Riaditeľ INEKO: Kladením si bariér pod nohy nedokážeme zvyšovať súťaživosť medzi poisťovňami

Rozhovor bol zverejnený 11.8.2022 v Zdravotníckych novinách a na portáli mediweb.hnonline.sk .

Jana Andelová, ZdN: Ako hodnotíte, že podľa navrhovanej legislatívy 95,1 % z predpísaného poistného v hrubej výške má ísť na zdravotnú starostlivosť?

Dušan Zachar, INEKO: V skutočnosti by malo ísť na zdravotnú starostlivosť ešte vyššie percento v závislosti od veľkosti poisťovne meranej počtom poistencov. Podľa veľkosti našich poisťovní tak bude toto percento približne od 96 do 97 %. Ide však v podstate len o obrátený vzorec, keďže v súčasnej platnej úprave sa definuje maximálne percento prevádzkových nákladov poisťovne.

Mne by sa oveľa viac pozdával systém, ktorý by navrhované percentá nahradil mierou plnenia nárokov poistencov, ktorých rozsah by bol presne definovaný, vrátane aspektov dostupnosti, kvality a efektívnosti. Uvedomujem si však, že od takéhoto prístupu sme ešte veľmi vzdialení a je aj technicky ťažšie realizovateľný a následne kontrolovaný.

S ktorou alternatívou optimálneho výsledku hospodárenia súhlasíte?

Termín „optimálny výsledok hospodárenia“, ktorý figuruje v návrhu novely, by som v mojej odpovedi radšej nahradil presnejším výrazom „regulovaný zisk“. Keď by som si musel vybrať z dvoch predložených alternatív v návrhu novely, tak by som asi viac inklinoval k prvej alternatíve, ktorá navrhuje regulovať výplatu zisku zdravotných poisťovní v maximálnej výške vyjadrenej ako súčet 10 % vlastného imania a 1 % z predpísaného poistného na základe plnenia kritérií kvality poisťovne. Oproti druhej alternatíve (súčet 1,5 % z predpísaného poistného a 0,5 % z predpísaného poistného na základe plnenia kritérií kvality) sa regulovaný zisk v prvej alternatíve vzťahuje nielen na predpísané poistné, ale aj na vložený kapitál akcionára, a teda viac odzrkadľuje odmenu za vložené peniaze a historicky dobré hospodárenie. Na druhej strane má táto alternatíva slabé miesto v prípade vysokej miery inflácie. Pri nastavovaní maximálnej hranice zisku si treba dávať pozor, aby neodradila zdravotné poisťovne pôsobiť na našom trhu, a zároveň aby sa nestali demotivovanými nakupovať zdravotnú starostlivosť efektívne, keďže sa to od určitej hranice neodzrkadlí vo vyššom zisku.

Osobne by som radšej reguloval zisk poisťovní plnením nárokov poistencov, vrátane kritérií dostupnosti, kvality a efektívnosti, ale platí to isté, čo v predošlej odpovedi. Som preto aspoň rád, že v návrhu je možnosť rozširovať kritériá kvality pre poisťovne a naviazať ich na výplatu zisku.

Súhlasíte so zmenou, ktorá sa týka prepoisťovania – teda, že v prípade záujmu zmeny poisťovne poistenec musí najskôr požiadať svoju súčasnú poisťovňu o akceptačný list, ktorý až následne môže poistenec poslať spolu s prihláškou do inej poisťovne. S tým, že prihláška musí byť podpísaná úradne osvedčeným podpisom alebo elektronickým podpisom?

Je to nehorázny krok späť, späť do 20. storočia. Výrazne to zvýši transakčné náklady jednak prestupujúcich poistencov a tiež samotných poisťovní. Kladením si bariér pod nohy nedokážeme zvyšovať súťaživosť medzi poisťovňami, ktorá generuje lepšie služby pre poistencov. Niekto má asi záujem zabetónovať určitý stav.

