Čo nám ukázala pandémia koronavírusu

Šimon Jeseňák, .týždeň:
Vyzerá to tak, že postupne odznieva druhá vlna pandémie covid-19. Aké problémy odhalila a zvýraznila pandémia v našom zdravotníctve?

Dušan Zachar, INEKO:
Okrem často spomínaného nedostatku kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov v oblasti intenzivistickej medicíny a epidemiológie ukázala pandémia, aké dôležité sú dobre nastavené procesy fungovania aktérov v systéme. Tie často haprovali a museli sa nastavovať na kolene a často boli len ad hoc riešením a improvizáciou. Preto prichádzali niektoré opatrenia a intervencie neskôr, ako mohli a mali a niektoré boli suboptimálne. Pandémia tiež ukázala, že štát by sa mal oveľa viac sústrediť na svoju úlohu regulátora a autority stanovujúcej dobré pravidlá, pričom by si mal rozmyslieť, čo je dobré riešiť z centrálnej úrovne a čo je lepšie decentralizovať a prenechať na iné subjekty.
Pandémia tiež ukázala, že sa nedostatočne využil potenciál ambulantného sektora, ktorý mal zohrať úlohu, aby sa kovidoví pacienti nedostávali v takom veľkom počte na hospitalizácie do nemocníc.

Hovorí sa, že kríza je zároveň príležitosťou. Využili sme krízu na zlepšenie nášho zdravotníctva?

To si ešte netrúfam hodnotiť. Ukáže to čas. Pandémia nás vyzliekla donaha a donútila nás pozrieť sa do zrkadla. Zároveň však platí, že ľudia sú veľmi zábudliví a keď pritečú nové miliardy eur do zdravotníctva, tak to môže zakryť mnohým oči a potrebné reformy sa znova odsunú.

Aké nedostatky demonštrovala pandémia ohľadne personálneho obsadenia v našom zdravotníctve (nedostatok zdravotníckeho personálu a lekárov)?

Viď aj odpoveď pri prvej otázke. Pred pandémiou boli atestovaní lekári - epidemiológovia v nemocniciach dosť veľkou vzácnosťou. Spolu s verejnými zdravotníkmi boli v nemocniciach na vedľajšej koľaji. Je možné to demonštrovať na tom, akú okrajovú rolu hralo sledovanie epidemiologickej situácie a výskytu nemocničných nákaz a následné prijímané intervencie v nemocniciach, ale aj na národnej úrovni. Podobné možno povedať aj o poddimenzovaných úradoch verejného zdravotníctva.

Ako hodnotíte manažment pandémie zo strany štátu a ministerstva zdravotníctva?

Prevažne ako chaotický, nedôveryhodný, plný improvizácie a systému pokus-omyl. Samozrejme, boli prijaté aj mnohé dobré opatrenia. Tesne sme sa vyhli úplnému kolapsu nemocníc, aký sme videli v prvej vlne v Bergame a teraz vídame v mnohých neeurópskych krajinách. Určite nemožno nevidieť snahu, ale tá samotná nestačí. Výsledky v podobe obrovského počtu úmrtí ľudí hovorí za veľa.

Aké pokroky sme za takmer rok a pol urobili v oblasti zdravotníctva a starostlivosti o pacienta?

Viď aj odpoveď pri druhej otázke. To sa ukáže až neskôr. Dúfam, že sa posilní úloha epidemiológov v nemocniciach a začnú sa konečne poctivo sledovať a reportovať tzv. nozokomiálne (nemocničné) nákazy, ktoré boli aj v súčasnej pandémii na Slovensku jedným z vážnych faktorov šírenia koronavírusu a následných hospitalizácii s ťažkým až smrteľným priebehom ochorenia. Dúfam, že sa telemedicína rozšíri z jej jednoduchej podoby mailového či telefonického kontaktu so všeobecným lekárom aj na sofistikovanejšie formy prenosu dát a sledovania pacientov, aby mohli byť liečení čo najviac v bezpečnom domácom prostredí a eliminovali sa zbytočné návštevy a hospitalizácie v zdravotníckych zariadeniach. Všimol som si, že napríklad Univerzitná nemocnica Martin sledovala takto na diaľku zdravotný stav kovidových pacientov pomocou mobilnej aplikácie. Palec hore.

Ako hodnotíte doterajší progres a tempo očkovania? Prečo sme do očkovania viac nezapojili zdravotné poisťovne, napríklad po vzore Izraela?

Pri stratégii očkovania a jej realizácii ide o podobné charakteristiky ako v prvých dvoch vetách bodu 4. Určite by som privítal, keby sme sa na Slovensku viac inšpirovali dobrými skúsenosťami a praktikami zo zahraničia a neskúšali rôzne neoverené postupy. Ak by sme tak postupovali, bolo by aj očkovanie efektívnejšie, rýchlejšie a dôvera spoločnosti vyššia. Čo sa týka zapojenia zdravotných poisťovní, súhlasím, že mohli a mali byť viac involvované, a nielen do procesu vakcinácie. Možno by som očakával aj od nich samotných viac aktivity. V celej pandémii boli relatívne málo viditeľné, pričom možno cítili, že štát s nimi v tomto príliš neráta.

Je naše zdravotníctvo pripravené na potenciálnu tretiu vlnu covidu?

Určite je pripravené lepšie ako pred rokom.

Zverejnené 8.5. a 10.5.2021 v téme na webe tyden.sk a v časopise .týždeň.