Dušan Zachar, INEKO: Slovenský očkovací plán zachráni menej životov ako ten nemecký

Denník N, 21.12.2020

Celkom iste je dobré, že Slovensko má stratégiu očkovania proti ochoreniu COVID-19. Bolo by však vhodné upraviť ju, aby bola efektívnejšia a viac zabraňovala zbytočným úmrtiam, keďže pri očkovaní napríklad uprednostňuje menej rizikové skupiny obyvateľstva pred tými najrizikovejšími. Ak sa bude realizovať slovenský plán vakcinácie tak, ako bol predstavený vo vláde, tak napríklad mladí a zdraví pracovníci zo zdravotných poisťovní či z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) budú zaočkovaní skôr ako 80-roční seniori s ťažkými pridruženými diagnózami. To treba urgentne zmeniť!

Vzhľadom na to, že očkovacích látok bude ešte relatívne dlhé obdobie budúceho roka len obmedzené množstvo, kľúčovou úlohou je zvoliť takú prioritizáciu vakcinácie obyvateľstva, ktorá by najlepšie napĺňala ciele očkovacej stratégie. Tým najvyšším cieľom by malo byť zabránenie úmrtiam a ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu.

Určiť, v akom poradí majú byť jednotlivé skupiny obyvateľstva očkované, vôbec nie je triviálna záležitosť. V Nemecku sa tejto otázke venovala špeciálna pracovná skupina zložená z odborníkov viacerých rešpektovaných inštitúcií (Stála komisia pre očkovanie pri Inštitúte Roberta Kocha, Nemecká etická rada a Leopoldina - Národná akadémia vied) a svoje odporúčanie prioritizácie zverejnila len pred pár dňami. Vychádzala z matematického modelovania, klinických a iných štatistických údajov a snažila sa dospieť k záveru, ktorý bude maximalizovať „hodnotu za peniaze" pre spoločnosť, v tomto prípade čo najviac minimalizovať celkový počet úmrtí, dní hospitalizácie či stratených rokov života. Okrem medicínsko-epidemiologických „evidence-based" princípov zohľadňovala pri tvorbe odporúčania aj etické a právne aspekty, aby bola nemecká očkovacia stratégia vnímaná obyvateľstvom ako odôvodnená.

Nemci si na základe odborných argumentov a výpočtov stanovili prioritné ciele, ktoré sa majú vakcináciou dosiahnuť a podľa toho určili aj poradie očkovania jednotlivých skupín obyvateľstva. Nadradenými cieľmi majú byť v tomto poradí:

· zabránenie úmrtiam a ťažkým priebehom ochorenia ľudí na COVID-19, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu,

· ochrana osôb, ktoré sú v zamestnaní vystavené obzvlášť vysokému riziku nákazy,

· zabránenie prenosu koronavírusu a zabezpečenie ochrany v prostredí s vysokým podielom zraniteľných (rizikových) osôb a na miestach s vysokým potenciálnym rizikom vzniku ohniska nákazy,

· zabezpečenie chodu štátu a základných funkcií verejného života (kritická infraštruktúra).

A tu je prioritizácia skupín obyvateľstva pre vakcináciu a zároveň odporúčané poradie, v akom by v Nemecku mali jednotlivé spolkové krajiny očkovať populáciu pri obmedzenom množstve vakcín:

1. úroveň

· klienti zariadení pre seniorov

· osoby vo veku 80 a viac rokov

· pracovníci, ktorí sú vystavení obzvlášť vysokému riziku nákazy v zdravotníckom zariadení
(napr. zdravotná starostlivosť o pacientov s COVID-19, urgentný príjem, záchranná zdravotná služba)

· pracovníci zdravotníckeho zariadenia, ktorí sú v úzkom kontakte so zraniteľnými (rizikovými) skupinami (napr. onkológia, transplantačné centrá, hospice, mobilné očkovacie tímy)

· ošetrujúci a opatrovateľský personál v zariadeniach pre seniorov, ako aj v domácej ošetrovateľskej alebo opatrovateľskej službe pre seniorov

· ostatní pracovníci v zariadeniach pre seniorov, ktorí sú v kontakte s klientmi

2. úroveň

· osoby vo veku 75 až 79 rokov

· pracovníci, ktorí sú vystavení vysokému riziku nákazy v zdravotníckom zariadení (napr. pohotovosti, všeobecní lekári, zubári, ORL, oční, verejní zdravotníci v kontakte s pacientmi, odberové miesta)

· ľudia s demenciou alebo mentálnym postihnutím, ktorí sú v ústavnom zariadení

· pracovníci, ktorí sa starajú o ľudí s demenciou alebo mentálnym postihnutím

· ľudia s Downovým syndrómom

3. úroveň

· osoby vo veku 70 až 74 rokov

· ľudia po transplantácii orgánov

· ľudia s pridruženými ochoreniami s vysokým rizikom (napr. obezita (BMI > 30), chronické ochorenia obličiek)

· obyvatelia a pracovníci ubytovacích zariadení (napr. centrá pre deti a rodinu, krízové centrá, nocľahárne, útulky, zariadenia pre azylantov)

