Jana Andelová, Zdravotnícke noviny:
Pripravujeme nové číslo roka 2018, kde chystame také zhodnotenie roka 2017 v oblasti zdravotníctva,
čo sa urobilo, neurobilo, pozitiva, zapory, na čo sa pozabudlo. Chcela
som vas preto poziadat o príspevok.
Dušan Zachar, INEKO:
Povedal by som, že rok 2017 nemal v zdravotnej politike výrazné hviezdne
okamihy, ale na druhej strane ani ťažké pády. Charakteristickým znakom
minulého roka bolo, že boli prijímané viaceré operatívne manažérske
opatrenia na čiastkové zlepšenie fungovania viacerých oblastí
zdravotníctva, ktoré však neboli rozsahu reformy (napríklad urgenty,
mobilná aplikácia pre záchranárov, ambulantné pohotovosti, čiastočné
zmeny v kompetenciách zdravotníkov, poplatky u lekára, resp. doplnkové
ordinačné hodiny). Niektoré využijú svoj potenciál na zlepšenie,
niektoré nie a pri niektorých ešte len uvidíme. Na mnohých projektoch
ako napr. DRG, eZdravie, výstavba novej UNB či oddlžovanie sa počas roka pracovalo, avšak zatiaľ je ich implementácia rozpačitá.
Opatrením, ktoré azda najväčším rozsahom mení nejaký parciálny systém v sektore, je novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ktorou sa o.i. môžu v strednodobom horizonte výrazne zvýšiť verejné výdavky na lieky, keďže sa do kategorizácie dostanú aj mnohé lieky, ktoré doteraz nespĺňali podmienky nákladovej efektívnosti. Je veľmi otázne, či si momentálne môže Slovensko takýto skokovitý nárast dovoliť, resp. či na to použité prostriedky nebudú chýbať viac inde v zdravotníctve, alebo či to nepovedie k ďalšiemu nárastu dlhu najmä štátnych zariadení, ktorý sa za ostatné roky zatiaľ nedarí dostať pod kontrolu.
Potenciálne najprínosnejším opatrením súčasného vedenia rezortu zdravotníctva sa môže stať v budúcich rokoch stanovenie a implementovanie moderných štandardných diagnostických a terapeutických postupov, na ktorých sa už pracuje. Verme, že budú okrem iného aj presnejšie definovať nároky pacienta hradené z verejného zdravotného poistenia, a tým sa vytvorí priestor pre reštart doplnkového zdravotného poistenia.
Dobrá komunikačná stratégia ministra zdravotníctva zatiaľ stačí
obrusovať tie najostrejšie hrany v diskusiách s nespokojnými aktérmi v
zdravotníctve, ktorí sa však pomaly začínajú ozývať. Istotne aj rastúca
ekonomika, a z toho vyplývajúci nezanedbateľný rast príjmov v rezorte,
ako aj vyčlenenie vyše pol miliardy eur na oddlženie nemocníc tlmia
intenzitu kritiky zvnútra sektora. Vo verejnej diskusii by sme sa však
nemali uspokojiť len s akcentovaním potreby rastu zdrojov, ale mali by
sme vyžadovať tiež vyššiu hodnotu za viac peňazí, vyššiu produktivitu
práce, vyššiu efektívnosť využitia zdrojov. Tento aspekt v debate o
rozdeľovaní koláča ťahá momentálne za kratší koniec. To by bolo treba do
budúcna zmeniť.
Komentár bol zverejnený 11.1.2018 v Zdravotníckych novinách.