Zlepšenie kvality zdravotníctva závisí aj od možností verejnej kontroly. Na Slovensku štát pred občanmi či pacientami schováva stále priveľa informácií. Je čas to zmeniť.
Pochybne vymenovaný šéf nemocnice, nesprávne zoperované koleno, klientelistické zmluvy poisťovne, predražené nákupy medicínskych prístrojov. Škandály posledných rokov v slovenskom zdravotníctve sú nepochybne výsledkom zlého manažmentu, politizácie odborných pozícií, či celkového netrestania korupcie. Cestou k zlepšeniu môže byť vyšší verejný dohľad, konkrétne lepší prístupv občanov k informáciám v zdravotníctve.
Za ostatný rok sme tak spolu s expertami na zdravotníctvo z INEKO otestovali dostupnosť informácií v štyroch oblastiach zdravotníctva:
- Ako vieme skontrolovať, či výberové konania na šéfov nemocníc vyhrávajú skutočne najlepší kandidáti? Dostane sa občan k životopisom a plánom kandidátov?
- Ak si chce pacient vybrať nemocnicu či lekára pre konkrétny zákrok, dostane od štátneho dozorného orgánu informáciu, aké časté porušenia medicínskych štandardov majú zaregistrované? Vie si zistiť, ako je na tom nemocnica s prístrojovým vybavením, počtom operácií vybraného druhu či s personálom?
- Koľko trvá na urgente lekárom, kým sa ujmú záchrankou privezeného pacienta?
- Zmluvy zdravotných poisťovní s lekármi či ústavmi sú zverejňované povinne online. Ale dostane sa občan aj k dátam, aké skutočné objemy sú na základe zmlúv nakoniec aj uhradené?
Základom pre našu analýzu bolo naše právne posúdenie platných právnych predpisov a odpovedí na infožiadosti, ktoré sme za ostatný rok zdravotníckym subjektom posielali.
Výber manažérov nemocníc bez reálnej kontroly
Od roku 2017 prebehlo výberové konania na 77 postov (generálnych, ekonomických či medicínskych) riaditeľov štátnych nemocníc a ďalších zdravotníckych inštitúcií, ako sú záchranky či liečebné ústavy. Od ministerstva zdravotníctva, ktoré výberká organizovalo, sme si vypýtali mená a životopisy uchádzačov, ich projektové zámery, a bodové hodnotenie, z ktorého by bolo jasné, prečo zvíťazil daný kandidát.
Zo získaných informácií ako prvé zarazí, že v priemere sa na nich zúčastnilo len 1,5 kandidáta na pozíciu. Až v 43 výberoch bol jeden jediný uchádzač. A reálne šlo až o 48 prípadov, pretože v piatoch výberových konaniach nakoniec druhý prihlásený uchádzač na pohovor či test ani neprišiel. Inak povedané, v takmer dvoch tretinách výberových konaní na top manažérske posty v slovenskom zdravotníctve vlastne o žiadnu súťaž nešlo.
Keďže životopis či predkladaný strategický plán sú zákonom považované za súkromné informácie, pýtali sme si ich od víťazov priamo. Len necelá polovica (40%) z nich nám zverejnila projekt rozvoja inštitúcie, ktorú budú manažovať nasledujúce štyri a viac rokov, a len štvrtina poskytla svoj životopis. Reálne tak verejnosť poriadne nevie, kto s akým pozadím to manažuje naše nemocnice a aké sľuby a ciele si stanovil.
Lotéria pre pacientov
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, štátny orgán, ktorý prešetruje dodržiavanie liečebných postupov na základe podaní pacientov, ročne odhalí zhruba 150 pochybení a rozdá pokuty stovke zaradeniam. Polovica takýchto prípadov sa týka nemocníc.
Úrad vo svojej výročnej správe síce zverejnňuje mená pokutovaných ambulancií a nemocníc (po našom tlaku to začal robiť od roku 2016), no nie už typ oddelenia, zákroku či meno zodpovedného pracovníka, za ktorého pokuta v danom zariadení prišla. Našu žiadosť na tieto informácie úrad zamietol. Vraj predmetné informácie úrad nemá k dispozícii alebo sa bráni ochranou osobných údajov lekára.
Pri preverovaní podnetu je však nepravdepodobné, aby takéto informácie úrad nemal. Navyše je evidentne vecou verejného záujmu (pacientove zdravie, či život!), vedieť o zodpovednosti za medicínske pochybenia a pomôcť budúcim pacientom vyberať si inštitúcie, ktoré prešľapy nemajú alebo nie sú závažného charakteru.
Pre porovnanie, vyššie územné celky, ktoré kontrolujú dodržiavanie administratívnych pravidiel zdravotníkov (vyberanie poplatkov, dodržiavanie ordinačných hodín, presonálneho vybavenia ordinácií a podobne), nám poskytli zoznam ambulancií či nemocníc, výšku sankcie spolu s popisom porušenia zákona. Výnimkou bola akurát trenčianska župa, ktorá sa odvolala na ochranu osobných údajov.
