Treba predať pľúcne ventilátory?
Pri hodnotení Programového vyhlásenia vlády sme pochválili zámer, že vláda chce rozhodovať na základe kvalitných dát.
Podľa projekcií vládnych analytikov z IZP v spolupráci s akademickou obcou a ďalšími odborníkmi z konca marca sa ukázalo, že by nám mohli chýbať v nemocniciach stovky pľúcnych ventilátorov, ak by sa situácia vyvíjala tak, ako predpokladal model šírenia COVID-19. Vláda reagovala rýchlo a rozhodla sa zdvojnásobiť kapacitu pľúcnych ventilátorov. Asi legitímna snaha, ktorá vyplynula zo scenárov a dát, ktoré boli v tom čase dostupné a lepšie neboli.
V týchto dňoch však na základe ďalších a lepších poznatkov šírenia koronavírusu tu máme novú informáciu z IZP, že „pri vrchole infekcie bude dopyt po približne 75 ventilátoroch“, čo hravo zvládneme so súčasnou kapacitou.
Lenže Slovensko už kontrahovalo zhruba 500 nových prístrojov. Čo s nimi, resp. s tými starými, ktoré nimi môžu byť nahradené či doplnené, resp. čo s časťou z nich, ak si nejakú rezervu necháme pre prípadnú druhú vlnu šírenia koronavírusu?
Minister zdravotníctva sa nechal počuť, že si takto aspoň „dovybavíme nemocnice, čo nám samozrejme pomôže aj v budúcnosti, že budeme môcť viac operovať“, a že „vďaka tejto pandémii budeme mať možno troška kvalitnejšie zdravotníctvo.“ Lenže je veľmi pravdepodobné, že dvojnásobný počet ventilátorov náš zdravotnícky systém nebude vedieť ani zo strednodobého hľadiska využiť, nakoľko okrem absencie prípadov, ktoré si vyžadujú v rovnaký čas umelú pľúcnu ventiláciu (v týchto dňoch možno počet ventilovaných COVID-19 pacientov zrátať na prstoch jednej ruky), je úzkym hrdlom kvalifikovaný personál, ktorý by vedel prístroje plnohodnotne obsluhovať (je to veľmi komplexná odborná a pre pacienta zároveň riziková procedúra, ktorú nemožno naučiť za pár týždňov).
Podľa infektológa z bratislavských Kramárov Petra Sabaku sa postupne ukazuje, že potreba ventilátorov bola nadhodnotená. Na základe prvotných odporúčaní pre klinické postupy sa mali pacienti so zlyhávaním pľúc intubovať a napojiť na umelú pľúcnu ventiláciu. To by znamenalo obrovské nápory na JIS-ky. Ale prax aj u nás ukázala, že obrovské percento z týchto pacientov je možné liečiť bez ventilátorov, len pomocou kyslíkovej masky, čo je pre pacienta spojené s oveľa menšími pridruženými rizikami (nemusí byť uspatý a všetky lieky a výživa podávaná intravenózne, preto je aj riziko vzniku nemocničnej nákazy menšie; napr. taká ventilátorová pneumónia môže mať pre intubovaného pacienta fatálnejšie následky ako COVID-19).
Anestéziologička a pred voľbami tieňová ministerka zdravotníctva strany Za ľudí Andrea Letanovská zas vyslovila názor, že nakúpiť taký veľký počet ventilátorov pre cca 60 oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny na Slovensku nedáva veľký zmysel, lebo ich nie je kam dať, keďže by si to vyžadovalo stavebné úpravy pre rôzne prívody, prípojky, vzduchotechniku, vrátane disponibility súvisiacich obslužných prístrojov, ale najmä by chýbal personál, ktorý by vedel poskytovať túto špecializovanú akútnu zdravotnú starostlivosť.
Dnešná otázka hodnoty za peniaze teda znie, či nie je momentálne a pre budúcnosť pre našu spoločnosť prínosnejšie, niektoré z nepotrebných ventilátorov predať krajinám, ktoré ich teraz nutne potrebujú, a či ušetrené peniaze nevyužiť napríklad na lepšie vybavenie záchranárov či pracovníkov v zariadeniach sociálnych služieb ochrannými pomôckami, na odmenenie zdravotníckych pracovníkov z prvej línie v boji proti koronavírusu alebo či ich napríklad nevyužiť pre získanie nových intenzivistov, ktorí by vedeli ventilátory v slovenských nemocniciach plnohodnotne využívať?
Päťsto nových pľúcnych ventilátorov stojí približne 12,5 miliónov eur bez DPH.
Dušan Zachar, INEKO28.4.2020
