O prevencii a osvete

Kristína Grebačová, Hospodárske noviny:
Slovensko je pomerne hlboko pod priemerom EÚ aj OECD, čo sa zdravých rokov života týka. Znamená to, že máme možno horšiu prevenciu ako iné krajiny? A nie je práve prevencia omnoho lacnejšie ako samotná liečba? Znamená to teda, že keby Slováci chodili viac na preventívne prehliadky, tak by boli dlhšie zdraví a celkovo by zdravotníctvo na Slovensku nebolo až také drahé? Myslíte si, že sa dá nejakými krokmi zo strany ministerstva postarať sa o to, aby ľudia na preventívne prehliadky chodili? Možno aspoň nejakou osvetou, prípadne aj dôraznejšie do toho zasiahnuť?

Ján Kovalčík, INEKO:
Áno, zanedbávanie prevencie patrí k hlavným príčinám kratšieho života v zdraví a predčasnej úmrtnosti na Slovensku. Ale pozor, nejde len (ani hlavne) o sekundárnu prevenciu, teda preventívne prehliadky – tie ešte ako-tak fungujú, hoci tiež je čo zlepšovať. Viac ako v sekundárnej prevencii, teda včasnom zachytávaní ochorení, na Slovensku zlyhávame v primárnej a terciárnej prevencii. Čo to znamená? Žalostne málo robíme v predchádzaní vzniku chronických ochorení osvetou na podporu zdravého životného štýlu (primárna prevencia). Nedostatočná pozornosť sa venuje aj potrebnej zmene životného štýlu a stravovacích návykov v záujme zlepšenie priebehu už získaného ochorenia (terciárna prevencia). V týchto oblastiach je priestor na zlepšovanie obrovský. Na jeho využitie paradoxne stačí oveľa menej zdrojov ako môže premyslená a účinná prevencia následne šetriť.

Pripájam aj pasáž z našej analýzy “Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva”:

Nákladnou liečbou preplácame zanedbávanú prevenciu
Výrazne rastúce náklady na pacientov s chorobami srdca a ciev (spolu za lieky, ambulantné vyšetrenia i hospitalizácie) doteraz priniesli iba nevýrazný pokles mortality na tieto choroby (jeden z najslabších v OECD, viď kapitola 2). Je tak zrejmé, že slovenské zdravotníctvo v boji s najrozšírenejšou z chronických civilizačných chorôb zatiaľ zlyháva. Nájsť a eliminovať dôvody tohto stavu by malo byť jeho najvyššou prioritou.
Na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom zlyhávania je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie prevencie:

•     primárnej – predchádzanie vzniku ochorení podporou zdravého životného štýlu,
•     sekundárnej – skríningové programy na včasné zachytenie a liečbu chorôb,
•     i terciárnej – zmena životného štýlu a stravovacích návykov v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia.

Najmä primárna prevencia v SR citeľne chýba a zostáva na okraji pozornosti rezortu zdravotníctva. Z jeho rozpočtu nie sú vyčleňované zdroje ani na krytie vládou schválených národných programov (napr. Národný program podpory zdravia, Národný program prevencie ochorení srdca a ciev a ďalšie), a tak spravidla zostávajú v rovine zámerov, bez adekvátneho plnenia. Nie sú vytvorené ani legislatívne podmienky na to, aby primárnu prevenciu významnejšie financovali zdravotné poisťovne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Nevyužíva sa tak značný potenciál predlžovania života v zdraví a tým aj šetrenia verejných zdrojov, ktoré prináša vzdelávanie a podpora zdravého životného štýlu v mnohých vyspelých krajinách.

