Analýzy

Analytici inštitútov INEKO (Dušan Zachar), INESS (Martin Vlachynský), spoločnosti Msquare (Martin Smatana, Michal Štofko) a Matej Mišík (analytik IZA) ako súkromná osoba ohodnotili prínos a komplexnosť zdravotníckych volebných programov politických strán a hnutí.
Oproti voľbám roku 2020 boli na prvých dvoch miestach opätovne vyhodnotené programy strany Sloboda a solidarita a Progresívneho Slovenska. Tretie miesto obsadil program KDH, ktorý zaznamenal oproti roku 2020 značný posun (zo 7. miesta). Najnižšie (dokonca negatívne) skóre dosiahol zdravotnícky program hnutia Republika.

Ôsmy ročník hodnotenia nemocníc inštitútom INEKO podľa vybraných ukazovateľov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, operačných skúseností lekárov, náročnosti diagnóz, spokojnosti pacientov, hospodárenia a transparentnosti za obdobie 4 rokov. Hodnotenie Nemocnica roka 2022 vychádza predovšetkým z dát rokov 2018 až 2021.

Pandémia koronavírusu sa v roku 2020 v slovenských nemocniciach negatívne podpísala na plošnom zhoršení úrovne takmer všetkých sledovaných indikátorov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Po nástupe „červených“ kovidových oddelení v nemocniciach sa znížil počet realizovaných operačných výkonov nekovidových pacientov. Tento trend pretrval aj v minulom roku. Pandémia zapríčinila aj v roku 2021 odsúvanie plánovaných operácií, a teda zhoršenie dostupnosti a negatívne ovplyvňovala aj kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hoci sme už začali pozorovať zlepšenia pri niektorých indikátoroch. Medziročne sa znížil počet opakovaných hospitalizácií, úmrtí hospitalizovaných pacientov po cievnej mozgovej príhode, ako aj počet úmrtí po preklade pacienta z jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS) na štandardné nemocničné lôžko na oddelení. Ako keby sa nemocnice po prvotnom šoku z nepoznaného koronavírusu začali prispôsobovať zmenenej situácii a obmedzeniam a začali už lepšie reagovať na tento núdzový stav. Navyše už bola počas celého minulého roka dostupná vakcína proti kovidu, čo zlepšovalo situáciu zaočkovaného zdravotníckeho personálu a zaočkovaných pacientov.

Zaujímavosťou je, že ani dva ťažké roky pandémie nezhoršili v dotazníkoch poisťovní reportovanú spokojnosť pacientov. Ba práve naopak, spokojnosť pacientov kontinuálne rastie. Hospodárenie nemocníc sa medziročne zlepšilo. Jedným z vysvetlení môže byť tiež skutočnosť, že objem zdrojov nemocníc od zdravotných poisťovní rástol aj napriek v dôsledku koronavírusu zníženým počtom výkonov, a teda aj nákladov na materiál, lieky,
energie a pod. Stále však platí, že v priemere hospodárili štátne univerzitné a fakultné nemocnice stále so stratami, hoci s nižšími a naďalej sa aj zadlžovali a neplatili odvody a faktúry, hoci pomalším tempom.

Pandémia koronavírusu sa v slovenských nemocniciach v roku 2020 negatívne podpísala na plošnom zhoršení úrovne všetkých sledovaných indikátorov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Kvôli pandémii sa znížil počet realizovaných operačných výkonov. Medziročne klesol celoplošne o takmer štvrtinu. Na druhej strane sa zvýšila reportovaná spokojnosť pacientov, hospodárenie, ako aj transparentnosť nemocníc. Nepreukázalo sa, že by nemocnice s vyšším počtom kovidových hospitalizácií boli pri hodnotení znevýhodnené alebo zvýhodnené.

Pandémia koronavírusu zasiahla výrazným spôsobom do činnosti nemocníc. Odsunula veľký objem tzv. bielej medicíny.  Pri sledovaných operačných výkonoch poklesla ich početnosť medzi rokmi 2019 a 2020 o takmer štvrtinu. To znamená, že na Slovensku bolo minulý rok uskutočnených v tejto oblasti o vyše 62-tisíc operácií menej ako v nepandemickom roku 2019. Absolútne najviac ubudlo artroskopických operácií kĺbov. V absolútnych číslach utrpela najväčší medziročný pokles Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici, v relatívnych NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach.