Ako vnímate návrh, že celková platba za poistencov štátu nemôže byť nižšia ako 1,9% z HDP?

Rozumiem motivácii predkladateľov zvýšiť objem financií v zdravotníctve a stanoviť nejaký oporný bod, z ktorého by sa dalo vychádzať pri plánovaní v zdravotníctve s cieľom mať istú stabilitu vo financovaní, ale je to taký výstrel „od boku“, ktorý pravdepodobne nebol príliš odkonzultovaný s rezortom financií a v podstate je to prvok, ktorý nie je kompatibilný so súčasnou filozofiou financovania a plánovania objemu celkových zdrojov v zdravotníctve. Predstavme si fiktívny stav, že tu máme odrazu len jedného poistenca štátu, všetkých ostatných ekonomicky aktívnych a platné ustanovenie o minimálnej platbe štátu ako určité percento HDP. Ekonomicky aktívni by platili odvody tak ako doteraz, pričom ich kumulatívna výška by výrazne stúpla, keďže by ich počet výrazne narástol a k tomu by štát do zdravotníctva ešte prihodil nejaké 2 miliardy eur za toho jedného svojho poistenca.

Uznávam, že treba zvýšiť predvídateľnosť a stabilitu financovania, ale tá sa dá docieliť aj inak ako stanovovaním si fixných percentuálnych hodnôt pri platbe štátu, keď tu máme variabilný druhý kanál ekonomicky aktívnych, z ktorého tiež pritekajú zdroje do systému zdravotníctva.

Súhlasíte s návrhom, ktorý sa týka zrušenia obmedzenia ZS pre všetkých dlžníkov?

Opätovne rozumiem snahe predkladateľov pomôcť núdznym, ale v súvislosti s navrhovaným rušením minimálneho vymeriavacieho základu zamestnancov a zároveň odpočítateľnej položky pri zdravotných odvodoch vytvoríme ďalších dlžníkov, ktorí si nebudú môcť z núdze doplatiť z vlastného zdravotné odvody, alebo ich nebudú platiť zo špekulatívnych dôvodov, keďže dostanú v zdravotníctve takmer všetko.

A váš pohľad na zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu zamestnancov pri zdravotných odvodoch a zároveň zrušenie odpočítateľnej položky pri zdravotných odvodoch?

K predošlej odpovedi tu pridám ešte mimorezortný pohľad – trendom a dobrou praxou daňovej a sociálnej politiky je znižovať daňovo-odvodové zaťaženie nízkopríjmových a zraniteľných skupín obyvateľstva, a nie ho zvyšovať. Namiesto niektorých optimalizujúcich konateľov jednoosobových eseročiek toto opatrenie postihne najviac chudobných a matky-samoživiteľky, ktorí si privyrábajú na skrátený pracovný úväzok a pod. Nemyslím si, že je to v súlade s hlavnou myšlienkou Matovičovej „daňovej revolúcie.

V návrhu sa tiež uvádza: Predsedovi úradu patrí mesačne paušálna náhrada na pokrytie nevyhnutných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie. V analýze dopadu tejto novely na rozpočet sa píše: Navrhuje sa v zákone ustanoviť nárok predsedu ÚDZS na mesačnú paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v sume maximálne 50 % platu. Ako hodnotíte tento návrh?

Transparentnejšie by bolo zvýšiť predsedníčke ÚDZS plat, ak je nízky a nehrať sa na rôzne príplatky. To je rozšírený jav v celej verejnej správe – relatívne nízky základný plat, ktorý sa komunikuje, a potom neraz raz také viac či menej skryté príplatky a odmeny, ktoré sa v skutočnosti nevzťahujú na kvalitu odvedenej práce, ale majú za úlohu vyskladať relatívne slušný príjem verejného funkcionára či úradníka.

Pozn.: INEKO realizuje zdravotnícky projekt, ktorý podporujú zdravotné poisťovne Dôvera a Union a spoločnosť Unilabs Slovensko. Donori nevstupujú do výstupov inštitútu INEKO.