Kristína Böhmer, Hospodárske noviny:
Minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je nastavená na samosprávne kraje. Nestáva sa niekedy, že všetci špecialisti sa sústreďujú v krajskom meste a keď obyvatelia menších miest potrebujú navštíviť špecialistu, musia za ním cestovať? Ako sa podľa vás dá táto situácia riešiť?
Dušan Zachar, INEKO:
Minimálna sieť by nemala byť koncipovaná na umelom administratívnom členení Slovenska, ale mala by byť nastavená na prirodzené regióny, s prirodzenou spádovou oblasťou, bez ohľadu na hranice okresov či samosprávnych krajov. Do úvahy treba brať a definovať najmä časovú dostupnosť poskytovateľa pre pacienta, a to rôznymi spôsobmi dopravy (osobná, hromadná, záchranka).
Ak je niekde málo špecialistov, predlžujú sa aj čakacie doby, keď sa pacient chce k nim objednať. Pomohlo by, keby sa nastavili maximálne čakacie lehoty?
Stanovenie maximálnych čakacích dôb prispeje k definovaniu toho, na čo má pacient v zdravotníctve nárok, takže to môže prispieť k väčšiemu poriadku. Avšak skrátenie čakania to samo osebe neprinesie. Musí to byť kombinované s motivačnými zložkami pre špecialistov a zdravotné poisťovne, aby zmenili súčasné správanie. Ide to napríklad finančným motivovaním, predlžovaním ordinačných hodín, lepším manažovaním pacienta, liečením v zahraničí, ak je nedostatok špecialistov a pod.
Z odpovedí bolo citované 2.8.2016 v článku Hospodárskych novín.