Najvyššie ocenenie Nemocnica roka 2020 v kategórii štátnych univerzitných a fakultných nemocníc získala Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Triumfovala tak tri roky po sebe. Druhé miesto v hodnotení vybraných ukazovateľov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, skúsenosti, náročnosti diagnóz, spokojnosti pacientov, hospodárenia a transparentnosti obhájila Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – FN. Zaujímavosťou je, že ružomberská nemocnica neskončila počas doterajších šiestich ročníkov hodnotenia horšie ako tretia. Ocenenie bronzová Nemocnica roka získala tak ako pred rokom Univerzitná nemocnica Martin. Na výsledky nemocníc nemala vplyv pandémia koronavírusu, keďže hodnotenie bolo založené predovšetkým na dátach z rokov 2016 až 2019.

V kategórii všeobecných nemocníc získala najvyššie ocenenie Nemocnica roka 2020 po roku opäť Nemocnica AGEL Košice-Šaca a.s. Druhú pozíciu obhájila Ľubovnianska nemocnica, n.o., ktorá bola počas šiestich ročníkov štyrikrát prvá. Medzi tri najúspešnejšie všeobecné nemocnice sa po prvýkrát dostala Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s., ktorá patrí do siete nemocníc Svet zdravia. Na bronzovej priečke vystriedala v ostatných štyroch rokoch pravidelne tretiu - štátnu Nemocnicu Poprad, a.s.

Po viacročnej stagnácii Slovensko od roku 2019 intenzívnejšie využíva biologicky podobné resp. biosimilárne lieky, ktoré sú finančne dostupnejšou, avšak rovnako účinnou a bezpečnou náhradou referenčných biologických liekov. Podľa analýzy INEKO z roku 2018 sme zaostávaním v príchode biosimilárov strácali ročne 28-40 miliónov eur z verejných zdrojov.

Vďaka vstupu 22 biosimilárnych liekov na trh v rokoch 2018-20 sa už prevažná väčšina tejto úspory využíva. Konkurenčný tlak znižuje ceny liekov s rovnakou účinnou látkou, vďaka čomu môže byť podľa orientačného odhadu INEKO v rokoch 2020-21 realizovaná úspora vo verejných zdrojoch vo výške 28-34 miliónov eur ročne. Tieto peniaze bude možné ušetriť bez negatívneho vplyvu na pacientov alebo použiť na zvýšenie dostupnosti liečby pre viacerých pacientov, či na iné priority v zdravotníctve.

Pri využívaní generických a biosimilárnych liekov napriek uvedenej úspore stále existuje potenciál pre dosiahnutie ďalších úspor v orientačnej výške až do 50 miliónov eur ročne, ktoré bez zavedenia potrebných opatrení pravdepodobne nebudú realizované.

Predpokladmi dosiahnutia týchto úspor sú najmä:

- Zvýšenie podielu generických liekov na spotrebe napríklad účinnejším uplatňovaním generickej preskripcie a substitúcie ako aj znížením povinných zrážok z cien pri vstupe generík na trh.

- Efektívnejšia revízia úhrad zdravotného poistenia za lieky vnútri referenčných skupín ako aj v rámci skupín s rovnakou účinnou látkou ale rozdielnou cestou podania (aby zdravotné poisťovne neplatili viac za originálne ako za generické lieky s rovnakou účinnou látkou).

- Intenzívnejšia cenová súťaž, ku ktorej by došlo rozšírením centrálneho obstarávania (napríklad na finančne veľké molekuly adalimumab a lenalidomid) a zrušením výnimky z tzv. fixného doplatku poistenca za lieky.

- Prehodnotenie nákladovej efektívnosti skôr zaradených liekov, ktorých komparátorom (t.j. liečivám, s ktorými pri vstupe na trh porovnávali svoju nákladovú efektívnosť) klesli ceny v dôsledku vstupu konkurenčných liekov. Príkladom komparátora, pri ktorom došlo od roku 2019 k poklesu úhrad zdravotných poisťovní až o 45 %, je liečivo adalimumab. Ako komparátor ho použilo viacero liekov, ktorým sa však adekvátne neznížili úhrady a preto s veľkou pravdepodobnosťou prestali byť nákladovo efektívne.

Prvých sto dní ministra zdravotníctva ovplyvnila jednoznačne v najväčšom rozsahu hrozba pandémie koronavírusu. Pri preberaní vlády nebolo Slovensko pripravené zvládnuť krízovú situáciu v zdravotníctve. Ani z materiálneho, ani z procesného hľadiska. Preto bolo nevyhnutné vrhnúť všetky sily v rezorte na to, aby sme sa na šírenie koronavírusu pripravili v krátkosti času čo možno najlepšie. Myslíme si, že opatrenia prijaté v nemocniciach boli logické a správne a vychádzali z poznania platného v tej dobe.

