O zadlženosti a oddlžovaní nemocníc

Filip Domovec, Plus Jeden Deň:
Pripravujeme tému o oddlžovaní nemocníc, ktoré aktuálne prebieha. V tejto súvislosti porovnávame aj hospodárenie vybraných nemocníc. Chcem vás poprosiť, či máte k dispozícii (napr. z hodnotenia Nemocnica roka) konkrétne dáta o ekonomických výsledkoch nemocníc, ktoré majú s hospodárením dlhodobo problém. Konkrétne ide o NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach alebo Nemocnice Považská Bystrica. Potreboval by som ich hosp. výsledky napríklad za posledných 5 rokov.

Dušan Zachar, INEKO:
Tieto dáta môžete nájsť na našom portále nemocnice.ineko.sk (pozn.: dáta za rok 2017 tam ešte nie sú).
   
Výsledok hospodárenia po zdanení (pri oboch nemocniciach sa jedná vždy o stratu):
    Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach:
    2013: -2 654 175
    2014: -1 627 228
    2015: -2 124 818
    2016: -2 536 786
    2017: -4 259 719
    Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica:
    2013: -1 871 455
    2014: -1 531 431
    2015: -2 672 323
    2016: -2 558 378
    2017: -2 593 370

Zdroj dát: INEKO na základe údajov z Registra účtovných závierok

Obe nemocnice majú dlhodobo problém s udržateľnosťou svojho hospodárenia, náklady sú tam každoročne vyššie ako výnosy. Pozoruhodné, bohužiaľ z toho negatívneho uhla pohľadu, je obrovské prehĺbenie straty bojnickej nemocnice za minulý rok.

Do aktuálneho oddlžovania sa prihlásili len štátne nemocnice a ani jedna súkromná. O čom to svedčí?

Trochu Vás poopravím. Podľa medializovaných informácií sa do oddlžovania zapojilo aj jedno malé zariadenie – neziskovka (Gemerclinic, n.o., Hnúšťa), ktoré nemá medzi svojimi zakladateľmi žiadnu verejnú inštitúciu, takže sa môže považovať za súkromnú. Ale, áno, všetky ostatné zariadenia sú plne alebo čiastočne štátne či verejné. Je to najmä preto, že práve tieto zariadenia vygenerovali v minulosti a stále generujú najväčšie dlhy a oveľa viac ako súkromné sa spoliehajú na pomoc štátu. Súkromné nemocnice hospodária lepšie a keď v minulosti preberali zadlžené župné či mestské nemocnice, samy sa z týchto starých dlhov dostali. A aj keď je zopár súkromných zariadení, ktoré majú staré dlhy, nie je pre ne atraktívny súčasný model oddlžovania, nakoľko by sa museli následne podrobiť veľmi prísnej štátnej kontrole a dozoru, čo však považujem zo strany štátu za legitímne, keďže poskytuje de facto určitú formu “štátnej pomoci” z verejných zdrojov, ktorú treba kontrolovať.

Čo by mal urobiť štát, aby k budúcemu oddlžovaniu už nemuselo dôjsť?

Musí presadzovať odpolitizovanie zdravotníctva, zavádzanie tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení a meniť motivácie aktérov v systéme tým smerom, že sa oplatí poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť a súčasne rozumne hospodáriť a naopak, ak sa to nedeje, tak to musí byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodné.

Písané 1.8.2018 pre denník Plus jeden deň.