rok. Sme jednou z posledných krajín, kde nie sú skríningové programy v onkológii. Nemáme ani funkčný onkologický plán. OECD nás dáva na posledné miesta v úmrtnosti, ale či sú to relevantné čísla, je veľmi otázne. Nedávno som bol na stretnutí o skríningu v Lyone, nedodali sme žiadne dáta. Bolo tam 28 krajín, dva dni sa premietali tabuľky s dátami, kde Slovensko nemalo žiadne.

V kanadskej politike už dlho prebieha diskusia, či je správne poskytovať takmer všetko zadarmo. Systém sa ukazuje ako neudržateľný. O limitoch tu prebieha veľká diskusia. Vláda chce šetriť, lebo vidí, že aktuálny systém sa už nedá utiahnuť. Chce znížiť platby lekárom za výkony. Minulý rok znížila vláda platy lekárom jednostranne - kardiológom či rádiológom dokonca až o 20 %.

V INEKO sme radi, že sa veľká časť diskusie niesla v duchu potreby zvyšovania transparentnosti a merania produkcie a výsledkov zdravotníctva, vrátane parametrov kvality a efektívnosti, ich zverejňovania a následného porovnávania a odmeňovania jednotlivých poskytovateľov na základe týchto merateľných dát.

Výdavky do zdravotníctva najmä v rokoch 2003 až 2009 u nás rástli dvojnásobne rýchlejšie ako v krajinách OECD. A to až tak, že už zdravotníctvo prestalo byť podfinancovaným sektorom. Dávame na hlavu toľko alebo viac ako naši susedia. Ak sme teda nespokojní so stavom slovenského zdravotníctva, nebude to v prvom rade v peniazoch. Zaostávame oproti ostatným krajinám z Vyšehradskej štvorky na porovnateľnej báze o 1900 tzv. odvrátiteľných úmrtí. To znamená, že ak by sme mali také výsledky zdravotníctva, aké sú v ostatných postkomunistických krajinách strednej Európy, tak by u nás malo zomierať o 1900 menej ľudí oproti súčasnosti. Títo ľudia zomierajú na Slovensku zbytočne. Je to 15 % všetkých odvrátiteľných úmrtí. To je tá časť úmrtí, ktorá by sa mohla odvrátiť dobrou zdravotnou starostlivosťou.

Podľa oficiálnych údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) bolo výsledkom prepoisťovania v období 2012-2014 pri VšZP celkovo negatívne saldo vo výške -23 416 poistencov. Od roku 2006 pozorujeme, že každoročne, s jedinou výnimkou, sa zo VšZP odhlasuje viac poistencov, ako do nej prestupuje. Tou výnimkou bol rok 2013, kedy do prepoisťovacej kampane zasiahlo vládne brojenie proti súkromným poisťovniam a koordinovaný postup štátnych nemocníc voči poisťovni Union, s ktorou otáľali podpísať zmluvy práve vo vrcholiacom období kampane.

Komentár INEKO: Prezident A. Kiska trafil klinec po hlavičke, keď označil zákon zakazujúci niektoré poplatky u lekárov za "nejednoznačný, zle pripravený a že mu nepredchádzala žiadna analýza vyberania úhrad od pacientov", pričom rovnako ako my "poukázal na riziko, že takýto zákon narobí viac škody ako osohu" a prinesie nové nejasné poplatky. Prezident uviedol aj príklady podľa neho absurdných poplatkov.
Pri jednom z nich však s nim nesúhlasíme. Ide o poplatok, resp. "zmluvnú pokutu", ak sa pacient nedostaví na plánované, čiže objednané vyšetrenie a predtým sa neospravedlnil. Myslíme si, že takýto poplatok je opodstatnený a etický, pričom bez neho by naopak mohlo prichádzať k neefektívnemu využívaniu zdrojov - či už ľudských alebo prístrojových kapacít. A nám by malo ísť o to, aby vzácny čas lekárov, drahé prístroje a špeciálne sály boli využívané bez prestojov. Potom budú aj pacienti čakať kratšie.