Rýchlosťou prijatia širokospektrálnych protiepidemických opatrení aj mimo nemocníc a rezortu zdravotníctva sme získali drahocenný čas na prípravu.  Ukázalo sa, že rýchlosť zavedenia týchto opatrení spolu s disciplinovanosťou obyvateľstva bola jedným z dôležitých faktorov výrazne obmedzeného šírenia koronavírusu a úspechu Slovenska v boji s pandémiou. Zároveň treba priznať, že koronavírus nepreveril, či prijaté opatrenia boli dostatočné a správne nastavené a či by si kapacita a procesy slovenského zdravotníctva poradili s výraznejším šírením vírusu.

Úvodných sto dní bolo charakteristických aj naštartovaním relatívne rýchlych a rozsiahlych personálnych zmien v rezorte. Celý proces hodnotíme ako veľmi rozpačitý. Komunikácia dôvodov na zmeny, ako aj transparentnosť výberových konaní zatiaľ zlyháva.

INEKO: Analýza programového vyhlásenia vlády v oblasti zdravotníctva. Väčší dôraz a preferovanie štátneho zdravotníctva, posilňovanie štátnej regulácie a štátneho vlastníctva, menšia dôvera v súkromný sektor a trhové riešenia.

Zdravotnícki analytici z inštitútov INEKO, HPI, INESS a "Tímu Smatana & Štofko" po prvýkrát spoločne vyhodnotili zdravotnícke volebné programy politických strán podľa kvality, dôležitosti a komplexnosti. Najlepší program má podľa všetkých hodnotiacich strana SaS. Veľmi dobré programy majú aj PS/Spolu, OĽaNO, Za ľudí a Sme rodina. Škodlivý jednobodový, resp. štvorbodový "program" majú Smer-SD a ĽSNS.
Najlepšie hodnotené opatrenia boli: podpora stratifikácie, definícia nároku poistenca, v prípade dlhodobej (zdravotno-sociálnej) starostlivosti podpora osoby, nie zariadenia, výučba zdravotníkov aj mimo fakultných a univerzitných nemocníc, dlhová brzda nemocníc. Nás v INEKO teší, že viaceré strany spomínajú v programoch aj potrebu hodnotenia kvality poskytovateľov a jeho zverejňovania.
Najhoršie hodnotené opatrenia: jedna štátna poisťovňa, zákaz krížového vlastníctva, štátna sieť polikliník, geografické limity pre otváranie lekární, zákaz privatizácie, „daňové mašličky“.

Najvyššie ocenenie Nemocnica roka 2019 v kategórii štátnych univerzitných a fakultných nemocníc obhájila Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Druhé miesto v hodnotení vybraných ukazovateľov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, skúsenosti, náročnosti diagnóz, spokojnosti pacientov, hospodárenia a transparentnosti obsadila minulý rok tretia – Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – FN. Ocenenie bronzová Nemocnica roka získala Univerzitná nemocnica Martin.

V kategórii všeobecných nemocníc získala najvyššie ocenenie Nemocnica roka 2019 po prvýkrát Nemocnica Košice-Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica, ktorá vystriedala na čele tento rok druhú Ľubovniansku nemocnicu, n.o. Tá triumfovala štyri roky po sebe. Tretiu pozíciu obhájila štátna Nemocnica Poprad, a.s. Zaujímavosťou je, že rovnaká trojica na prvých troch miestach bola aj v predošlých troch ročníkoch Nemocnice roka.

Slovensko patrí k štátom OECD aj EÚ s mierne nadpriemerným, avšak dlhodobo klesajúcim podielom spotreby generických liekov. Pacienti aj poisťovne tak zbytočne vyhadzujú desiatky miliónov eur za lieky, ktoré majú lacnejšiu avšak rovnako kvalitnú a bezpečnú alternatívu.

Analýza príjmov súkromných ambulantných lekárov ukázala, že sú medzi nimi výrazné rozdiely v závislosti od odbornosti. Kardiológovia a gynekológovia zarábajú najviac, neurológovia a internisti najmenej. Rozdiel je aj 2,5-násobný. Kým napríklad kardiológovia, gynekológovia, gastroenterológovia a pediatri dosiahli ekvivalent priemernej hrubej mesačnej mzdy na úrovni približne 3-tisíc a viac eur, neurológovia, internisti, klinickí logopédi, dermatovenerológovia, pneumológovia a skoro aj urológovia zarábali mesačne pod 1 700 eur. V priemere mal súkromný ambulantný lekár v roku 2017 hrubý mesačný príjem vo výške 2 416 eur. Nemocniční lekári - špecialisti zarábajú viac.
Viac informácií nájdete v blogu.

Výsledky štvrtého ročníka hodnotenia nemocníc inštitútom INEKO podľa vybraných ukazovateľov spokojnosti pacientov, kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, náročnosti diagnóz, hospodárenia a transparentnosti za obdobie 2014-2017.

