Prečo sa v zdravotníctve nedarí roky presadiť reformu nemocníc?

Počas druhej Dzurindovej vlády získalo Slovensko punc reformnej krajiny. Na konci roka 2004 sme uskutočnili prieskum, v ktorom sme sa pýtali odborníkov, aké faktory hrali kľúčovú rolu v prospech prijatia rozsiahlych reforiem v tom období. Najviac respondentov sa vyslovilo, že najpodstatnejšími činiteľmi boli výsledky parlamentných volieb v roku 2002 a prítomnosť proreformnej orientácie malej, ale vplyvnej skupiny ľudí. Ďalšími často menovanými faktormi bola zlá východisková situácia ako živná pôda pre reformy, relatívne nízka úroveň rozvíjajúcej sa demokracie v SR, ktorá umožnila ľahšie prijímanie a realizáciu reforiem aj bez širokej podpory verejnosti, slabá politická a odborná opozícia voči reformám a prijatie jasného vládneho programu.

Toto všetko v dnešnej situácii na Slovensku viac či menej absentuje. V ostatných parlamentných voľbách boli na čele subjekty, ktoré nesľubovali voličom skutočnú reformu zdravotníctva. Vo vláde chýbajú zdravotnícki reformátori a zdravé politické líderstvo presadzovania reforiem. O rezort zdravotníctva nebol záujem. Ani vládny program nepredstavil žiadne zdravotnícke reformné cunami. Pred takmer dvadsiatimi rokmi bola situácia v zdravotníctve horšia ako v súčasnosti, vývojové štádium demokracie pokročilo, sme pevne integrovaní v EÚ, dobre sa tu darí opozícii, rôznym stavovským, odborárskym a iným záujmovým a lobistickým skupinám, ktoré často predstavujú rezistenciu voči reformám a ani dopyt verejnosti po zásadných zmenách v zdravotníctve nie je zatiaľ príliš viditeľný. Aj v dôsledku toho narastá populizmus ako úspešná brzda potrebných zmien, ktoré nemajú v krátkodobom horizonte len víťazov. Preto tu máme od dôb Zajaca len reformnú stagnáciu.

Dušan Zachar, INEKO

Komentár bol zverejnený 15.10.2021 v rámci ankety portálu aktuality.sk.