Zlatica Beňová, Pravda:
V súvislosti s pripravovaným článkom o verejnom obstarávaní prístrojov, služieb aj zdravotníckeho materiálu vás chcem poprosiť o informácie:
Nemocnice tvrdia, že pri tendroch postupujú v súlade so zákonom, tendre nad 10-tisíc eur im schvaľuje ministerstvo zdravotníctva, no napriek tomu, čo nákup, to kauza. Postele v nitrianskej nemocnici, sonograf v košickej, cétečko v piešťanskej, stravovacie tendre vo viacerých nemocniciach. Z akého dôvodu dochádza aj napriek týmto opatreniam k predraženým nákupom?
Dušan Zachar, INEKO:
Ak tu máme štátne vlastníctvo nemocníc je potrebné mať vo funkciách buď rovných ľudí, ktorí sú zodpovední za obstarávanie a celé hospodárenie a fungovanie nemocníc alebo mať nastavené také automatické pravidlá a reguláciu, ktorá prinesie trest – sankcie či postihy, v prípade pochybení. A to absentuje. Namiesto toho prichádza odmena pre zle hospodáriacich – oddlženie. Všetko je o zle nastavených motiváciách aktérov.
Tendroch sa v mnohých prípadoch zúčastňuje málo firiem, dokonca iba jedna. Môže to byť tým, že je tender ušitý pre jednú firmu? Nemocnica si dá také technické požiadavky, že ich spĺňa len jedna spoločnosť?
Áno, často sa stáva, že podmienky tendra sú priam ušité na mieru určitému uchádzačovi, čo je bohužiaľ na škodu pacientov, ako aj celej spoločnosti. Konkurenti “šípia” často už vopred, že tender je koncipovaný v prospech jedného uchádzača, a tak ani nestrácajú čas, energiu a financie na zapájanie sa do takýchto tendrov. Iní sú zas v takýchto obstarávaniach často nasadzovaní len “do počtu”, aby sa fingovala súťaž. Príčinou je slabá morálka v spoločnosti, nedostatočná vymáhateľnosť práva, žiaden trest za zlé hospodárenie nemocníc, ale len sústavné oddlžovanie, štátne či verejné vlastníctvo nemocníc, neúčinná štátna regulácia a pod.
Dá s určiť, o koľko by mohli nemocnice ušetriť, ak by sa tendrov zúčastnilo viac firiem, to znamená, že by bola vyššia konkurencia, ktorá by tlačila ceny dolu?
Môžme len veľmi orientačne odhadovať. V minulosti sme napríklad prezentovali teoretický predpoklad, že ak by vo všetkých jednoponukových tendroch nemocníc súťažili dvaja uchádzači, výsledné ceny týchto tendrov by v dôsledku súťaže mohli klesnúť o takmer 19 miliónov EUR ročne. Nemocnice by tak mohli ušetriť až 11,6 % z prostriedkov vynaložených na jednoponukové obstarávania.
Ministerstvo zdravotníctva hovorí o centrálnom nakupovaní prístrojovej techniky. Pomôže to odstrániť tieto predražené nákupy, a nákupy šité pre jednú firmu? Nie je to aj o zlyhaní ľudského faktora a v tom prípade by mali nasledovať sankcie a postihy? Nemali by sa centrálne nakupovať aj služby a zdravotnícky materiál? (Zdravotníci uvádzajú, že nemocnice prerábajú aj na nákupoch zdravotníckych materiálov. Od obväzov, ihiel až po defibrilátory a katétre.)
Pri určitých komoditách môže priniesť centrálne obstarávanie určité úspory, najmä z rozsahu. Treba mať však na zreteli, aby sa centralizáciou nákupov necentralizovala aj korupcia. A tiež sa nedá vylúčiť, že niektoré nemocnice, ktoré hospodária vyrovnane a načas platia faktúry, by si vedeli niektoré tovary a služby obstarať pre seba výhodnejšie, ako by im to vyrokoval v rámci centrálneho obstarávania štát, ktorý združuje aj vysoko zadlžené a platobne neschopné zariadenia.
O koľko by sa mohlo ušetriť centrálnym nakupovaním? dá sa odhadnúť suma?
Neviem to odhadnúť.
Ministerstvo zdravotníctva od decembra porovnáva ceny prístrojovej techniky. Od apríla vydal Drucker nový príkaz pre nemocnice, ako majú postupovať pri nákupoch. Nemocnice musia najskôr ministerstvu poslať technické požiadavky, na základe nich MZ spracuje priemernú cenu zdravotníckej techniky a zašla nemocnici svoje stanovisko. Následne nemocnica uskutoční prieskum trhu a predloží ministerstvu žiadosť so všetkými detailami. Ministerstvo posúdi žiadosť a ešte raz porovná finálnu cenu s databázou, až potom vydá stanovisko. Môže také nariadenie ministra zabrániť, aby sa nakupovalo netransparentne?
Ak predpokládame, že na ministerstve sedia poctiví analytici a úradníci, môže takýto postup obmedziť výrazne nehospodárne nákupy. Aby si mohla aj verejnosť vytvoriť názor, či je to naozaj tak, je potrebné, aby boli tieto informácie aj zverejnené.
Z odpovedí bolo citované 24.5.2016 v článku denníka Pravda.