Z dokumentu je cítiť príklon k protrhovým riešeniam, ktoré na jednej strane zvyšujú súťaživosť, konkurenciu a voľnosť v zmluvných vzťahoch aktérov, ale na druhej strane zároveň podnecujú k zodpovednosti, tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, meraniu a odmeňovaniu podľa kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je to legitímny prístup, ktorý vidí priestor pre štát najmä v roli regulátora stanovujúceho základné pravidlá fungovania a kontrolujúceho ich napĺňanie. Zníži sa tým ingerencia štátu do zdravotníctva, ktorá v súčasnosti vytvára mnohé nezdravé konflikty záujmov štátu ako poskytovateľa a nákupcu zdravotnej starostlivosti, legislatívca a zároveň aj kontrolóra. Ak sa zásadným spôsobom posilní úloha neštátneho sektora v zdravotníctve, musí sa tiež výrazne posilniť akcieschopnosť a kvalita regulačného a dohľadového mechanizmu štátu. V ďalšej fáze prípravy zdravotníckeho programu strany bude musieť SaS detailnejšie opísať, ako sa k tomu plánuje dopracovať.

Celkovo hodnotíme programové tézy strany SaS pozitívne.

Ocenenie Nemocnica roka 2017 v kategórii štátnych univerzitných a fakultných nemocníc získala minulý rok tretia Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – FN, ktorá tak predstihla minuloročného víťaza – Fakultnú nemocnicu Nitra. Na tretie miesto v hodnotení vybraných ukazovateľov spokojnosti pacientov, kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hospodárenia a transparentnosti sa dostala Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica.
V kategórii všeobecných nemocníc jednoznačne obhájila ocenenie Nemocnica roka 2017 Ľubovnianska nemocnica, n.o., čím dosiahla už tretie víťazstvo v rade. Druhé miesto obsadila, rovnako ako minulý rok, Nemocnica Košice-Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica a tretiu pozíciu štátna Nemocnica Poprad, a.s.

Na základe analýzy 336 zdravotníckych ukazovateľov sme zistili, že v porovnaní so susednými krajinami Slovensko posiela do databázy OECD Health Statistics najmenej údajov. To samozrejme negatívne ovplyvňuje možnosti medzinárodného porovnávania slovenského zdravotníctva s ostatnými zdravotníckymi systémami a obmedzuje kvalitu analytických výstupov.

Prečítajte si celú analýzu.

Ozdravný plán VšZP mal byť ambicióznejší. Namiesto poklesu nákladov navrhuje "len" spomaľovanie tempa ich rastu, pričom poisťovňa aj dnes tvorí stratu a zároveň pýta peniaze od štátu. Hrozí, že na straty VšZP sa poskladajú všetci občania. Pokým úsporné opatrenia VšZP nedosiahnu svoj maximálny potenciál (čomu tak zatiaľ nie je a vidno to už len pri porovnaní s ozdravným procesom za Radičovej vlády alebo s možnými úsporami identifikovanými v rámci projektu hodnoty za peniaze), nemalo by sa uvažovať o pomoci poisťovni zo strany štátu. Príliš rýchla a vysoká štátna pomoc by do budúcnosti vyslala negatívny signál, že v štátnom zdravotníctve sa zle hospodáriť a nešetriť oplatí.

Na príchod nemocničného lekára musí záchranka čakať s najakútnejšími prípadmi väčšinou rovnako dlho alebo dokonca dlhšie ako pri ostatných diagnózach, a to viac ako 13 minút. Trend sa pritom rokmi zhoršuje.
Najúspešnejší v promptnosti preberania pacientov od záchranárov sú v nemocniciach v Martine, Starej Ľubovni a Kežmarku. Naopak, pomaly to ide v Prešove a najmä v Malackách, kde musí polovica privezených pacientov s vysoko akútnymi diagnózami čakať na prijatie lekárom 20 a viac minút.

Ocenenie Nemocnica roka 2016 v kategórii štátnych univerzitných a fakultných nemocníc získala Fakultná nemocnica (FN) Nitra, čím si o jedno miesto vylepšila svoje postavenie spred roka. Na druhé miesto sa dostal skokan roka v tejto kategórii – Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica. Tesne za ňou sa v hodnotení vybraných ukazovateľov spokojnosti pacientov, kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hospodárenia a transparentnosti umiestnila minulý rok víťazná Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – FN. Výrazne nadpriemerný počet bodov získala ešte aj Univerzitná nemocnica Martin.

