Ján Krempaský, SME:
Pripravujem analýzu dvoch rokov ministra zdravotníctva Tomáša Druckera. Zaujímal by ma Váš pohľad naňho.
Prečo si ho podľa vás Smer vybral za ministra?
Dušan Zachar, INEKO:
Je to možno preto, že sa im Tomáš Drucker osvedčil ako šéf Slovenskej pošty, zároveň kreslo ministra zdravotníctva bolo po kauzách v predošlej vláde ostro sledované a očakávalo sa, že sa v zdravotníctve skutočne niečo urobí, aby sa otupil hnev verejnosti. Zároveň sa nedalo očakávať, že v danej situácii prinesie pozícia ministra zdravotníctva nejaké zásadné plusové politické body pre straníka, preto možno SMER vytiahol nestraníckeho "krízového" manažéra.
Čo na ňom oceňujete a naopak, čo sa Vám na ňom nepáči?
Oceňujem jeho ambiciózny plán načrtnutý v Programovom vyhlásení vlády, ako aj veľmi dobrú komunikáciu a otvorenosť. Nepáči sa mi, že príliš intenzívne vníma mediálnu kritiku a reaguje na ňu často veľmi rýchlou zmenou kritizovaných krokov, za ktorými si pôvodne stál, len aby otupil kritiku, nespokojnosť v rezorte či hroziaci negatívny mediálny obraz.
Myslíte si, že je dobré, že nie je členom Smeru alebo mu kvôli tomu podľa vás chýba politická podpora pre potrebné zmeny?
Na jednej strane sa môže do istej miery cítiť slobodný v tom, čo navrhuje, ale na druhej strane vie z najsilnejšej vládnej strany veľmi rýchlo pocítiť, kde má mantinely. Určite by sa premiérovi Ficovi ťažšie telefonovalo šéfovi VšZP, ktorý by bol nominantom straníka - napríklad pána Rašiho.
Myslím si, že na zásadné reformy v zdravotníctve je nutné silné politické líderstvo, ktoré sa však bez dostatočnej politickej podpory, najlepšie od celej koalície nezaobíde. Výhodou nestraníka môže byť to, že nie je až tak zapletený do všakovakých straníckych a politických záujmov.
Naplnil Vaše očakávania ako minister alebo skôr nie? Prečo?
Moje očakávania minister zatiaľ plus-mínus napĺňa, nakoľko som si ich programovo už na začiatku volebného obdobia upravil smerom dole pri porovnaní s dobrými deklarovanými cieľmi. Očakával som, že sa mu nepodarí všetko presadiť a zároveň som veril a stále verím, že aj napriek tomu sa môže stať najlepším ministrom zdravotníctva Ficových vlád.
Ako vnímate jeho personálnu politiku? Na začiatku odvolal Pažinkovú a Vaďuru a otvoril dozornú radu VšZP aj tretiemu sektoru, ale neskôr „povýšil“ Valockého na šéfa NOU.
Vnímam to ako kompromis a daň za to, že na určité pozície si mohol dosadiť svojich ľudí, ľudí ktorým dôveruje. Zároveň je vo verejnej správe často ťažké nájsť na niektoré pozície kvalitných ľudí, lebo oficiálny plat je pre nich neatraktívny a politické záujmy príliš zväzujúce. Niekde preto minister Drucker musel alebo aj privítal nominácie, ktoré asi sám nevymyslel.
Ako sa pozeráte na sprísnenie zákona o lieku, ktorý sťažil reexport liekov do zahraničia a následne ho ide korigovať, lebo sa zistilo, že niektoré firmy zákon obchádzajú.
Myslím, že legislatíva obmedzujúca reexport liekov sa vcelku podarila a citeľným spôsobom zvýšila dostupnosť niektorých liekov, ktoré sa v minulosti často vyvážali mimo hranice Slovenska a chýbali pre pacientov. Ak už niektoré firmy prišli na to, ako zákon obísť, a je to v rozpore s verejným záujmom, tak v tomto prípade je korekcia zákona opodstatnená.
Ako vnímate jeho návrh doplnkových ordinačných hodín? Ktorých prvý návrh po odpore lekárov „zahodil do koša“, potom ich však pretlačil cez pozmeňujúci návrh a zdravotnícky výbor. A teraz po ich schválení v parlamente ich chce opäť povzbudzovaný Ficom zrušiť.
Celé je to veľmi neprehľadné. Cieľom je napraviť veľmi zlý stav, kedy boli zrušené poplatky za prednostné vyšetrenie, ktoré akceptovali lekári, ako aj väčšina obyvateľov. Vymýšľajú sa však opatrenia, ktoré sú "second" až "third best" a ohýba sa systém solidárneho verejného zdravotného poistenia, ktorý v určitý čas dňa pre povinne poisteného zrazu nemá platiť.
Ako vnímate jeho rozdelenie nemocníc (na tzv. prvú a ostatné ligy) podľa toho, či budú môcť mať nový urgentný príjem a následne zachraňovanie pôrodnice v Svidníku, ktorá nepatrí medzi navrhované nemocnice s urgentom?
Optimalizácia a reprofilizácia lôžkových zariadení je nevyhnutnosťou a je dobré, že sa do toho ministerstvo čiastočne pustilo. Nie som však zástancom stanovenia pevného menného zoznamu zariadení, ktoré budú mať urgenty I. a II. typu. Stačilo, aby ministerstvo stanovilo kritériá na urgent I. a II. typu, vrátane kritérií dostupnosti, a nech si ich poisťovne slobodne zazmluvňujú.
Prípad pôrodnice vo Svidníku je ukážkovým príkladom, kedy politické záujmy ignorujú odborné medicínske a ekonomické argumenty. Môže to znamenať neefektívne využitie verejných zdrojov, ktoré budú chýbať inde v zdravotníctve a riziko zvýšených komplikácií pre pacientov, keďže aj z medzinárodných skúseností vieme, že pre bezpečnosť pacientov je nevyhnutný pri jednotlivých zákrokoch určitý počet výkonov za rok, ktorý generuje dostatočnú skúsenosť operatérov.
Ako vnímate zavedenie desaťeurových poplatkov na urgente a následnú zmenu, že tehotných žien sa to netýka?
Zavedenie 10-eurových poplatkov na urgente vnímam pozitívne, keďže regulujú zbytočnú nadspotrebu tohto typu zdravotníckej starostlivosti, ktorá môže byť riešená inak, a tým neblokuje kapacity pre skutočne akútne stavy. Un bloc vyňatie tehotných z tohto poplatku vnímam ako populistickú reakciu na zvýšenú mediálnu kritiku. Nehovoriac o komplikovanej a administratívne náročnej štruktúre tohto opatrenia. Aká skupina pacientov sa ďalej pridá a bude žiadať o výnimku tiež? Kto ďalší bude mať dostatočný mediálny výtlak?
Z odpovedí bolo citované 19.2.2018 v článkoch denníka SME TU a TU.