Primárna prevencia na Slovensku sa paradoxne obmedzuje na aktivity Svetovej zdravotníckej organizácie a poradne zdravia na pracoviskách regionálnych úradov verejného zdravotníctva, pričom aj účasť Slovenska v medzinárodnom projekte CINDI (Countrywide Integrated Non-commmunicable Deseases Intervention Program) je pre nedostatok zdrojov obmedzená iba na dva okresy. Dosah je tak výrazne limitovaný a zďaleka nemôžu plniť úlohu plošnej (populačnej) intervenčnej stratégie, aká je v prípade najrozšírenejších chronických ochorení potrebná. Rovnako ju so značne limitovanými zdrojmi nedokážu nahradiť sporadické aktivity mimovládnych organizácií, aj keď viaceré sú nesporným prínosom. Biednu ponuku zdravotnej osvety tak čiastočne suplujú médiá z vlastnej iniciatívy, a tiež farmaceutické spoločnosti, ktoré však už popritom zákonite sledujú vlastné komerčné ciele.

ODPORÚČANIA
….
Prevencia (osveta, vzdelávanie)
V súlade s názvom rezortu ,,zdravotníctva“ venovať adekvátnu pozornosť nielen chorým ale aj zatiaľ zdravým. V záujme starostlivosti o zdravie celej populácie podporovať primárnu prevenciu s dôrazom na podporu zdravého životného štýlu a elimináciu rizikových faktorov najrozšírenejších chronických chorôb v SR, a to nielen v rovine deklarácií a schvaľovania programov prevencie ale aj zabezpečením zdrojov na ich uskutočňovanie (v ostatných rokoch zostávajú iba na papieri, bez zdrojového krytia). Ak štát nemá kapacity na tvorbu a realizáciu aktivít, ktorými by účinne plnil programy prevencie, prípadne v tom nevie byť dostatočne efektívny, vytvoriť grantovú schému na podporu zdraviu prospešných projektov.

Úpravou legislatívy umožniť zdravotným poisťovniam, aby programy primárnej prevencie cielenej na zatiaľ zdravých i terciárnej prevencie pre chronicky chorých (zmena návykov zhoršujúcich priebeh už získaného ochorenia) mohli financovať rovnako ako sekundárnu prevenciu (skríningové vyšetrenia) či liečebnú starostlivosť. Napríklad umožniť vytváranie/podporu motivačných programov na podporu zmeny životného štýlu (nielen) u chronicky chorých – znižovanie nadváhy či vystavovania sa ďalším rizikovým faktorom. Ide o efektívny spôsob ako znižovať rozšírenie chronických chorôb, zmierňovať ich následky a redukovať riziko nezvládnuteľného rastu výdavkov a deficitu zdravotníctva.

Zvýšiť zdravotnú gramotnosť populácie. Výrazne zintenzívniť osvetu o zdravom životnom štýle a prevencii najrozšírenejších ochorení, vrátane potrebných úprav v obsahu vzdelávania (zavedenia výchovy ku zdraviu) už na základných školách.

Zosúladiť receptúry a iné usmernenia pre zariadenia spoločného stravovania detí v predškolskom a školskom veku so zásadami zdravej výživy a odporúčanými výživovými dávkami pre obyvateľstvo v SR v príslušných vekových skupinách.

Zabezpečiť ďalšie vzdelávanie pracovníkov zariadení spoločného stravovania (najmä školských a závodných jedální) v otázkach zdravej výživy a odporúčaní pre nutrične vyváženú stravu.

Odstraňovať chudobu a sústrediť sa na zlepšenie zdravotného stavu občanov žijúcich v horších životných podmienkach, resp. rómskej populácie. Pri boji s chudobou pokračovať v znižovaní odvodov pre ľudí s nízkym príjmom a v posilňovaní súbehu dávok v hmotnej núdzi a príjmu z práce tak, aby sa aj pri nízkom príjme či poberaní sociálnych dávok viac oplatilo pracovať.

Pravidelný monitoring zdravotného stavu a dodržiavania hygienických štandardov cieliť priamo na rizikové komunity, teda ľudí žijúcich v horších životných podmienkach. Pre takéto komunity zabezpečiť osvetu o ich hlavných rizikových faktoroch spôsobom, ktorému dokážu účinne porozumieť.

Z vyjadrenia bolo citované 24.5.2016 v článku Hospodárskych novín.