V kategórii všeobecných nemocníc sa laureátom ocenenia Nemocnica roka 2016 stala opätovne po roku Ľubovnianska nemocnica, n.o. Druhé miesto obhájila Nemocnica Košice-Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica a z minuloročného umiestnenia v top 10 sa na tretiu pozíciu dostala štátna Nemocnica Poprad, a.s.

Kvitujeme snahu vlády sústrediť sa vo svojom programe na presadzovanie efektívnejšieho a transparentnejšieho zdravotníctva pri deklarovanej nulovej tolerancii voči nehospodárnemu používaniu zdrojov. Pozitívom je, že sa majú porovnávať ceny nakupovaných tovarov, že možno príde k optimalizácii siete poskytovateľov, že sa urobí poriadok v platbách pacientov, že sa stanovia maximálne čakacie doby na výkony, že sa vytvoria predpoklady na dobrovoľné pripoistenie za nadštandard, a že zdravotnícki pracovníci majú byť odmeňovaní na základe zásluhového princípu.
V zdravotníckom programe vlády nám chýba zmienka, že rezort bude podporovať zavedenie zrozumiteľného systému merania a zverejňovania produkcie, kvality a efektívnosti poskytovateľov a zdravotných poisťovní. Taktiež absentuje vysporiadanie sa s problémom obrovskej zadlženosti štátnych nemocníc, ako aj s výzvou dosiahnutia dlhodobej finančnej udržateľnosti zdravotníctva v dôsledku starnutia populácie.

Okrem SaS a KDH majú ešte relatívne veľmi dobrý zdravotnícky program aj strany Most–Híd a Sieť. INEKO ocenilo, že tieto strany, vrátane OĽaNO-NOVA prevzali do svojich programov viaceré z dlhodobo presadzovaných myšlienok inštitútu, najmä čo sa týka potreby väčšej transparentnosti – meranie a zverejňovanie údajov (aj vo forme rebríčkov) o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti a porovnávanie (benchmarking) a zverejňovanie cien nakupovaných tovarov a služieb v zdravotníctve. Plány SNS v zdravotníctve boli inštitútom INEKO ohodnotené ako najmenej prínosné. SMER-SD nepripravil pre voličov žiadny volebný program.

Po finančnom zdraví samospráv a výsledkoch základných a stredných škôl začal inštitút INEKO hodnotiť už aj nemocnice. Štát hodnotenie kvality a efektívnosti verejných služieb zanedbáva, pritom ide o jednu z najvýznamnejších reforiem, ktorá môže za relatívne málo peňazí výrazne zlepšiť kvalitu života na Slovensku. Bolo by prínosom, keby si štát zvolil meranie výsledkov ako prioritu a zameral sa na zhromažďovanie kľúčových údajov, aby boli metodiky hodnotenia čo najdokonalejšie, a aby mali čo najširší záber. Dúfajme, že k tomu prispeje aj verejná diskusia, ktorá sa týmto hodnotením vyvolá.

Verejné výdavky na ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktoré tvoria vyše 95% ich celkových zdrojov, stúpajú v poslednom období výrazne rýchlejším tempom ako medziročné zvyšovania celkových disponibilných zdrojov v zdravotníctve či výdavkov verejného zdravotného poistenia na celú zdravotnú starostlivosť. Kým v rokoch 2013 a 2014 vzrástli celkové disponibilné zdroje v zdravotníctve o 0,2%, resp. o 2,1% a výdavky zdravotných poisťovní na celú zdravotnú starostlivosť o 4,0%, resp. o 5,7%, tak výdavky poisťovní na ústavnú zdravotnú starostlivosť sa medziročne zvýšili až o 7,5% v roku 2013, resp. o 10,7% v roku 2014.

Obstarať novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave formou PPP nemusí byť najvýhodnejšie. V kľúčovom teste hodnoty za peniaze má štúdia uskutočniteľnosti vážne nedostatky, ktoré skreslili výsledok v prospech PPP. Ministerstvo, ktoré sa na tento výsledok odvoláva, by malo čo najskôr zabezpečiť opravený prepočet. Je tiež potrebné riadne vysvetliť dôvody nevyužitia lokality Rázsochy, vykonať analýzu porovnávajúcu prínosy i riziká umiestnenia veľkej nemocnice do oboch možných lokalít a na jej základe vybrať vhodnejšiu. To sú hlavné závery analýzy, ktorú zverejnil inštitút INEKO.

Slovensko zaostáva za susedmi aj vyspelým svetom v dĺžke a kvalite života a súčasne čelí hrozbe prudko rastúceho deficitu v zdravotníctve. Do roku 2060 môže deficit podľa výpočtov INEKO narásť až na 2 % HDP ročne a vytvoriť tak nový kumulatívny dlh až na úrovni 73 % HDP. Riešenia nemožno odkladať. Slovensko potrebuje zásadne zvýšiť efektívnosť výdavkov, zlepšiť prevenciu chronických chorôb a postupne zavádzať regulovanú spoluúčasť pacientov. Inak sa nevyhne zaostávaniu v kvalite života a živelnému šíreniu poplatkov aj neformálnych platieb pacientov. To sú hlavné závery analýzy, ktorú dnes zverejnil inštitút INEKO.

