Zdravotné poistenie potrebuje viac súťaže

Rizikom je vyberanie hrozienok, riešením optimálna miera regulácie

(článok bol 5.9.2008 zverejnený na serveri eTrend.sk)

Pri slovách „súťaž v zdravotnom poistení“ zrejme mnoho nielen ľavicovo mysliacich ľudí vystraší „vyberanie hrozienok“, teda súťaž o zdravých a bohatých poistencov na úkor chorých a chudobných. S týmto problémom zápasí každý štát, ktorý povolil súťaž pre kompletné dobrovoľné poistenie časti obyvateľstva (napr. USA, Nemecko, alebo Holandsko do roku 2005). Napriek tomu sa viaceré štáty (napr. Holandsko od roku 2006, Švajčiarsko, Singapur) snažia posilňovať súťaž nielen v dobrovoľnom, ale aj v povinnom zdravotnom poistení. Veria totiž, že súťažiace poisťovne v porovnaní so štátom dokážu lepšie motivovať poskytovateľov k zvyšovaniu efektívnosti a kvality zdravotnej starostlivosti. Riziko vyberania hrozienok sa snažia obmedziť rôznymi regulačnými zásahmi štátu, ako napríklad:

• Povinnosťou prijať každého poistenca, ktorý prejaví záujem vstúpiť do poisťovne
• Zákazom zrušiť zmluvu s poistencom
• Povinnosťou ponúkať rovnaké štandardné balíky služieb v rámci poisťovne za rovnakú cenu bez ohľadu na vek, pohlavie, príjem alebo zdravotný stav poistenca
• Čo najpresnejším prerozdeľovaním príjmov poisťovní tak, aby zohľadňovalo rozdiely v štruktúre poistných kmeňov (vzorom môže byť Holandsko).

Samozrejme, všetky tieto prvky obmedzujú voľnú súťaž. Štátu však stále ostáva dosť nástrojov na to, aby súťaž fungovala aspoň v zúženej, regulovanej forme. Napríklad:

• Zabezpečenie plurality a súkromného vlastníctva poisťovní (Slovensko má 5 poisťovní, z toho 3 súkromné)
• Zabezpečenie nízkej koncentrácie na poistnom trhu (Slovensko v tomto bode zlyháva, keďže dominantné postavenie na trhu patrí štátnej VšZP)
• Umožnenie tvorby a použitia zisku (Slovensko zisk fakticky zakázalo. Holandsko napríklad povoľuje v povinnom poistení ziskové aj neziskové poisťovne, je na nich, aký režim si vyberú.)
• Možnosť pohyblivých sadzieb poistného (Slovensko má fixné sadzby)
• Možnosti voľnej tvorby cien a selektívneho kontrahovania poskytovateľov (slovenské poisťovne začali so selektívnym uzatváraním zmlúv až v tomto roku).

Štát by mal skombinovať rôzne nástroje tak, aby dosiahol čo najvyššie prínosy zo súťaže poisťovní pri čo najnižších negatívach v podobe vyberania hrozienok. Musí teda nájsť optimálnu mieru regulácie poistného trhu. Súčasná vláda na Slovensku volí skôr extrémny prístup, ktorý vedie k zrušeniu akejkoľvek súťaže. Je pravdou, že vo svete nie je štátny monopol v povinnom zdravotnom poistení ničím výnimočným. Nájdeme ho vo Veľkej Británii, aj severských štátoch Európy. Tieto štáty sa však v rebríčku kvality zdravotníckych systémov švédskej mimovládky Health Consumer Powerhouse umiestňujú až za štátmi preferujúcimi súťaž. Kapacita štátu riadiť zdravotné poistenie je v nich pritom podstatne vyššia ako na Slovensku. Stačí vidieť rozdiely v miere korupcie, k čomu sa pridávajú bohatšie skúsenosti a odborné schopnosti. Zrušenie súťaže preto nie je dobrý nápad. Pred jeho uskutočnením by nás mala varovať aj vlastná skúsenosť spred pár rokov, keď poisťovne ako verejnoprávne inštitúcie nesúťažili, rástli im dlhy a typická bola ich pasivita vo vzťahu k pacientom aj poskytovateľom.

Zapísal: Peter Goliaš, 5.9.2008