Ján Krempaský, SME:
Mám na Vás niekoľko otázok v súvislosti s aktuálnou správou EK aj o slovenskom zdravotníctve: http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2016/cr2016_slovakia_en.pdf
V správe sa konštatuje niekoľko zistení o našom zdravotníctve. Rád by som poznal Vašu reakciu na ne:
Čo hovoríte na tvrdenie EK, že niekoľko nemocníc je v zlej finančnej situácii, čo môže súvisieť aj s nedokonalosťami pri verejnom obstarávaní? Môže to podľa vás súvisieť s tým, že do veľa tendrov sa hlási a vyhráva len jeden záujemca?
Dušan Zachar, INEKO:
Hlavnými príčinami sú pokrivené motivácie manažérov štátnych nemocníc a absencia trestu v prípade pochybení a neefektívností. S tým samozrejme súvisia aj manipulované tendre, našité na mieru konkrétnym uchádzačom, pri ktorých sa nakupuje za vyššiu cenu, než by vygenerovala skutočná súťaž konkurujúcich si ponúk.
Čo hovoríte na to, že priemerná doba, v ktorej sa ženy u nás môžu tešiť dobrému zdraviu je najnižšia v Európskej únii? Ak sa nemýlim podobné zistenia ste mali aj vy v minuloročnej správe Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva.
Áno, odkázal by som Vás na našu analýzu: http://www.ineko.sk/file_download/875
Je to aj objektívne dané historicky zlým zdravotným stavom našej populácie, ale aj chýbajúcou osvetou, preventívnymi programami, motivovaním pacientov a neriešním problémov zdravotníctva, ktoré stále odsúvame na neskôr.
Čo hovoríte na to, že hotovostné doplatky na celkových výdavkoch na zdravotníctvo sú na Slovensku nad priemerom EÚ (22% SK a 16 % priemer EÚ) a rozšírená je aj korupcia/úplatky?
Čiastočne je to dôsledok, že tu stále absentuje legislatívny poriadok v poplatkoch u lekára a v nemocniciach a jasne definovaný nárok pacienta. Keďže tu existuje nerovnováha v ponuke a dopyte po zdravotníckych službách a chýba účinná štátna regulácia, vyrovnáva sa tento nesúlad medzi dopytom a ponukou dlhším čakaním alebo zavádzaním rôznych platieb, z ktorých je časť v sivej zóne.
Systém našej dlhodobej zdravotnej starostlivosti je podľa EK rozdrobený a výdavky na ňu sú jedny z najnižších v EÚ. Okrem toho sa o dlhodobo chorých podľa EK často musia starať príbuzní, najmä ženy, čo negatívne vplýva na ich prácu. Súhlasíte?
Súhlasím, že dlhodobá integrovaná starostlivosť, ktorá v sebe zahŕňa i poskytovanie sociálnych aj zdravotných služieb, má na Slovensku veľké deficity a tie deficity naďalej zostávajú aj po 4 rokoch tejto vlády. Podarilo sa síce prijať novelu zákona, ktorá umožnila zdravotným poisťovniam uzatvoriť zmluvu so zariadeniami sociálnych služieb, vďaka ktorej by im mohli preplácať 9
špecifikovaných ošetrovateľských výkonov (ošetrovanie rán, preležaniny a pod.), ale je to len smietka v mori. Zle pripravený model integrovaných zdravotných centier zostal evidentne len na papieri, čo je však dobré, lebo by nepriniesol do tejto témy nejaké výraznejšie zlepšenie, ale zato by sa minulo spústu betónu a peňazí.
"Aj napriek vysokému počtu na mieru šitých predražených zákaziek v zdravotníctve v roku 2015, bolo na riešenie nedostatkov prijatých len niekoľko systémových opatrení," píše sa v správe. Súhlasíte?
Súhlasím. Deklarované prísnejšie pravidlá pri nákupoch v štátnych nemocniciach prišli vždy až po prevalených kauzách, ktoré sa kontinuálne tiahli skoro počas celého funkčného obdobia. Mnohé z nich zostali, ak vôbec, len na papieri, prípadne ich realizácia bola úplne bezzubá a neúčinná (viď napr. porovnávanie cien zemiakov v nemocniciach). http://www.transparency.sk/sk/prestanu-nemocnice-s-neefektivnymi-nakupmi-zemiakov/
Naposledy spracovaný plán porovnávania cien nakupovaných tovarov a služieb a ich analýzy nákladov a prínosov od analytikov MZ SR je sľubný, avšak prišiel až v úplnom závere funkčného obdobia, pričom ešte nie sú nikde zverejnené reálne výsledky tohto procesu, takže verejnosti ostáva len dúfať, že sa to v skutočnosti aj realizuje.
Z odpovedí bolo citované 2.3.2013 v článkoch denníka SME TU a TU.