Fauly štátu v zdravotnom poistení

Cieľom vlády je, hoci aj nečestne, ovládnuť súkromné poisťovne

(článok bol 4.8.2008 zverejnený na serveri eTrend.sk)

Cieľom vlády je centralizovať a zoštátniť zdravotné poistenie. Vláda sa tým nijak netají. Premiér Robert Fico to napríklad formuloval 28.4.2007 v Sobotných dialógoch na Rádiu Slovensko takto: „Pokiaľ ide o zdravotné poisťovne ako také, no, budem úprimný. Ja presadzujem naďalej myšlienku jednej zdravotnej poisťovne. (...) Keby bol Smer - Sociálna demokracia sám vo vláde, tak to vieme urobiť inou rýchlosťou a iným štýlom.“

Ďalším dôkazom je uznesenie vlády z mája 2007, podľa ktorého „maximálne využitie finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia na úhradu zdravotnej starostlivosti (...) je možné dosiahnuť takými legislatívnymi, inštitucionálnymi a ekonomickými nástrojmi, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne“.

Reálne kroky zodpovedali tomuto cieľu. Rezort zdravotníctva vlani najskôr navrhol presunúť poistencov štátu do štátnych poisťovní. A neskôr otvorene predstavil plán na priamu likvidáciu a vyvlastnenie súkromných poisťovní. Oba návrhy nakoniec vďaka názorovej opozícii neprešli. Presadiť sa však podarilo obmedzenie používania zisku zdravotných poisťovní.

Teraz ministerstvo zdravotníctva navrhuje ďalšiu sériu opatrení, ktoré majú zvýhodniť štátne a znevýhodniť súkromné poisťovne. Takým je napríklad návrh, aby rozpočty všetkých (teda aj súkromných) poisťovní schvaľovala vláda. Ďalej návrh, aby sa zvýšilo prerozdeľovanie medzi poisťovňami z 85% vybraného poistného na 95%. Alebo návrh, aby o platobnej schopnosti poisťovní rozhodovalo ministerstvo podľa vlastnej vyhlášky a nie nezávislý úrad podľa zákona.

Vláda chce teda zrušiť súkromné zdravotné poisťovne. Povedzme, že tak postupuje na základe dostatočne silného mandátu, ktorý dostala vo voľbách. Ani široká podpora verejnosti však nemôže ospravedlniť, ak sa vláda tento cieľ pokúša presadiť nečestným spôsobom. A práve to sa na Slovensku deje.

Ak by vláda bola čestná (teda aj dlhodobo ekonomicky efektívna), kúpila by poisťovne od ich súkromných vlastníkov za trhovú cenu. Mnohé doterajšie kroky sú však dôkazom, že štát uprednostňuje fauly pred čestným prístupom. Bez náhrady škody totiž ukrajuje z práv vlastníkov, ktoré vyplývajú z ich investície do zdravotného poistenia. To platí o obmedzení použitia zisku, čím investori prišli o budúce výnosy, to platí o schvaľovaní rozpočtov, čím investori môžu prísť o kontrolu nad použitím peňazí spravovaných poisťovňou, to platí o preberaní kompetencií aspoň ako-tak nezávislého úradu pre dohľad, čím sa ministerstvo zdravotníctva stavia do úlohy rozhodcu, ktorý má nestranne rozhodovať o štátnych (teda vlastných) aj súkromných poisťovniach, a to platí aj o zvýšení prerozdeľovania vybraného poistného, čím štát dosiahne, že efektívnejšie poisťovne odovzdajú viac peňazí menej efektívnym (najmä štátnej VšZP).

Obľúbeným argumentom vládnych politikov je, že chcú len zabezpečiť, aby verejnosť mala väčšiu kontrolu nad verejnými zdrojmi zdravotných poisťovní. Nech ale vysvetlia, prečo rovnakú kontrolu nepožadujú nad verejnými zdrojmi, s ktorými hospodária napríklad víťazi tendrov na výstavbu diaľnic.

Poškodenie vlastníkov súkromných poisťovní v prípade presadenia predstáv vlády (prípadne straty štátu z prehratých súdnych sporov) však nie je tou najhoršou správou pre Slovensko. Oveľa horším dôsledkom je, že sa opäť vzdialime od možnosti zaviesť súťaž v tej časti zdravotníctva, kde je výhodnejšia, než štátne riadenie. Zdravotníctvo tak bude naďalej zaostávať za zvyškom ekonomiky.

Zapísal: Peter Goliaš, 4.8.2008