O chýbajúcich všeobecných lekároch

Radovan Krčmárik, Aktuálne.sk:
Chcel by som Vás požiadať o reakciu na vyhlásenia prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariana Kollára. Podľa neho je na Slovensku málo lekárov, najmä všeobecných, ktorých vraj chýba viac ako 2 000. Zaujímavé je však riešenie, ktoré navrhuje. Chce, aby sa povolanie lekára zatraktívnilo a na lekárskych fakultách študovalo viac medikov. Zároveň – aby neodchádzali do cudziny – je podľa Kollára nutné vytvoriť im podmienky – hlavne finančné, aby tu zostali, resp. sa sem vrátili.

Takéto vyjadrenia mi pripadajú zvláštne, keďže niektorí experti doteraz hovorili skôr o tom, že treba zrušiť niektoré nemocnice a prepustiť časť lekárov. Nehovoriac o tom, že množstvo absolventov medicíny odchádza za lepším životom do zahraničia bezprostredne po skončení štúdia.

Zaujímal by ma Váš názor na vec. Súhlasíte s tým, že je lekárov málo? Čo si myslíte o krokoch, ktoré navrhuje Kollár? Aké riešenie a opatrenia by ste navrhli Vy?


Dušan Zachar, INEKO:
Je pravda, že v niektorých regiónoch a najmä v chudobnejších a odľahlejších častiach je problém s všeobecnými ambulantnými lekármi (pozor! nehovoríme o špecialistoch a lekároch z nemocníc). Buď ich je tam málo, alebo sú už v dôchodkovom veku. Je to spôsobené relatívne menšou atraktivitou všeobecného lekárstva v našich podmienkach, čomu chce ministerstvo čeliť rozširovaním kompetencií, a teda aj financií pre praktikov a tzv. rezidentským programom, kde chce o.i. zatraktívniť tento sektor zdravotníctva aj pre študujúcich medikov. Pre všeobecných lekárov sú málo atraktívne také oblasti, kde žije málo obyvateľov, nakoľko sú platení najmä podľa počtu poistencov v kartotéke (tzv. kapitačná platba), preto ak je to vo verejnom záujme, treba obsadenie tejto pozície v takýchto regiónoch finančne motivovať. V takom prípade by mala nastať spolupráca medzi poisťovňami, samosprávou a ministerstvom.

A mnohí mladí lekári odchádzajú zo Slovenska ani nie tak z finančných dôvodov (aj keď samozrejme aj to zohráva rolu), ale pre nemožnosť napredovania, uplatnenia sa a menenia vecí v prospech pacienta, nakoľko sú tu zabetónované určité kapacity a nastavené rigidné pravidlá, ktoré znemožňujú rozvoj taletnu, odmeňovanie na základe kvality, postupovanie v hierarchii bez bočných úmyslov a protislužieb a pod.

Z vyjadrenia bolo citované 3.8.2016 v článku na portáli Aktuálne.sk.