Prečo sa niektoré nemocnice neustále zadlžujú?

Dominika Zúborová, TASR:
Minister zdravotníctva ešte v utorok na TK uviedol, že na oddlženie nemocníc v budúcom roku by malo ísť 575 miliónov eur. Nespresnil však, aké budú tento raz pravidlá. Aký je názor na tento krok vás – ako analytika?

Predpokladám, že nejaké pravidlá a podmienky budú neskôr prezentované. Bez pravidiel a tvrdých podmienok by to bol úplný “klondajk”, ktorý by ešte viac prehĺbil tzv. morálny hazard v zdravotníctve, čo má negatívny dopad na efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti a finančnú udržateľnosť systému. Z dlhodobého hľadiska by sa to potom negatívne prejavilo aj na kvalite zdravotníckych služieb pre pacientov. Účinná, vymáhateľná a nie bezzubá dlhová brzda musí byť jednou zo záruk, že sa to nestane. Ale nemôže zostať osamotená, lebo to nemusí stačiť.

Myslíte si, že tento raz by mohlo ísť o definitívne oddlženie, alebo predpokladáte, že budú potrebné ďalšie kolá?

Ak v zdravotníctve nebudú realizované reformy a ak poskytovatelia, politici a iní aktéri nenadobudnú presvedčenie, že ide o skutočne posledné oddlženie, a že v prípade tvorby ďalších strát a dlhov prídu tvrdé sankčné konzekvencie, tak sa oddlžovania budú periodicky opakovať.

Prečo sa nepodarilo nemocnice oddlžiť v predchádzajúcich kolách? Kde vzniká tento “začarovaný kruh”? Ak by ste mohli vysvetliť z vášho pohľadu aj príčinu tohto procesu, v ktorom sa nemocnice zadĺžili, vyslovene na priblíženie čitateľovi, budem rada.

Tie základné dôvody môžu byť dva: zle nastavené motivácie a nedostatočné financovanie. Môže to byť aj mix oboch dôvodov. Pri jednotlivých nemocniciach, ako aj pri ich rôznych právnych formách a forme vlastníctva môžu tieto dôvody hrať rozdielnu rolu.

Z minulosti vieme, že najväčšími dlžníkmi sú veľké štátne nemocnice. Máme tu príklad z ostatného oddlženia, kedy sa po ňom ešte zvýšilo tempo zadlžovania nemocníc a medzi neplatičov pribudli aj také zariadenia, ktoré sa dovtedy snažili svoje záväzky plniť v plnej výške a načas. Uvažovanie niektorých môže byť také, že veď načo neustále len škrtiť výdavky a čeliť tak nespokojnosti z radov zamestnancov, nižšej popularite a väčším politickým tlakom a pod., keď za to nepríde adekvátna odmena a naopak popustenie uzdy pri hospodárení sa oplatí, lebo nepríde adekvátna sankcia, ale naopak pomoc zo strany štátu, kedy štát, resp. platcovia daní v dohľadnej dobe vytvorené dlhy vyrovnajú. To je morálny hazard a prvý dôvod.

Ale netreba zabúdať ani na legitímnu otázku, či nemocnice dostávajú dostatočné množstvo peňazí za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, či ich výnosy postačujú na krytie oprávnených nákladov. Otázka znie: sú tržby od zdravotných poisťovní primerané tomu, akú zdravotnú starostlivosť, aké výsledky, akú kvalitu, dostupnosť a efektivitu poskytujú jednotlivé nemocnice spoločnosti? Na to musí dať odpoveď poctivá, ideologicky nezaujatá odborná diskusia a analýza. A pravdepodobne aj zreálnenie, sfunkčnenie a dokončenie DRG systému. Ak sa ukáže, že treba niektorým nemocniciam pridať, tak to môže znamenať, že za ich zadlžovaním mohol byť aj vyššie spomenutý druhý dôvod nedostatočného financovania.

Písané 30.11.2020 pre tlačovú agentúru TASR. Z odpovedí bolo citované 7.12.2020 v správe tlačovej agentúry TASR.