O (ne)závislosti kontrolných a regulačných orgánov

Michal Lehuta, TREND:
Dobry den, pisem temu o nezavislych kontrolnych a regulacnych organoch. Vedeli by ste mi poslat par viet k UDZS, pripadne VSZP? Konkretne:

• Preco je dolezite, aby boli tieto urady nezavisle?
• Su, ci nie su a ako sa to potom prejavuje?
• S akym renome do UDZS vstupuje Tomáš Haško?
• Ako by sa situacia dala riesit?
• Pozname nejake dobre priklady zo zahranicia?

Dušan Zachar, INEKO:
Otázka nezávislosti je akútnejšia pri ÚDZS, nakoľko tento dohľadový orgán má mať pod palcom správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom zo strany poskytovateľov a tiež má kontrolovať zdravotné poisťovne, pričom tak pri poskytovateľoch, najmä čo sa týka ústavnej zdravotnej starostlivosti, ako aj pri verejnom zdravotnom poistení majú dominantné postavenie subjekty, kde má vplyv štát, konkrétne MZ SR. Ide tu o problém konfliktu záujmov, kde treba k tomu prirátať aj monopol štátu pri stanovovaní pravidiel fungovania sektora. Ak je šéf ÚDZS pod priamym vplyvom vlády, nemusí byť dostatočne “slobodný” vo svojom rozhodovaní a jeho (ne)konanie, ktoré je preto poväčšinou v súlade s predstavami a očakávaniami vládnych funkcionárov, môže byť na úkor verejného záujmu. Úrad môže byť z tohto dôvodu napríklad benevolentnejší k štátnym poskytovateľom či k štátnej poisťovni.
Funkcia predsedu ÚDZS bola pôvodne kreovaná tak, aby nemohla byť vládou kedykoľvek atakovaná hrozbou odvolania predsedu. Ficove vlády však opakovane znížili mieru nezávislosti ÚDZS tým, že výrazne uľahčili odvolanie predsedu ÚDZS. Zo šéfa Úradu si tak systémovo urobili vazala a klasického politického nominanta, od ktorého sa dá očakávať, že nebude prijímať rozhodnutia, ktoré by boli pre vládnu moc a jej záujmy nepopulárne, hoci pre spoločnosť potrebné.
Čiastočne by sa dala nezávislosť predsedu ÚDZS zvýšiť tým, že by bol volený v parlamente a odvolateľný tiež v parlamente, a to až po splnení v zákone taxatívne vymenovaných vážnych dôvodov previnenia sa.

Čo sa týka VšZP, najlepšie by bolo rozdeliť ju na viac častí a väčšinu z nich predať v transparentnom medzinárodnom tendri súkromným subjektom, ktorí tu dnes nepôsobia na trhu s verejným zdravotným poistením, aby sa zvýšila konkurencia a súťaž. Tým by sa odstránili aj možné konflikty záujmov. Tým ale, že VšZP je momentálne taká dominantná na trhu a je “trendsetter”, ktorý musia ostatné poisťovne nasledovať, je aj kľúčová pre prípadný úspech zmien chystaných novým ministrom zdravotníctva. Ak by minister nemal vplyv na VšZP, nemohol by ani sľubovať žiadnu optimalizáciu siete. Na druhej strane, ak by sme nemali štátnu poisťovňu a fungovala by ostrá súťaž medzi viacerými poisťovňami, optimálna sieť poskytovateľov by sa prirodzeným spôsobom vygenerovala pri interakcii na trhu, pričom podmienkou pre to by bol dobre fungujúci štátny alebo nezávislý dohľad (pre prípad zlyhania trhu) a najmä dostatok meraných a zverejňovaných dát a informácií o výsledkoch – o produkcii, kvalite a efektívnosti poskytovaných služieb poisťovní, ako aj poskytovateľov.

Najhoršie by bolo, keby sme tu mali hypoteticky úplne nezávislý ÚDZS a VšZP (politici by na ne nemali dosah) a zároveň nemerali a nezverejňovali výsledky (output) zdravotníctva, vrátane kvality a efektívnosti. Vtedy by takáto konštelácia totižto nemohla viesť k žiadnemu vyvodzovaniu zodpovednosti, ani k politickej zodpovednosti. Predpokladom zvyšovania nezávislosti úradov je preto meranie a zverejňovanie výsledkov. RRZ môže byť preto dosť nezávislá inštitúcia, lebo produkt jej záujmu – hospodárenie, deficit a dlh sa merajú a zverejňujú, rovnako tak jej analýzy a komentáre.

Ešte by som sa rád vyjadril k “outsourcing-u” zodpovednosti štátu pri dozorných radách štátnych subjektov a orgánov na mimovládky. Osobne mám s tým systémový problém. Je v poriadku, ak vláda sľubuje zastúpenie v dozorných radách predstaviteľom politickej opozície. Majú na to mandát. Avšak my, ako nezávislý – tretí sektor, nemáme na to jednak ani kapacitu, ani politický mandát, nenesieme žiadnu zodpovednosť, keďže sme neboli nikým zvolení. Pre nás by bolo oveľa vhodnejšie, keby nám ministerstvo a inštitúcie ako VšZP, NCZI, ÚDZS alebo štátne nemocnice nebránili v prístupe k informáciám, ktoré by sme od nich radi dostávali. Zbierajú neskutočné množstvá dát, ktoré ale nezverejňujú, a ktoré by sme my radi prezentovali a vysvetľovali verejnosti, a tak ich podrobovali verejnej kontrole.

Z vyjadrenia bolo citované 11.5.2016 v článku týždenníka TREND.