O priamych platbách ľudí za zdravie v SR a OECD

Ivan Tománek, SITA:
Aktuálne pracujem na téme spoluúčasti. Slováci totiž doplácajú na zdravotnú starostlivosť zo svojho vrecka viac, ako je priemer krajín OECD. Vyplýva to zo štatistiky organizácie, ktorá vychádzala z údajov z roku 2013. Z ročných výdavkov slovenských domácností smeruje 3,2 % na doplatky. Priemer 34 krajín OECD je pritom 2,8 %. Z okolitých krajín je na tom horšie len Maďarsko, kde na zdravotnú starostlivosť idú 4 % všetkých výdavkov domácností. V Rakúsku je to 2,9 %, v Poľsku 2,5 % a v Českej republike 2,1 %. Najväčší podiel výdavkov musia na zdravotnú starostlivosť vydať domácnosti v Južnej Kórei, až 4,7 %. Doširoka musia otvárať peňaženky aj Švajčiari (4,5 %) a Gréci (4,1 %). Na rovnakej úrovni ako Slovensko, teda 3,2 %, sú na tom Írsko, Taliansko a Austrália.

Ako vnímate aktuálne nastavenie spoluúčasti? (Odporúčate znížiť, zvýšiť, ponechať?) Aké následky na systém by mali zmeny, ako napríklad zníženie, či zvýšenie spoluúčasti? Ako možno odľahčiť záťaž pre domácnosti, resp. pacientov? Pretože z okolitých krajín, okrem Maďarska, máme najvyššiu úroveň doplatkov.

Dušan Zachar, INEKO:
Priame platby domácností v slovenskom zdravotníctve sú v rámci štatistík OECD nedokonalou metodikou zberu dát slovenskými autoritami nadhodnotené. Realita je nižšia. Náš expertný odhad (pozri kapitolu 4.1: http://www.ineko.sk/file_download/875) je, že vykazované údaje ŠÚ SR o celkových výdavkoch domácností na starostlivosť o zdravie môžu byť oproti realite nadhodnotené približne o tretinu. Po tejto úprave sa dá konštatovať, že priame platby Slovákov na zdravie sú teda výrazne nižšie nielen oproti Maďarsku ale i Poľsku a iba mierne prevyšujú realitu v Česku. V skutočnosti sme teda pod priemerom OECD. Treba tiež povedať, že Slováci míňajú najviac z týchto priamych platieb v lekárňach, prevažne za voľnopredajný sortiment. Dá sa teda predpokladať, že podstatná časť populácie je pripravená vyčleniť na starostlivosť o zdravie viac výdavkov, ako sa od nich pri súčasnom systéme financovania
zdravotníctva vyžaduje.

Nedostatočnými pravidlami sa na Slovensku rozmohli v ostatnom období rôzne poplatky v zdravotníctve, ktoré sú len slabo a neúčinne regulované a absentuje pri nich ochranný horný strop pre sociálne odkázaných. Preto treba urobiť poriadok v poplatkoch, treba zaviesť menný zoznam poplatkov, ktoré môžu byť v zdravotníctve vyberané, aby sa predišlo akýmkoľvek nedorozumeniam a zaviesť ochranný limit.

Podľa nás by však bolo jednoduchším a kvôli starnutiu obyvateľstva a relatívnemu znižovaniu príjmov do sektora aj účinnejším krokom zaviesť sociálne únosnú, regulovanú spoluúčasť pacientov na hradení si výdavkov za ambulantnú i nemocničnú starostlivosť, ktorá má podľa nás najlepšie predpoklady zaistiť dlhodobú udržateľnosť slovenského zdravotného systému, a to bez enormného zvýšenia daňovej záťaže alebo dramaticky negatívneho vplyvu na iné výdavky štátu, napríklad starobné dôchodky. Okrem dodatočných zdrojov pre zdravotníctvo (najmä pre nemocničnú a ambulantnú sféru) má spoluúčasť potenciál eliminovať zbytočné výkony, obmedziť nadbytočnú preskripciu liečiv a tiež zvýšiť ochotu ľudí obmedziť rizikové faktory životného štýlu, nakoľko k hrozbe zdravotných ťažkostí by pribudla aj hrozba finančnej záťaže. A na toto riziko by sa dalo potom aj pripoistiť.

Z vyjadrenia bolo citované 15.8.2016 v správe tlačovej agentúry SITA.