Kristína Votrubová, Postoj:
Píšem Vám v súvislosti s nedávnou tlačovou
konferenciou zástupcov zdravotníkov a nemocníc. Na nej už tradične
žiadali viac zdrojov pre zdravotníctvo než ako je v návrhu rozpočtu na
budúci rok. Rada by som sa Vás v tejto súvislosti spýtala na pár otázok.
Lekári aj zdravotníci upozorňujú, že peňazí v zdravotníctve bude na budúci rok nedostatok. Táto situácia sa opakuje každoročne, RRZ však tento rok ocenila návrh rozpočtu s tým, že je vcelku realistický. Potrebuje teda zdravotníctvo na svoje fungovanie viac ako je to, čo naň plánuje dať štát v budúcom roku? Prečo?
Dušan Zachar, INEKO
To je vždy relatívne. Zdravotníctvo vie využiť aj o 100 percent
vyššie zdroje. Kardinálna otázka však je, či hodnota, ktorú poskytuje
zdravotníctvo spoločnosti, je adekvátna peniazom, ktoré sú vyčlenené.
Revízie výdavkov na zdravotníctvo konštatujú, že Slovensko dáva na
zdravotníctvo väčší podiel HDP, ako je priemer krajín V3, no vo výsledkoch zaostáva. Verejné výdavky na zdravotníctvo budú v roku 2021 predstavovať 6,2 % HDP,
čo je viac ako priemer ostatných krajín V3 (5,1 %). Slovenské
zdravotníctvo je z hľadiska jeho podielu na celkových verejných
výdavkoch štátu relatívne veľkým rezortom, pričom tento podiel prevyšuje
priemer EÚ. Verejné výdavky na zdravotníctvo kontinuálne rastú, rastú
viac ako inflácia a zodpovedajú možnostiam ekonomiky. V roku 2021
dosiahnu verejné zdroje do zdravotníctva takmer 6 mld. eur. Zdravotnícke
výdavky narástli za posledných 5 rokov o 27 %, pričom HDP o 18 %, pričom návrh rozpočtu predpokladá, že výdavky narastú za desať rokov, od roku 2014 do 2023, o 48 %, zatiaľ čo HDP podľa prognózy za rovnaké obdobie “len” o 38 %.
Predstavitelia zdravotníkov okrem iného vláde vyčítali, že kým v susedných krajinách sa platy zdravotníkov budú v budúcom roku zvyšovať, u nás sa nič také neplánuje. Je podľa Vás potrebné, aby sa platy v sektore ďalej zvyšovali?
Na Slovensku máme v ústavných zdravotníckych zariadeniach tzv.
platový automat, ktorý každoročne valorizuje platy zdravotníckym
pracovníkom na základe vývoja priemernej mzdy v hospodárstve. Problém
je, že je dlhodobo neudržateľný, keďže rast platov zdravotníkov je
výrazne rýchlejší ako rast produktivity práce. Platový automat
nepotencuje lepší výkon, keďže riaditeľom neostávajú peniaze na
motivačnú variabilnú zložku platu. Platový automat je jedným z hlavných
faktorov zadlžovania štátnych nemocníc. Podiel mzdových nákladov na
celkových nákladoch nemocníc je na Slovensku výrazne vyšší ako napríklad
v Česku. Výrazná väčšina tržieb od zdravpotných poisťovní sa vyplatí v
mzdách pracovníkom, pričom však už neostáva dostatok peňazí na hradenie
faktúr dodávateľom, na odvody do Sociálnej poisťovne, nehovoriac o
investíciách do modernizácie či obnovy budov a zariadenia.
Ktorá oblasť v zdravotníctve je najviac podfinancovaná?
To je tiež veľmi relatívne, lebo by sme potrebovali definíciu
toho, čo znamená “podfinancované”. Ale trúfol by som si povedať, že
následná zdravotná starostlivosť a dlhodobá starostlivosť má u nás
obrovský priestor pre zlepšenie financovania.
Na nedávnej tlačovej konferencii šéf Lekárskej komory Marián
Kollár okrem iného upozornil, že kým na Slovensku štát za poistencov
štátu platí 39 eur, v susednom Česku je to 65 eur. Je toto porovnanie
korektné? Ako je vôbec možné, že odlišnosť je taká veľká? Ako hodnotíte samotný systém poistencov štátu a to, ako sa určuje
akou čiastkou za nich bude štát prispievať. Dal by sa tento systém
nejako vylepšiť?
Oveľa dôležitejšie ako výška platby za poistencov štátu sú celkové
verejné zdroje v zdravotníctve a ich vývoj. V dobrých časoch, pri
raste ekonomiky a príjmov od ekonomicky aktívnych môžu klesať príjmy za
štátnych poistencov, ale v zlých časoch by sa mal pokles príjmov od
ekonomicky aktívnych kompenzovať zvýšením platby za štátnych poistencov.
A dobré by bolo, keby bol rast celkových verejných zdrojov stabilný a
predvídateľný a nemuselo sa každým rokom handrkovať o výške platby za
poistencov štátu.
Z odpovedí bolo citované 1.12.2020 v článku denníka Postoj.