Oproti Úradu na dohľad stojí za zmienku otvorený prístup inej štátnej inštitúcie, Národného centra zdravotníckych informácií, ktorá je hlavným orgánom pre zdravotnícku štatistiku. Hoci podľa zákona zverejňuje len zlomok dát, ktoré od nemocníc vyzbiera, po našej žiadosti ich ochotne oslovila so žiadosťou o súhlas na zdieľanie dát o počte ich pracovníkov, výkonov, ekonomike či zdravotníckej technike. Takmer všetky nemocnice súhlas dali. Dvomi hlavnými výnimkami boli dve najväčšie slovenské nemocnice – štátne univerzitné nemocnice v Bratislave a v Košiciach.
Koľko minút pre záchranu pacienta?
Čím menej trvá, kým sa pacienta po prevoze sanitkou ujmú zdravotníci, tým je vyššia šanca na jeho vyliečenie. Kým v minulosti bolo problémom kompletné údaje zohnať, tento rok sme ich pohotovo dostali od Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, štátnych dispečérov.
Za každú nemocnicu tak občan vie, koľko v priemere trvá lekárskemu personálu prebratie pacienta. V bojnickej nemocnici to je napríklad takmer 24 minút, dvojnásobok toho čo v Levoči (čerstvé dáta za rok 2018 zverejní INEKO v polovici októbra).
Kam posiela peniaze štátna poisťovňa
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) je kľúčovou inštitúciou, cez ktorú plynú peniaze do slovenského zdravotníctva. Je ďaleko najväčšou a pritom štátnou poisťovňou. Mať s ňou zmluvu na ošetrovanie pacientov je často otázkou prežitia zdravotníckych poskytovateľov.
Z toho vyplývajú aj riziká zazmluvňovania (viď kauzy typu teta Anka či masér Kostka) a nutnosť zvýšenej verejnej kontroly. Našim pozitívnym zistením je, že pri žiadosti o úhrady pre vybrané nemocnice sme od VšZP informácie podľa infozákona dostali. Na druhej strane poisťovňa ako mnohé ostatné štátne firmy odmieta, že by mala podľa zákona tzv. plnú informačnú povinnosť tak ako ju majú štátne úrady. Jej ochota poskytovať informácie záleží od postoja manažmentu. V posledných rokoch je tak ochotnejšia zdieľať svoje dáta o kvalite nemocníc.
Na druhej strane ale manažéri odmietajú uľahčiť verejnosti kontrolu, komu a ako zvyšujú zmluvné podmienky, hoci to na žiadosť Dozornej rady pravidelne interne robia. Komu dala novú zmluvu a komu navýšila poisťovňa limity, o koľko a s akým dôvodom? Podľa VšZP si to má občan nájsť v tisícoch zmlúv na jej stránke vlastným pátraním sám.
Viacej transparentnosti do zdravotníctva
Nie je prekvapením, že zdravotníctvo – podobne ako polícia, prokuratúra či obrana – je sektorom, kde nielen na Slovensku dochádza k mnohým korupčným škandálom. Sú to presne oblasti, ktoré z legitímnych dôvodov nezaviedli toľko transparentnosti ako zvyšok verejného sektora.
Naše posledné skúsenosti z testovania prístupu k informáciám ale ukazujú, že stále existuje priestor znížiť riziká neefektívnosti či klientelizmu väčším otvorením sa verejnej kontrole. Ideálom by bola zmena infozákona a zakotvenie väčšej informačnej povinnosti pre štátne firmy typu VšZP, povinné zverejňovanie životopisov a plánov štátnych manažérov, či publikáciu detailnejších zistení dohľadových orgánov o pochybeniach v našom zdravotníctve.
Nedávny kontroverzný tender na licencie pre záchranky ukázal, ako veľmi aj tu chýba verejná kontrola. Ako napísal v hodnotení Dušan Zachar z INEKO, občan (a dokonca ani poslanci NRSR!) sa nedozvedeli, ako a podľa akých váh komisia bodovala jednotlivých uchádzačov a aké vlastne rozvojové plány firmy predložili.
Podľa nedávnych výsledkov Eurobarometra je pre Slovákov fungovanie zdravotníctva popri nákladoch na život hlavným súčasným problémom spoločnosti. Tak ako inde, viac peňazí nepomôže, ak ich prílev nepôjde ruka v ruke so zmenou prístupu k nim. Správna prímes transparentnosti je cestou, ako posunúť naše zdravotníctvo ďalej.
Gabriel Šípoš, Ján Ivančík, Transparency International Slovensko
Za zber dát ďakujeme dobrovoľníčke Jane Budajovej a za konzultácie a spoluprácu Dušanovi Zacharovi z INEKO. Gabriel Šípoš je ako zástupca tretieho sektora členom Dozornej rady VšZP.