Vo vyspelom svete sa v nemocnici získanou infekciou nakazí v priemere jeden až dvaja pacienti z dvadsiatich, na Slovensku je to údajne len jeden z dvesto. Neverte tomu! Takmer všetky slovenské nemocnice totiž sledovanie nemocničných nákaz podceňujú a úplný extrém predstavuje takmer tridsiatka z nich, ktoré za obdobie 2009-2013 nenahlásili výskyt žiadnej nozokomiálnej nákazy.

V sledovanom období apríl 2012 – február 2014 použili nemocnice z celkového obstaraného objemu (525,6 mil. EUR) až 63% (331 mil. EUR) v tendroch, kde ponuku podal iba jeden uchádzač. Jediná predložená ponuka je doménou najmä veľkých, finančne nákladných tendrov. Obmedzená súťaž je spravidla spojená s vyššími cenami. V tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere, váženom objemom tendrov, k nárastu výslednej ceny oproti obstarávateľom očakávanej o 2,4%. Pri tendroch s viacerými ponukami prichádzalo v priemere k poklesu výslednej ceny, pri dvojponukových tendroch to bolo napr. o 9,5%.

Uvedený dokument poskytuje základný prehľad o systéme zdravotníctva na Slovensku, vrátane hlavných zmien v zdravotnej politike prijatých alebo navrhovaných od marca 2012 do novembra 2013 a zoznamu zaujímavej odbornej literatúry tohto obdobia.

Presnejšie výsledky efektívnosti zdravotníctva závisia od použitého prístupu – ak pri modelovaní vôbec nezohľadníme existujúcu mieru chudoby (tak ako pri analýze IFP), ktorá je naprieč krajinami rôzna, vychádza slovenské zdravotníctvo ako podpriemerne efektívne. Ak však začneme model rozširovať a spresňovať pridávaním štatistík, ktoré viac či menej dokážu aproximovať rozsah chudoby (ako napríklad údaje o príjmoch a životných podmienkach domácností a najmä údaje o podieloch rómskych populácií), slovenské zdravotníctvo sa začne javiť pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 či celej EÚ ako podobne efektívne.

Vo verejných tendroch nemocníc sa súťaží viac v Česku ako na Slovensku. Nadpis tejto analýzy odzrkadľuje pomer priemerného počtu súťažiacich ponúk dodávateľov pri verejnom obstarávaní zdravotníckeho spotrebného materiálu v slovenských a českých nemocniciach. Aj v ďalších ukazovateľoch súťaživosti v tendroch verejných nemocníc Slovensko so svojím západným susedom prehráva.

Uvedený text je súčasťou rozsiahlejšej knižnej publikácie pripravovanej inštitútom HPI pod názvom Zdravotníctvo – trhy, regulácia, politika, ktorá sa má venovať prioritne otázkam ekonómie zdravotníctva. V tejto kapitole je popísané, ako vyzeral reformný proces v zdravotníctve v rokoch 2000-2012. Sú v nej uvedené najdôležitejšie navrhované, ale najmä prijaté legislatívne zmeny počas sledovaného obdobia, ktoré mali ambíciu zásadnejším spôsobom meniť fungovanie systému zdravotníctva v SR.

Verejné obstarávania nemocníc na Slovensku sa vyznačujú nízkym počtom predložených ponúk. Viac ako dve tretiny (vyše 563 mil. EUR) z celkového obstaraného objemu nemocníc boli realizované v tendroch, kde sa zúčastnil iba jeden uchádzač.

Nazdávame sa, že zdravotníctvo na Slovensku aj v iných najmä európskych štátoch stojí pred otázkou či a do akej miery treba posilniť súkromné vlastníctvo a pluralitu ako protiváhu štátneho vplyvu. V tejto štúdii analyzujeme systém zdravotného poistenia na Slovensku, v Holandsku a v USA s dôrazom na program Medicaid. Hlavným zámerom je skúmať podmienky súťaže zdravotných poisťovní a využiť najlepšie skúsenosti pri formulovaní odporúčaní na zlepšenie súťaže na slovenskom poistnom trhu.

