Nie väčšej regulácii lekární

Každé zavádzanie regulácií v akomkoľvek odvetví by malo byť dostatočne zdôvodnené, podporené argumentmi a malo by predstavovať tzv. verejný záujem. Štát by mal zasahovať do trhového prostredia až ako posledná inštancia, keď sa zdá, že vývoj na trhu sa vymyká verejnému záujmu. Deje sa to v súčasnosti na trhu poskytovania lekárenských služieb? Kľúčom k odpovedi je si zodpovedať otázku, čo považujeme v lekárenstve za verejný záujem. Bez nároku na úplnosť si dovolím tvrdiť, že je to najmä poskytovanie kvalifikovaných odborných rád a upozornení pacientom pri vydávaní liekov pri dobrej dostupnosti lekárenskej siete a služieb lekární. Ak sa tento verejný záujem na Slovensku výrazne nenapĺňa, dobre, poďme diskutovať o zavedení regulácie. Ak však tomu tak nie je, čomu nasvedčuje aj absencia serióznych analýz či štúdií napríklad o sťažnostiach a úrovni odbornosti či kvality poskytovaných lekárenských služieb, tak potom by bolo zavádzanie ďalších plošných regulácií kontraproduktívne. Doplatili by na to samotní pacienti znižujúcou sa dostupnosťou a kvalitou služieb lekární. Ak sa v súčasnosti vyskytujú prípady, keď lieky vydávajú ľudia s nedostatočnou kvalifikáciou, tak tento problém dostatočne prísne rieši legislatíva. Takže tu väčšiu reguláciu netreba, treba len efektívnejšie a prísnejšie kontrolovať dodržiavanie už nastavených pravidiel. To je určite vo verejnom záujme.

Iný problém, ktorý sa diskutuje, je údajný veľký nárast počtu lekární vo väčších mestách a ich úbytok na vidieku. Ak je dopyt, tak lekárne v mestách vznikať budú, a to je pri dodržaní odbornosti pre pacienta prínosné. Veď napríklad lekárne nachádzajúce sa v nákupných centrách plnia vo večerných hodinách, kedy sú ostatné lekárne už zatvorené, často de facto funkciu pohotovostných lekární. A čo vidiek? Ak by sa aj niekomu zdalo, že na vidieku je počet lekární pod kritickou úrovňou znázorňujúcou verejný záujem, na ktorej sa však treba samozrejme v spoločnosti najprv dohodnúť a špecifikovať ju, nemusí to hneď viesť k zavádzaniu nových regulácií. Požadovaný stav by sa mohol dosiahnuť aj efektívnejšou cestou - napr. dereguláciou. Možno by pomohlo, keby si mohli lekárnici otvoriť viac ako jednu pobočku svojej lekárne, keby mohli vytvárať menšie siete lekární, keby nemali toľké administratívne povinnosti a náklady pri vstupe do podnikania, a následnú byrokratickú záťaž pri podnikaní, keby mohli jednoduchšie prevádzkovať zásielkový predaj a výdaj liekov a pod.

Dušan Zachar, INEKO
14.9.2010

(článok bol zverejnený 23.9.2010 v Zdravotníckych novinách)