M. Kotrec, slovenský lekár v Kanade, o tamojšom zdravotníctve

Marian Kotrec: V kanadskej politike už dlho prebieha diskusia, či je správne poskytovať takmer všetko zadarmo. Systém sa ukazuje ako neudržateľný, hoci Kanada sa ním pýši už od 60. rokov minulého storočia. Problém je, že niektoré provincie dávajú na zdravotníctvo až polovicu svojich rozpočtov. Väčšina pacientov síce má obvodného lekára, presocializovaný systém však generuje aj ich nedostatok. Výsledkom je, že mnoho pacientov žiadneho „obvoďáka“ nemá.

O limitoch tu prebieha veľká diskusia. Medzi ontarijskými lekármi a provinčnou vládou je teraz napätie. Vláda chce šetriť, lebo vidí, že aktuálny systém sa už nedá utiahnuť. Chce znížiť platby lekárom za výkony.

Systém je nastavený tak, že za identický výkon dostáva každý lekár rovnakú sumu bez ohľadu na to, či ordinoval na Niagare, v Toronte alebo Ottawe. Tento kontrakt medzi lekármi a vládou sa pritom obnovoval každé tri až štyri roky, pričom novú sumu bolo treba tvrdo vyrokovať. Vždy sa však zvyšovala minimálne o infláciu. Posledný kontrakt lekárov s vládou však vypršal už pred dvomi rokmi a ďalšie rokovania boli neúspešné. Lekári súhlasili iba so zmrazením sumy na tri roky, vláda však chcela priamo škrtať, a tak vstala od rokovacieho stola a minulý rok platy lekárom jednostranne znížila. Kardiológom či rádiológom dokonca až o 20 percent.

Vláda sa teraz vyhráža, že na každý rok vyčlení na zdravotníctvo celkovú sumu X, a ak sa trebárs po desiatich mesiacoch minie, dva zvyšné mesiace už lekárom nezaplatí nič. A to už budú v podstate klasické limity v ich drastickej podobe. Zatiaľ sa to však nezrealizovalo.

Karol Sudor, Denník N: U nás sa na vyšetrenia u väčšiny špecialistov, na rozdiel od mnohých západných krajín, nečaká dlhé mesiace. Ako je to v Kanade?

V tomto považujem situáciu za oveľa lepšiu na Slovensku. Napríklad na vyšetrenie u mňa čaká pacient aj mesiac či dva, a to sú ešte relatívne krátke termíny. U mnohých kolegov sa čaká oveľa dlhšie.

Čiže ak som na Slovensku stihol v priebehu pár dní vyšetrenie u ORL, neurológa, internistu aj na CT a magnetickej rezonancii, je mi čo závidieť?

Áno, lebo v Kanade by ste na všetky tieto vyšetrenia museli čakať dokopy aj pol roka.

Ako je možné, že na Západe sú čakacie lehoty k špecialistom také dlhé?

Má to viac príčin. V Kanade je všeobecný nedostatok lekárov. Ďalší dôvod je, že systém práce je taký, že keď pracujem v nemocnici, moja ambulancia je zatvorená.

V nemocnici pracujem zhruba 50 percent času a denný pracovný čas je 12 hodín a viac. Ďalej je to dané tým, že na Slovensku vás obvodný lekár pošle k špecialistovi a vy ako pacient rovno vkráčate do jeho čakárne. Počkáte si tam síce pár hodín, ale zrejme vás v ten deň aj vybaví.

Keď som nedávno na Slovensku sprevádzal rodinného príslušníka k ortopédovi, čakalo tam asi 40 ľudí. V Kanade je to vylúčené, toľko pacientov by si lekár na jeden deň nikdy neobjednal, lebo by nemal čas sa im dostatočne venovať. V tomto sú slovenskí lekári v nevýhode, pretože nemajú kontrolu nad počtom pacientov a snažia sa každého vybaviť.

Ku mne teda pacient bez toho, aby mu zavolala moja sekretárka, nepríde. Dorazí až 10 minút pred začiatkom vyšetrenia, čo zabezpečí, že čakáreň nie je preplnená a ľudia nečakajú hodiny. Nevýhodou je, že vás neviem objednať skôr ako o mesiac či dva.

Vybraté z rozhovoru uverejnenom 19.4.2016 v Denníku N.