INEKO: Veľakrát sme upozorňovali, že zákon, ktorý mal za cieľ regulovať poplatky u lekárov a o.i. zrušil i poplatok za prednostné vyšetrenie, bude mať presne opačný efekt – príde k väčšiemu neporiadku, zhorší sa predvídateľnosť, zvýši sa neprehľadnosť a vytvorí sa ešte väčší priestor pre šedú zónu, pre rôzne neformálne platby. A v neposlednom rade príde ku "kreatívnej deštrukcii" a vzniku nových "inovatívnych" poplatkov. A tie sú už realitou... Nezávidíme župám, ako sa vysporiadajú s výkladom zákona pri sťažnostiach ľudí na tieto poplatky.

Slováci sú zvyknutí, že k lekárovi môžu ísť okamžite so všetkým vrátane drobností, ktoré by mohli vyriešiť sami alebo cez telefón. Problém je, že to potom stojí veľké peniaze, ktoré chýbajú na potrebné veci. Odborná telefonická konzultácia pritom prináša šetrenie množstva peňazí v systéme, ktoré potom môžu ísť na skutočne vážne prípady v ohrození života. Holandský lekár naozaj necíti potrebu hnať do čakárne a ordinácie pacientov s bežnou chrípkou.

Je čas priznať si, že z odvodov dokážeme financovať len istý balík zdravotnej starostlivosti a zvyšok je nadštandard, za ktorý si treba priplatiť. Žiadny medicínsky systém nedokáže zaplatiť všetko všetkým.

29. 5. 2015, denník SME
SME: Do volieb bude buď ústavný zákon o zákaze zisku zdravotných poisťovní, alebo jedna zdravotná poisťovňa?
Viliam Čislák: „Presne. Jedno alebo druhé.“

15. 6. 2015, Aktuálne.sk
Robert Fico o ústavnom zákone o zákaze zisku zdravotných poisťovní: " ... nemôžeme obchádzať poslanie ústavného súdu tým, že by sme prijímali ústavné zákony. Keď raz ústavný súd niečo povie, že je protiústavné, tak by sme úplne potierali zmysel ústavného súdu, keby sme prijímali nejaké zákony."
Aktuálne.sk: Otvoríte ešte otázku jednej zdravotnej poisťovne?
Robert Fico: " ... Toto považujem za veľkú výzvu pre novú vládu."

INEKO: Tak teda, ktorý výrok platí?

Prezident SR Andrej Kiska vyhlásil, že objednávanie všetkých pacientov na vyšetrenie na konkrétny čas by malo byť samozrejmosťou a „štandardom, ktorý umožní lekárovi manažovať pacienta tak, ako je to obvyklé aj v iných členských štátoch EÚ“, pričom poplatky za objednanie na konkrétny čas nie sú podľa neho zavedené v žiadnom inom členskom štáte EÚ. Prezident však nepovedal B. A to je fakt, že vo vyspelých krajinách Európy sa pri návštevách ambulancií lekárov zväčša platí. A tiež nepovedal, ako by vyriešil zväčšujúci sa nesúlad medzi ponukou a dopytom po zdravotníckych službách na Slovensku.

Síce na portáli nemocníc http://nemocnice.ineko.sk/ nenájdete informácie, v ktorých nemocniciach sa najviac upláca, zato však na ňom nájdete mnoho údajov hovoriacich o parametroch kvality, efektívnosti a transparentnosti jednotlivých zariadení, s ktorými sa najnovšie pohral aj Denník N.

Poisťovne pri najlepšej vôli nevedia, za čo nemocniciam vlastne platia. Záväzné vykazovanie a platenie podľa diagnóz, nie dní odležaných na oddeleniach, je preto najväčšia priorita. Už včera bolo neskoro.

Nemocnica sv. Lukáša v Galante, vlastnená trnavskou župou, skončila v dnes zverejnenom prvom rebríčku otvorenosti lôžkových zariadení medzi nemocnicami na poslednom mieste. Najotvorenejšou nemocnicou sa stala tiež župná nemocnica v Liptovskom Mikuláši. Priemerná transparentnosť všetkých zdravotníckych zariadení dosiahla len 35%. Prekvapujúce je, že štátne a samosprávne nemocnice sú vo všeobecnosti transparentnejšie ako súkromné.

