Rozpočtová nedôvera

Komentár bol uverejnený 29.10.2022 v Zdravotníckych novinách č. 39.

Nedôvera. Nedôvera na oboch stranách, teda na strane aktérov pôsobiacich v zdravotníctve a na strane predstaviteľov Ministerstva financií (MF) SR, spôsobila, že diskusia, resp. slovná konfrontácia ohľadne prvotného návrhu budúcoročného rozpočtu, ktorý dlho neuzeral svetlo sveta, sa stala tento rok mimoriadne vybičovanou.

Aj tento verejný tlak však prispel aspoň k tomu, že sa v návrhu rozpočtu verejnej správy, ktorý prešiel vládou, viac precizovalo, na aký účel majú byť použité prostriedky, ktoré si, ktovie z akého dôvodu (politicko-mocenského?) nechal zatiaľ pod svojimi krídlami minister financií, hoci sa v „duchu“ rozpočtového určenia zdrojov predpokladá ich použitie pre verejné zdravotné poistenie, resp. zdravotníctvo.

Do návrhu rozpočtu verejnej správy sa tak nakoniec dostala explicitná textácia, že 340 miliónov eur, ktoré sú rozpočtované zatiaľ v kapitole MF SR – Všeobecná pokladničná správa, budú presunuté po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na rok 2023 do verejného zdravotného poistenia (VZP) ako medziročné zvýšenie platby za poistencov štátu. Výdavky VZP by tak mali narásť na úroveň 6,442 mld. eur. Je to určitá „barlička“ zaisťujúca trochu väčšiu dôveru stakeholderov a stabilitu v zdravotníctve. Samozrejme, platí to, len ak bude rozpočet v parlamente schválený a nebude platiť rozpočtové provizórium.

Aj napriek tomuto prísľubu však zostáva určitou záhadou, prečo rezort financií nevložil vyššie uvedených 340 mil. eur priamo do kapitoly VZP? Ušetrili by sme si veľa nervov a výrazne kritických tlačových besied a vyhlásení. Napokon, aj úvodné stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) k návrhu rozpočtu konštatuje, že reflektovanie vplyvu prípadného rozpočtového provizória už priamo v návrhu rozpočtu (rozumej: nezahrnutím medziročného zvýšenia platby za poistencov štátu priamo pod kapitolu VZP) „zásadným spôsobom znižuje transparentnosť rozpočtu“, pričom ide vo svojej podstate „o absurdný prístup, pretože sa v rozpočte spojili dve navzájom vylučujúce sa situácie, keďže schválením rozpočtu na rok 2023 nemôže dôjsť k provizóriu“. Kľúčové dokumenty týkajúce sa rozpočtu verejnej správy by mali byť ľahko zrozumiteľné pre bežných občanov. Takto nie sú vonkoncom.

Nechajme teraz bokom nárast cien energií, ktorý má byť riešený plošným opatrením pre celú verejnú správu, a preto zostal mimo rozpočtu pre VZP. Obrovským zdrojom neistoty sa stáva aj významná rezerva v rozpočte vo výške 400 mil. eur, ktorá má byť určená na krytie negatívnych vplyvov pandémie ochorenia COVID-19 a výdavkov v zdravotníctve. Hlavná kniha rozpočtu verejnej správy píše o rámcovom použití týchto peňazí okrem nákupu vakcín a liekov proti koronavírusu a na liečbu kovidu aj „na prípadnú potrebu dofinancovania poskytovanej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom verejného zdravotného poistenia, najmä na implementáciu systému DRG a na zavádzanie pripravovanej koncepcie VAS, resp. z titulu objektívnych dôvodov v posune realizácie hodnotových a štrukturálnych opatrení súvisiacich so zmenami politík a opatrení hodnoty za peniaze, ako aj ďalších výdavkov v oblasti zdravotníctva“.

Ak si myslíte, že to vytvára prakticky bezbrehý manévrovací priestor pre ministra financií, s neistou alokáciou zdrojov, neistým účelom ich použitia, neistými adresátmi a neistým spôsobom uvoľnenia peňazí a jeho podmienenia, tak nie ste sami. Rozpočtová rada výrazne kritizuje práve tento spôsob – zahrnutie veľkého objemu rezerv do rozpočtu bez ich presného a podrobného určenia. To podľa RRZ teoreticky vytvára priestor na financovanie nových opatrení vrátane takých, ktoré môžu trvale navyšovať deficit verejných financií, a najmä to oslabuje účinnú kontrolu nielen verejnosti, ale aj zákonodarného zboru, keďže sa nezaviedol mechanizmus, ktorý by umožňoval použitie rezervy len na vopred špecifikované účely.

Aj napriek relatívne významnému medziročnému nominálnemu navýšeniu zdrojov pre zdravotníctvo, aj v dôsledku valorizácie platov zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach nad rámec rastu miezd v súkromnej sfére, a ak neberieme do úvahy zdroje z Plánu obnovy čiastočne odstraňujúce havarijný stav a dlhodobo neriešený investičný dlh, zostáva návrh budúcoročného rozpočtu „udržiavací“. Za jeho najväčší nedostatok považujem, že ambulantný sektor, ktorý má prevziať podľa myšlienky optimalizácie siete nemocníc určité penzum ich práce, nedostal zatiaľ v rozpočte zdroje v adekvátnej výške a bude musieť prosíkať o dofinancovanie z vyššie spomínanej rezervy.

Na záver by som rád poznamenal, že by ma veľmi potešilo, keby sa každým rokom postupne venovalo viac a viac energie a mediálneho záujmu, podobne ako je tomu dnes pri problematike získavania a objemu zdrojov, aj diskusii o tom, čo za ne dostáva pacient, aké sú výsledky nášho zdravotníctva, aká je jeho kvalita, dostupnosť a efektívnosť.

Dušan Zachar, INEKO

Pozn.: Projekty INEKO podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union a spoločnosť Unilabs Slovensko. Donori nevstupujú do výstupov inštitútu INEKO.