Väčšina nemocníc (cca 70%) zverejňuje na svojich stránkach zmluvy, faktúry a objednávky. Z tých nemocníc, ktoré túto povinnosť nespĺňajú, tvoria väčšinu nemocnice s právnou formou neziskovej organizácie. Mnohé nemocnice síce povinnosť zverejňovať informácie formálne plnia, ale nájsť v nich konkrétnu zmluvu, objednávku, faktúru alebo dodávateľa sa kvôli "nepriateľskosti" k užívateľovi dá často len veľmi ťažko.

INEKO, február 2012

Pracovný dokument vypracovaný pre Európsku komisiu popisuje základné charakteristiky zdravotníckeho systému na Slovensku, prijaté a navrhované opatrenia v rámci zdravotnej politiky v období január 2011 - február 2012, ako aj vnímanie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti a výsledky zdravotného stavu obyvateľstva.

INEKO, december 2011

Pri hľadaní riešení problémov v zdravotníctve často počuť argument, že štát má platiť viac. Jeho váhu spochybňuje zlý stav verejných financií, ale čiastočne aj medzinárodné ukazovatele, podľa ktorých dávame na zdravotníctvo z verejných zdrojov zhruba rovnako alebo aj viac ako nám podobné štáty. Vo verejnej diskusii oveľa menej zaznieva iná, systémová možnosť, ako odbúrať zbytočnú a duplicitnú starostlivosť, lepšie organizovať liečbu a prevenciu a motivovať pacientov aj poskytovateľov k zodpovednejšiemu správaniu. Touto možnosťou, už vyskúšanou vo svete, je tzv. Managed Care, čiže riadená starostlivosť.

INEKO, august 2011

Oficiálne zdroje sa líšia a nie sú úplné, náš dolný odhad je 1050 až 3200 € podľa odbornosti
Keďže platy lekárov sú financované prevažne z verejných zdrojov a dohadujú sa na trhu s vysokou informačnou nerovnosťou a tiež s vysokou koncentráciou (pri ich tvorbe sa teda nedá spoľahnúť na súťaž), mala by mať verejnosť presnejšie informácie o ich výške. Vedeli by sme tak lepšie posúdiť oprávnenosť požiadaviek lekárov na zvyšovanie platov pri každoročných vyjednávaniach s poisťovňami, ale aj oprávnenosť účtovania rôznych priamych platieb. V súčasnosti neexistujú oficiálne voľne dostupné informácie o výške platu lekárov podľa odborností ani o hrubom zisku súkromných lekárov, resp. porovnanie platov lekárov v štátnych a súkromných zariadeniach. Našim odporúčaním je preto začať tieto údaje sledovať a pravidelne v prehľadnej forme zverejňovať.

INEKO, jún 2011

Kapitáciu a platby za výkony by mali dopĺňať platby za výsledky liečby
Ako odmeňovať lekárov tak, aby boli motivovaní liečiť pacientov efektívne? Štandardné spôsoby odmeňovania, akým je kapitácia, platby za výkony, či tabuľkové platy, často k efektivite nevedú. Vo vyspelom svete sa aj preto čoraz viac rozširujú platby za výsledky liečby (tzv. pay-for-performance) v kombinácii so štandardizovaním liečebných postupov a dodržiavaním ukazovateľov efektívnosti.

INEKO, február 2011
Táto analýza bola písaná pre časopis EUROREPORT plus.

Jedným z najvypuklejších problémov slovenského zdravotníctva sú vysoké výdavky na lieky a ich značná spotreba. Od vstupu do OECD v roku 2000 patrí Slovensku pravidelne čelná pozícia spolu s Maďarskom, čo sa týka výšky výdavkov na lieky meranej ako podiel z celkových výdavkov na zdravotníctvo a taktiež ako podiel na HDP.
Dokument analyzuje okrem výdavkov a spotreby liekov aj realizované a navrhované kroky liekovej politiky, ktoré majú vplyv na vývoj výdavkov, a odporúča zopár opatrení zameraných na obmedzovanie neefektívností v slovenskom zdravotníctve. V texte sa o.i. hovorí o referencovaní cien liekov, generickej preskripcii, indukovanej a "off-label" preskripcii, o zvyšovaní transparentnosti kategorizačného procesu, o nákladovej efektívnosti liečiv a relatívne vysokej úhrade zdravotných poisťovní, resp. o nízkych doplatkoch pacientov za lieky v porovnaní so zahraničím.

INEKO, september 2010
Táto analýza mohla vzniknúť aj vďaka podpore OPEN SOCIETY INSTITUTE.

