Vo svete sa čaká na neakútnu zdravotnú starostlivosť neraz viac ako v SR, ale to neznamená, že u nás čakanie nie je problém

Lucia Lauková, Hospodárske noviny:
Pripravujeme tému čakacích dôb na zákroky. Podľa rankingu EHCI za rok 2017 (zverejneného v zime) sa Slovensko v rámci EÚ výrazne zlepšilo, sme na 8. mieste a sme na tom najlepšie zo susedných krajín. Zároveň sa „čakačkami“ zaoberá aj nedávna novela zdravotníckeho zákona z dielne MZ SR - ministerstvo zverejnilo novelu zákona, ktorá má určiť aj časový harmonogram pri plánovaných zákrokoch.

V tejto súvislosti by som Vás teda poprosiť o vyjadrenie k otázkam – ako hodnotíte vývoj „čakačiek“ za posledné roky, zlepšuje sa situácia na Slovensku (aspoň vzhľadom na hodnotenie EHCI, resp. Vaše dostupné informácie), čo sa zlepšilo, čo vnímate ako problematické? Ako ovplyvní/môže do budúcna ovplyvniť čakanie na zákroky nedávna novela zdravotníckeho zákona, ktorá rieši práve aj túto problematiku?

Dušan Zachar, INEKO:
Čakanie na poskytnutie neakútnej zdravotnej starostlivosti je problémom v celom vyspelom svete. Vyrovnáva sa tým nesúlad v ponuke a dopyte po zdravotníckych službách. Aj keď chýbajú presnejšie a komplexné dáta o čakaní na zdravotnú starostlivosť (tento subindikátor sa v rámci EHCI zisťuje "len" cez expertné hodnotenie ministerstiev, národných zdravotníckych agentúr a najmä pacientskych organizácií), tak existujú mnohé krajiny v Európe, kde sa na zdravotnú starostlivosť čaká dlhšie ako  na Slovensku. To však neznamená, že čakanie na ZS nie je na Slovensku problém. Ide najmä o oblasti, napríklad onkológia, kde pridlhé čakanie na diagnostické vyšetrenie môže mať negatívny dopad na úspešnosť liečby.

Treba tiež povedať, že pri tých pár plánovaných operáciách, kde je legislatívna povinnosť viesť čakacie zoznamy, ak na ne pacient čaká viac ako 90 dní, tak tam sa po rokoch podarila zastabilizovať čakacia doba, celkovo sa v priemere znížil počet pacientov na "čakačkách", avšak napríklad pri výmene bedrových či kolenných kĺbov musia pacienti neraz počítať s dobou čakania trvajúcou viac ako 200 dní.

Čo sa týka aktuálnej legislatívnej iniciatívy MZ SR, ktorou sa má stanoviť nárok pacienta pri poskytovaní ZS, vrátane jej časovej dostupnosti, vítam ju. Ak sa rozumne stanovia maximálne čakacie doby na rôzne formy zdravotnej starostlivosti, tak pacienti budú vedieť, čo môžu očakávať a zdravotné poisťovne v spolupráci s poskytovateľmi budú nútení tento nárok plniť (môže to byť aj inštrument na reguláciu zisku), resp. budú môcť ponúkať pacientom nadštandardnú službu kratšieho čakania.


Z vyjadrenia bolo citované 31.8.2018 v článku Hospodárskych novín.