Iba 54% (14) štátnych nemocníc zareagovalo na otázky Transparency International Slovensko (TIS) v rámci mystery shoppingu, zatiaľ čo súkromné nemocnice odpovedali až v 77% (10) prípadoch.  Na druhej strane, zatiaľ čo priemerná odpoveď štátnych nemocníc bola 3,5 dňa, tak súkromné nemocnice odpovedali v priemere až 5 dní.
Ak nezohľadníme rýchlosť odpovede, tak obsahovo najlepšie zodpovedala otázky štátna NsP Veľký Krtíš. Pri zohľadnení rýchlosti odpovede sa ale na prvé miesto dostala súkromná NsP Rožňava. Na poslednom mieste sa umiestnilo 23 nemocníc, ktoré vôbec neodpovedali na dané otázky.

Počet firiem v súťažiach nemocníc na strážnu službu má evidentne dôležitý vplyv na cenu. Nemocnice, ktoré platili najvyššie ceny za SBS, si vyberali z menej ponúk ako tie s nižšími cenami. Fakultná nemocnica v Trenčíne a Univerzitná nemocnica v Bratislave mali v tendroch iba jednu ponuku a zároveň mali zmluvne zaistené najvyššie ceny spomedzi všetkých skúmaných zákaziek. Na druhej strane, nemocnice, ktoré mali 6 a 13 ponúk vo verejnej súťaži, si boli schopné vyjednať cenu nižšiu ako 3 eurá za jednu osobohodinu.

Prečo sú tie skutočné zdravotnícke údaje také dôležité? Napríklad preto, aby sme vedeli, ktorá nemocnica, respektíve ktorý lekár je dobrý. V zahraničí je práve frekvencia komplikácií jedným z kritérií, podľa ktorých poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dostávajú od poisťovní platby. Navyše, ako má ministerstvo rozhodnúť napríklad o výskumných prioritách alebo o projektoch verejného zdravotníctva, skríningoch či vzdelávacích programoch, keď nevie identifikovať problémy. Manažovať zdravotníctvo sa bez robustných údajov jednoducho nedá, aspoň nie dobre.

America’s government has started to link health-care payments with patient feedback: Medicare recently started to give bonuses to hospitals that score well.
...
Kým napr. v USA sa názory pacientov už prejavujú dokonca na odmeňovaní nemocníc, v SR keď INEKO nedávno žiadalo VšZP o podrobné štruktúrované výstupy z dotazníka spokojnosti pacientov, ktorý musia realizovať všetky poisťovne zo zákona, dostali sme zamietavú odpoveď. Zaujímavé, že súkromné poisťovne Dôvera a Union s poskytnutím podrobných údajov nad rámec zákona problém nemali.

Detailnejšie by sa mala posudzovať kvalita práce. U nás v princípe platíme za obrat, teda množstvo, nie za kvalitu. Trend na Západe je pritom opačný. Čoraz viac sa mapuje, aký je výsledok konkrétneho úkonu. Lekár u nás nemá ani poriadnu systémovú motiváciu, aby pacientovi pomohol čo najlepšie.

"Vzhľadom na finančnú stránku projektu zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia, MZ SR pred tým, ako bude zo strany MF SR verifikovaná pripravenosť Slovenskej republiky na jeho dostatočné finančné krytie, neuskutočňuje ďalšie kroky, ktoré by v súčasnosti mohli znamenať predčasné a teda neefektívne nakladanie s verejnými zdrojmi."

Andrej Kiska, kandidát na prezidenta, "prerástol konkurenciu, keď ako jediný správne odpovedal na anketovú otázku ohľadne sesterských platov. Nenechal sa zviesť populizmom ako partia takzvaných pravicových kolegov, ktorí sa jednomyseľne hromovým „áno“ a kopou prázdnych fráz vyslovili za vyššie mzdy sestier priamo zo zákona".