O možnom nedostatku krvi a jej darovaní na Slovensku

Kristína Böhmer, Hospodárske noviny:
Každý rok cez leto klesá počet darcov krvi, jednak sú preč, ale aj keď sa vrátia z nejakej exotickejšej destinácie, tak krv darovať nemôžu. Keď sa ale pozerám na celkové ročné čísla, tak počet darcov krvi klesol medziročne o takmer 80 tisíc medzi rokmi 2014 a 2015. Nemôže to byť aj tým, že mladí ľudia chodia radšej darovať plazmu do Hainburgu, kde za to dostanú nejaké peniaze? Je v zahraničí darcovstvo nejakým spôsobom podporované? Pomohla by nejaká forma odplaty aj u nás?

Dušan Zachar, INEKO:
Vo svete existujú rôzne systémy zberu krvi - dobrovoľné darcovstvo, platené odbery, ako aj kombinácia oboch systémov. Niektoré odborné štúdie hovoria, že optimálnym riešením je paralelná existencia systému tradičného bezplatného odberu plazmy či krvi a platených odberov. Tým sa môže docieliť zvýšenie základne darcov a väčšieho objemu vyzbieranej plazmy, čo v konečnej podobe pomôže v globále väčšiemu množstvu ľudí, ktorí sú liečení preparátmi z krvnej plazmy. Štúdie zatiaľ nedokázali, že by finančné odmeňovanie darcov viedlo k tzv. adverznému výberu donorov, teda k zhoršeniu kvality odobratého materiálu.

Ak nám darcovia krvi odchádzajú do zahraničia, kde za to dostanú peniaze alebo iné výhody a zároveň platí, že na Slovensku chýba krv či plazma, treba ju buď kúpiť zo zahraničia alebo motivovať, hoci aj finančne, domácich darcov.

Z vyjadrenia bolo citované 6.9.2016 v článku Hospodárskych novín.