Výmena ministrov a (ne)skladanie účtov

Pre kontinuitu, stabilitu a možnosť vyvodzovania plnohodnotnej politickej zodpovednosti je potrebné, aby sa ministri zdravotníctva nemenili ako na bežiacom páse. V ostatných rokoch tomu tak nebolo. Posledným ministrom, ktorý vydržal celé štvorročné volebné obdobie (hoci aj to bolo napokon skrátené o tri mesiace), bol Rudolf Zajac.

Tento jav naznačuje, že odvtedy nebolo zdravotníctvo pre politikov skutočnou prioritou. Pravdepodobne si vyhodnotili, že zdravotníctvo je rezort, ktorý z hľadiska politických bodov viac berie ako prináša. Je škoda, že nestraník minister Drucker, zišiel z polcesty a nedokončí svoje plány v zdravotníctve. Nebude totižto verejnosti skladať účty. Je pritom veľmi otázne, či nová ministerka bude niesť celý diel zodpovednosti za predošlé Druckerove rozhodnutia a nominácie.

V každom prípade by ministerka Kalavská mala pokračovať v nedokončenej práci svojho predchodcu a mala by posunúť ďalej rozbehnuté projekty. Výhodou je, že nová ministerka sa nemusí s rezortom a nedokončenou agendou nanovo zoznamovať. V druhej polovici volebného obdobia totiž už väčšinou nie je priestor a čas na vymýšľanie niečoho zásadne iného alebo nového. Treba dokončiť, čo sa dokončiť dá, pričom toho vôbec nie je málo. Čo sa za dva roky dokončiť nedá, treba aspoň rozpracovať, resp. implementovať do takej miery, že pre nasledovníkov bude výhodné v tomto procese pokračovať. Spomeňme napríklad e-Zdravie, diagnostické a terapeutické štandardy či optimalizáciu siete poskytovateľov.

Jednou z najväčších a politicky najťažších výziev, s ktorou by sa mal popasovať každý minister zdravotníctva a kde za ostatné obdobie neprišlo k uspokojivému zlepšovaniu stavu, je nastavenie finančnej udržateľnosti zdravotníckeho systému. Môžeme sa totižto prikrývať len takou perinou, na akú máme. To býva bohužiaľ často ignorované - stačí sa pozrieť na stratové hospodárenie štátnych nemocníc, starý dlh VšZP, neudržateľný platový automat zdravotníckych pracovníkov, hroziaci vysoký nárast verejných výdavkov na lieky a pod. Momentálne sú tieto štrukturálne problémy čiastočne prekryté nadpriemerným rastom ekonomiky a tým pádom aj zdrojov v rezorte, to však postupne pominie a problémy s financovaním zdravotnej starostlivosti umocnené starnutím obyvateľstva začnú znova eskalovať. Väčší dôraz na sociálne únosné viaczdrojové financovanie bude preto nevyhnutnosťou.

A v neposlednom rade by sme ocenili, keby ministerka zdravotníctva pokračovala v nastúpenom trende dobrej komunikácie a dátovej otvorenosti ministerstva voči verejnosti.

Dušan Zachar, analytik INEKO

Komentár bol uverejnený 29.3.2018 v Zdravotníckych novinách.