Dokument analyzuje rôzne možnosti financovania zdravotníctva na Slovensku s dôrazom na zmeny vo výbere zdravotných odvodov. Cieľom je poskytnúť odbornej verejnosti aj médiám hlavné argumenty pre a proti jednotlivým možnostiam a podporiť tak efektívnu reformu financovania zdravotníctva. V štúdii analyzujeme výhody a nevýhody solidárneho a zásluhového financovania zdravotníctva. Formulujeme v nej strednodobú víziu financovania založenú na posilňovaní súťaže, vrátane deregulácie príjmov na strane zdravotných poisťovní, ako aj základné podmienky pre efektívne napĺňanie vízie, ktorými sú predovšetkým spresnenie definície solidarity a znižovanie informačných nerovností. V dokumente tiež analyzujeme hlavné možnosti zmeny financovania s dôrazom na zmeny vo výbere odvodov, ktoré sa doteraz objavili vo verejnej diskusii. Ide o zavedenie odvodovej neutrality, jednotný výber daní a odvodov, financovanie zdravotníctva z daní, kombináciu daní a tzv. nominálneho poistného, zavedenie dobrovoľného poistenia, uvoľnenie poistných sadzieb, reguláciu spoluúčasti, ako aj centralizáciu a zoštátnenie zdravotného poistenia.

INEKO, 28.5.2010
Podľa prieskumu INEKO, konanom medzi 23 odborníkmi, má najprínosnejší volebný program pre zdravotníctvo SDKÚ-DS nasledovaná s výraznejším odstupom KDH a stranou SaS. Na chvoste skončila ĽS-HZDS. Experti ocenili najvyššou známkou návrhy strán SaS a SDKÚ-DS na zadefinovanie základného balíka zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia. Ako najškodlivejšie opatrenia aktuálnych volebných programov boli hodnotené zámery ĽS-HZDS a Smeru-SD, ktoré majú zabezpečovať silnú ingerenciu štátu v zdravotníctve, resp. výsadné postavenie štátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

INEKO, september 2009
Dokument predstavuje 16 odporúčaní INEKO na reformu financovania zdravotníctva na Slovensku. V rámci odporúčaní identifikuje hlavné problémy financovania a ponúka prehľad zahraničných skúseností pri riešení podobných problémov. Cieľom dokumentu je podnietiť verejnú ale aj odbornú diskusiu o problémoch financovania slovenského zdravotníctva a možnostiach reformy. Nejde pritom o komplexný návrh reformy, ale skôr o načrtnutie možných riešení, ktorých prípadná realizácia si bude vyžadovať podrobnejší výskum a analýzy. Predmetom skúmania v uvedenej analýze neboli platobné vzťahy medzi poisťovňami a poskytovateľmi.

INEKO, 25. júna 2009
Po troch rokoch  vo funkcii vláda plní len približne každý štvrtý sľub v zdravotníctve. Z 23 hlavných sľubov je skôr a úplne splnených 6, zvyšné sa neplnia vôbec alebo len minimálne. V rozpore so sľubmi vláda napríklad nezrušila ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, nezastavila zadlžovanie nemocníc, nepodporuje nepovinné poistenie, nekladie dôraz na prevenciu a neznížila byrokraciu v zdravotníctve. Ani platy lekárov a zdravotných sestier vo fakultných nemocniciach nezačali stúpať k sľúbenému 3-násobku, resp. 1,5-násobku priemernej mzdy, ale zostali približne na úrovni 2,1-násobku, resp. 1,1-násobku.

INEKO, február 2009
Dokument obsahuje stručný prehľad systémov financovania zdravotníctva vo vybraných štátoch. Jeho cieľom je zlepšiť informovanosť o zahraničných systémoch a poskytnúť tak inšpiráciu na zmeny potrebné pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti financovania zdravotníctva na Slovensku.

INEKO, 22. júla 2008
Dokument obsahuje odpočet plnenia pred- a povolebných sľubov v zdravotníctve po dvoch rokoch vlády. Z odpočtu okrem iného vyplýva, že vláda plní najmä pre krajinu horšie sľuby a neplní tie najužitočnejšie. Vláda napríklad nevytvorila fond na financovanie náročných zdravotných výkonov, nezjednodušila zúčtovanie zdravotných odvodov, nepodporuje nepovinné zdravotné poistenie, zanedbáva prevenciu, nedarí sa jej zvyšovať kvalitu a efektivitu a bezúspešne bojuje so zadlžovaním nemocníc.

INEKO, jún 2008
Dokument obsahuje súhrn hlavných problémov v liekovej politike na Slovensku s odporúčaniami INEKO na ich riešenie. Problémami označujeme zdroje neefektívnosti, ktoré sa v systéme nachádzajú. Cieľom dokumentu je zamerať diskusiu o liekovej politike na presnejšie pomenovanie hlavných problémov a možných riešení tak, aby prispeli k efektívnejšiemu použitiu verejných aj súkromných zdrojov na lieky.