· blízke osoby tehotných

· blízke osoby a osoby starajúce sa o osoby s vysokým rizikom ťažkého priebehu ochorenia

· pracovníci, ktorí sú vystavení miernemu riziku nákazy v zdravotníckom zariadení (napr. zdravotníci v kontakte s (nekovidovými) pacientmi, očkovacie centrá, upratovací personál) a osoby, ktoré sú obzvlášť dôležité pre riadny chod zdravotníckeho zariadenia (napr. IT, zdravotnícka technika)

· úrady verejného zdravotníctva (bez styku s pacientmi)

4. úroveň

· osoby vo veku 65 až 69 rokov

· ľudia s pridruženými ochoreniami s mierne zvýšeným rizikom (napr. bipolárna porucha, schizofrénia, ťažká depresia, chronické ochorenia pečene, cukrovka, pacienti s oslabenou imunitou, HIV, autoimunitné ochorenia, rakovina, arytmie, artériová hypertenzia, cievna mozgová príhoda, ďalšie ochorenia srdca a ciev, reuma, chronická obštrukčná choroba pľúc, astma) a ich najbližšie kontakty

· pracovníci, ktorí sú vystavení nízkemu riziku nákazy v zdravotníckom zariadení (napr. laboratóriá)

· učitelia

· vychovávatelia

· osoby v ťažkých pracovných a životných podmienkach (napr. pracovníci v distribučných centrách, v mäsospracujúcom priemysle, sezónni pracovníci, väzni)

5. úroveň

· osoby vo veku 60 až 64 rokov

· osoby v kľúčových vládnych pozíciách

· pracovníci maloobchodu

· pracovníci zaisťujúci bezpečnosť verejnosti, ktorí sú vystavení zvýšenému riziku nákazy

· pracovníci kritickej infraštruktúry

6. úroveň

· všetky ostatné osoby mladšie ako 60 rokov

Slovenský očkovací plán, čo sa týka prioritizácie vakcinácie, vychádza bohužiaľ z určitého stavovského princípu, a pravdepodobne veľmi málo z vedeckých poznatkov, dôkazov a prínosu pre spoločnosť. Na Slovensku budú totižto v prvej vlne očkovaní všetci zdravotníci, nezdravotnícki pracovníci zdravotníckych zariadení, zamestnanci DSS, rôzni úradníci, silové zložky, vládni politici a pracovníci ostatnej kritickej infraštruktúry, a to bez ohľadu na ich exponovanie v rizikovom prostredí (viď poznámku pod čiarou[1]). Až v druhej vlne prídu na rad tí, ktorí sú z hľadiska možného ťažkého priebehu ochorenia COVID-19 a úmrtia naň najrizikovejší - seniori a ľudia s pridruženými ochoreniami. Ak na Slovensku pri očkovaní uprednostníme aj také skupiny obyvateľstva, ktoré nie sú z hľadiska nákazy a priebehu ochorenia COVID-19 rizikové, alebo ktorých nedostatok nie je kritický pre zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre kovidových pacientov, tak to bude veľmi chybné uvažovanie, ktoré nás bude stáť zbytočné úmrtia ľudí. Prioritne treba zaočkovať ohrozené skupiny obyvateľstva a pracovníkov, ktorí ich ošetrujú, opatrujú a sú s nimi v bezprostrednom kontakte, aby sme čo najrýchlejšie znížili tlak na hospitalizácie v našich nemocniciach.

Zbytočný test pred vakcináciou

Pri porovnaní s nemeckou stratégiou očkovania stojí za zmienku fakt, že kým na Slovensku sa pred vakcináciou vyžaduje test na koronavírus, Nemci ho nepožadujú, lebo pri súčasnom stave vedeckého poznania neexistuje dôkaz, že pri bezpríznakových osobách môže vakcína proti COVID-19 spôsobiť nejaké ťažkosti. Prečo je práve na Slovensku nutné dať sa minimálne 24 hodín pred očkovaním otestovať, nie je jasné. Je však veľmi pravdepodobné, že už teraz sa dajú predpokladať logistické problémy, keďže testy sa nebudú dať uskutočniť pred očkovaním priamo vo vakcinačnom centre. Nevieme, či ľudia, ktorí sa pôjdu dať očkovať, budú mať v odberových miestach garanciu testovania, alebo budú musieť dúfať a mať šťastie, že to všetko stihnú načas. Testovanie je podľa všetkého pre bezpečnosť vakcinácie zbytočné. Týmto podmieňovaním môžeme navyše odrádzať verejnosť od vakcinácie, pričom zároveň mrháme časom ľudí a odberovými kapacitami, ktoré budú potom chýbať pre ľudí, ktorí testovanie skutočne potrebujú. Im sa zhorší dostupnosť testovania.

Keďže malé Slovensko nedisponuje takými odbornými kapacitami a analytickým potenciálom ako veľké Nemecko, našou „evolučnou" stratégiou by malo byť nechať sa inšpirovať a flexibilne preberať najlepšie praktiky z vyspelého sveta. Národnú stratégiu očkovania proti ochoreniu COVID-19 v podmienkach Slovenskej republiky treba preto v tomto duchu čo najrýchlejšie opraviť!

Dušan Zachar, analytik INEKO