O návrhu rozpočtu na rok 2017 pre zdravotníctvo II.

Kristína Böhmer, Hospodárske noviny:
Rozpočet počíta s tým, že zdravotníctvo dostane budúci rok menej o 130 miliónov eur. Ako to hodnotíte? Myslíte si, že sa tento rozdiel dá vykryť rastom ekonomiky a zamestnanosti a tým pádom aj rastom príjmov zo zdravotných odvodov?

Nebude to pre zdravotné poisťovne už trochu šok, keďže sa im teraz prejavuje aj zmena v odpočítateľnej položke na zdravotné odvody? Poisťovne totiž aj pred zverejnením rozpočtu avizovali výpadok financií...

Možno uvažujem úplne zle, ale predsa len, nedá sa to povedať aj takto? Ekonomicky aktívne obyvateľstvo platí zdravotné odvody do solidárneho systému. Štát platí za poistencov štátu, teda deti, študentov, dôchodcov, nezamestnaných a podobne. Budúci rok štát plánuje vďaka rastu ekonomiky zarobiť viac na zdravotných odvodoch od pracujúcich ľudí, ale bude platiť menej v podstate za svojich poistencov, čo znamená, že ekonomicky aktívni budú ešte viac solidárni, ako boli v tomto roku, lebo z ich platieb štát zaplatí aj za svojich poistencov? Nebolo by lepšie neznížiť platbu z rozpočtu a radšej sa za peniaze navyše postarať o skvalitnenie zdravotnej starostlivosti?

Prosím, ja som si práve niečo všimla v rozpočte. Kým v roku 2016 bolo na zdravotnú starostlivosť, ktorá zahŕňa napríklad poistencov štátu, zdravotné a liečebné výkony, modernizáciu zdravotných pracovísk a podobne, bolo v roku 2016 vyhradených 1,42 miliardy eur. V roku 2017 je to 1,29 miliardy eur. Prečo práve na tomto sa má šetriť? Čo to v praxi znamená? Súvisí to s tým, že ekonomicky aktívne obyvateľstvo to bude preplácať?

Dušan Zachar, INEKO:
Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú. Stúpajú samozrejme aj výdavky, ale vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším objemom prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Pre komplexný pohľad nie je až tak dôležité, či bude štát za svojich poistencov platiť menej (preto pokles zdrojov v kapitole MZ SR), ale či celkové zdroje budú rásť. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti totižto klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu.

Ale oveľa kľúčovejšie ako sólo debata o výške peňazí je to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod.

A ohľadne Vašej úvahy o solidarite si musíte uvedomiť, že "platba štátu za svojich poistencov" ide z daní, ktorých platcami sú v najväčšej miere zasa len ekonomicky aktívni.

Z vyjadrenia bolo citované 23.8.2016 v článku Hospodárskych novín.