Katarína Šebíková (Šterbová):
Dovolte sa nam opytat ku kategorizacii liekov, ktora je teraz tolko na pretrase.
TIS nedavno zverejnila studiu, podla ktorej kategorizacii liekov chyba viac transparentnosti a profesionality. Ludia v komisii neprechadzaju podla TIS verejnym vyberovym konanim, nezverejnuju svoje konflikty zaujmov... Otazna je podla nich aj kvalita spotreby liekov farmafirmami, ktore obsahuju ziadosti posudzovane komisiami (pri nahodnom vybere osmich liekov kategorizovaných v roku 2013 az 6 z nich malo nad- ci podstrelit realnu spotrebu o dva roky neskor aspon o 50 percent).
Ako vidite kategorizaciu liekov u nas Vy?
Dušan Zachar, INEKO:
Súhlasím so zisteniami a identifikovanými problémami kategorizácie liekov v SR, ktoré prezentovala TIS. Na to, že ide o rozhodovanie o vyše miliarde eur, ktoré sú uhrádzané z verejných zdrojov zdravotných poisťovní, nie je kategorizačný proces pod takým drobnohľadom verejnosti, aký by si istotne zaslúžil. Čiastočne je to ovplyvnené aj nedokonalými pravidlami, ktoré obmedzujú verejnú kontrolu, ale najmä nedostatočným presadzovaním ducha jestvujúcich pravidiel a ich slabou vymožiteľnosťou.
Ak orgány v procese kategorizácie nedostatočne odôvodňujú svoje rozhodnutia, ak sú farmakoekonomické analýzy tendenčné a sú slabo oponované a verejnosť nie je dostatočne informovaná, nedokáže ani efektívne odkontrolovať, či náhodou neboli rozhodnutia v rámci liekovej politiky nekalo ovplyvnené nejakými obchodnými záujmami aktérov a nedokáže si vytvoriť ani relevantný názor, či treba alebo netreba tlačiť na vyvodenie osobnej zodpovednosti.
Systémovým riešením obmedzujúcim riziko konfliktu záujmov by bolo, tak ako je to vo viacerých vyspelých štátoch, že o stanovovaní maximálnych cien a úhrad za lieky by rozhodovala nestranná profesionálna agentúra, ktorej členovia sú za to platení, a nie politici na základe rád neplatených a často zaujatých zdravotníkov - insiderov.
Nie všetko sa však dá riešiť sebalepšími pravidlami. Dobre fungujúce systémy sa vyznačujú okrem dobre nastavených pravidiel aj dobrou morálkou. Kým pravidlá sa dajú relatívne ľahko prebrať od vyspelých krajín, pri morálke to nejde. A tá je rovnako, ak nie ešte aj dôležitejšia. Ľudia s dobrou morálkou nebudú totižto špekulovať ako obchádzať dobré pravidlá, ale budú sa snažiť konať v súlade s "duchom zákona".
Komentár bol zverejnený 29.9.2016 v týždenníku Zdravotnícke noviny.