TIS: Analýza etiky a kvality kategorizácie liekov

Kategorizácii liekov chýbajú stanoviská odborníkov, nedodržiavajú sa lehoty a konflikty záujmov ostávajú skryté

Pri kategorizácii liekov  sa často rozhoduje neskoro a bez odborníkov. Celá polovica žiadostí o nové liečivá v minulom roku nebola vybavená v zákonnej lehote pol roka. Posudky pracovných skupín, zložených z odborníkov na dané typy liekov, ministerstvu chýbali v 65 % prípadov.  Ani raz sa neposudzovala efektívnosť  nákladov. Taktiež ani raz neboli posudzované dopady na verejné financie, hoci takéto hodnotenie je zo zákona povinné. Pri každom ôsmom rozhodnutí  o lieku s novým liečivom ministerstvo zdravotníctva rozhodlo bez stanoviska kategorizačnej komisie.

Vyplýva to z Analýzy etiky a kvality kategorizácie liekov, vypracovanej Transparency International Slovensko (TIS) v spolupráci s Angelikou Szalayovou, analytičkou Health Policy Institute. Analýza skúmala kategorizáciu liekov, teda rozhodovania o ich hradení z verejného poistenia,  za prvý rok od účinnosti novely zákona (obdobie december 2011 – november 2012). Kategorizácia si zaslúži veľkú pozornosť, keďže zdravotné poisťovne ročne uhradia za lieky viac ako 850 miliónov EUR, čo predstavuje približne tretinu všetkých nákladov na zdravotnú starostlivosť z verejných zdrojov.

Kvalita a etika kategorizácie liekov sa od legislatívnych zmien v roku 2011, keď bola po prvýkrát uzákonená povinnosť zverejňovať celý priebeh kategorizácie od žiadostí po rozhodnutia komisií online, zvýšila. No podľa analýzy naďalej existuje priestor pre vyššiu transparentnosť .

Dvanásť percent liekov s novým liečivom bolo zaradených medzi lieky hradené z verejného zdravotného poistenia napriek nedostatočnej kvalite žiadostí o kategorizáciu. Nemali dostatočne preukázanú účinnosť  či vhodne vykonanú farmakoekonomickú analýzu. V priemere zaradí kategorizačná komisia do úhrady z verejného poistenia každú druhú žiadosť s novým liečivom.

K hlavným nedostatkom patria i chýbajúce stanoviská kategorizačnej komisie a odborných pracovných skupín ministerstva, čo zrejme súvisí  s chýbajúcimi členmi poradných orgánov. Pracovnú skupinu pre ekonomiku lieku ministerstvo vymenovalo až k 1.12.2012, čiže rok po účinnosti zákona. Členovia chýbali i v kategorizačnej komisii. V plnom počte 11 členov komisia rozhodovala iba o každom piatom lieku s novým liečivom. Najčastejšie v komisii chýbali zástupcovia ministerstva, ktorých úlohou je hájiť záujmy štátu.

Problematickým je aj nastavenie elektronického portálu, ktoré umožňuje dopĺňať alebo vymieňať časti žiadostí o kategorizáciu po oficiálnom začatí konania. Žiadateľom o kategorizáciu (napr. farmaceutické firmy) to umožňuje začať konanie skôr, než majú k dispozícii všetky potrebné podklady a tým získať výhodu oproti ostatným žiadateľom.

Odporúčania TIS:

V záujme vyššej transparentnosti a kontroly rozhodnutí ministerky by mali byť na stránkach ministerstva automaticky zverejňované informácie o konfliktoch záujmov členov poradných orgánov. Dnes sa o nich verejnosť dozvie len vtedy, ak o vylúčení člena rozhodne ministerka zdravotníctva.

K posilneniu obsadenosti a nezávislosti poradných orgánov by tiež prispelo ich finančné ohodnotenie. Momentálne o využití stoviek miliónov EUR rozhodujú odborníci bez nároku na finančnú odmenu. K vyššej transparentnosti kategorizácie by prispelo i sprístupnenie videozáznamov zo zasadnutí kategorizačnej komisie. Komisia dnes rozhoduje za zavretými dvermi.

Ďalšie informácie a odporúčania nájdete v kompletnej analýze.

Zdroj: TIS, marec 2013