Slovenské zdravotníctvo je vraj lepšie ako české či britské

Na úvod by som rád poznamenal, že medzinárodné porovnávanie zdravotníckych systémov má svoje opodstatnenie, informuje verejnosť, dáva spätnú väzbu tvorcom politík a vytvára tlak na zlepšovanie systémov a možnosti inšpirovať sa najlepšími. Akékoľvek medzinárodne porovnávanie celých systémov či parciálnych ukazovateľov sa však všade na svete stretáva s problémom dostupnosti, relevantnosti a porovnateľnosti údajov, čiže kvality dát. A práve na tejto kvalite potom stojí a padá výpovedná hodnota týchto porovnaní a rebríčkov. Cieľom tvorcov rebríčkov by malo byť, aby výber hodnotených ukazovateľov a zozbierané údaje čo najvernejšie odzrkadľovali realitu a čo najmenej deformovali následné porovnávanie.

To sa podľa môjho názoru v prípade rebríčka EuroHealth Consumer Index 2017 a postavenia Slovenska v ňom príliš nepodarilo. Slovensko sa za rok posunulo vpred z 23. na 13. miesto, hneď za Švédsko, pričom predbehlo napríklad Írsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Estónsko, Slovinsko, Česko, ako aj Veľkú Britániu. Takýto kolosálny posun podľa mňa nie je vysvetliteľný skutočným stavom a zmenami v slovenskom zdravotníctve, ktoré nie sú také výrazné, nie sú reformného charakteru a predstavujú skôr čiastkové vylepšenia, a nie zmenu systému. Mimochodom práve toho systému, ktorý analytikom zo švédskeho Health Consumer Powerhouse (HCP) pripomínal ešte v roku 2014, kedy sa Slovensku v rebríčku príliš nedarilo, „stále starý systém pred rozdelením Československa“. Nechajme teraz bokom, že ani toto prirovnanie nesedí a pozrime sa, ako HCP odôvodňuje aktuálny výrazný posun slovenského zdravotníckeho systému v ich rebríčku. Pýtajú sa, či za to nemôžeme vďačiť „relatívne nedávno zavedenému systému súkromného doplnkového zdravotného poistenia“. Nepomýlili si náhodou švédski analytici krajinu, ktorú hodnotili?

Kredibilite rankingu EHCI istotne nepridáva ani fakt, že Slovensko získalo plný počet bodov pri parametroch – dostupnosť špecialistov bez nutnosti mať odporúčanie od všeobecného lekára a právo pacienta na druhý lekársky názor. Tieto faktické chyby sú evidentné a dokumentovateľné našou legislatívou. Ťažšie sa však už rozporujú parametre, pri ktorých dáta za Slovensko nie sú nikde zverejnené, pričom aj z výskumu INEKO vieme, že Slovensku chýba v databáze OECD spomedzi okolitých krajín ďaleko najviac údajov. V takom prípade sa zostavovatelia rebríčka EHCI spoliehajú na expertné hodnotenie daných parametrov zo strany ministerstiev, národných agentúr a najmä pacientskych organizácií, ktoré bývajú vo väčšine európskych krajín vplyvné, rešpektované a hodnotia svoje zdravotnícke systémy prirodzene oveľa kritickejšie ako štátni úradníci. HCP však pri Slovensku prekvapene konštatuje, že výrazný posun v rebríčku vznikol nie vďaka odpovediam rezortných úradníkov, ale najmä vďaka ešte pozitívnejšiemu hodnoteniu zo strany pacientskej alebo pacientskych organizácií pôsobiacich na Slovensku.

Kontrolka upozorňujúca na nejaký problém však Švédom asi nezablikala, a tak Slovensko získalo v disciplíne dostupnosť zdravotnej starostlivosti, kde sa okrem priameho prístupu pacientov k špecialistom a všeobecným lekárom hodnotili aj čakacie doby na plánované operácie, CT-vyšetrenia, emergentný príjem a onkologickú terapiu, maximálny počet bodov a spolu so Švajčiarskom sme sa stali premiantmi v dostupnosti zdravotnej starostlivosti v Európe. Možno sa to dozvedeli už aj Britky, a preto tak radi chodia na plastickú chirurgiu do Košíc…

Slovenskému dobrému postaveniu v aktuálnom rebríčku EHCI zahralo tiež do karát, že organizátori tento rok vyradili z hodnotenia pár otázok, kde Slovensko v minulosti veľmi nebodovalo. Suma sumárum, prekvapujúci posun Slovenska v rebríčku vznikol ako dôsledok súhrnu okolností: faktické chyby, subjektívne nekritické hodnotenie v dotazníkovom prieskume národných pacientskych organizácií, metodické úpravy, ale aj nepopierateľný reálny progres, ktorý bol však s veľkou pravdepodobnosťou predošlými faktormi v rebríčku nadhodnotený.

Berme preto 13. pozíciu Slovenska v EHCI 2017 s rezervou, tak ako aj dobové tvrdenie tých istých švédskych analytikov z HCP z roku 2014, že Slovensko „prikladá prioritu rozvoju elektronických služieb v zdravotníctve“. Ak by to totiž skutočne platilo, tak by sme dnes v eZdraví boli niekde úplne inde.

Dušan Zachar, INEKO

Článok bol publikovaný 8.2.2018 v Zdravotníckych novinách.