O tom ako dopadne protestná akcia s výpoveďami sestier

Martina Chudá, Hospodárske noviny:
V súvislosti s pripravovaným článkom v redakcii Hospodárskych novín
ohľadne podávania výpovedí zdravotnými sestrami by sme Vás chceli poprosiť o vyjadrenie do článku a zodpovedanie nasledujúcich otázok.

1. Hromadné výpovede podalo v nemocniciach už vyše tisíc sestier.
   Ďalšie výpovede majú pribudnúť aj tento týždeň. V akej miere to uškodí
   nemocniciam?
2. Naozaj hrozí nemocniciam od marca (keď skončí sestrám výpovedná
   doba) ochromenie?
3. Ktoré oddelenia v ktorých nemocniciach sú najmä ohrozené a budú bez
   sestier? (ak máte túto informáciu)
4. Ako sa so situáciou vysporiadajú nemocnice? Aké majú možnosti –
   presunúť sestry z iných oddelení na tie, kde budú chýbať?
5. Čo to znamená pre pacientov, majú mať reálne obavy?
6. Aké percento sestier zo všetkých zdravotných sestier na Slovensku
   podalo doteraz výpovede?

Dušan Zachar, INEKO:
Zatiaľ podalo výpovede okolo 5 percent nemocničných sestier, pre porovnanie, lekárov s hromadnými výpoveďami bola vyše tretina. Do uplynutia výpovednej lehoty nepredpokladám nejaké výraznejšie obmedzovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti, aj keď sestry deklarujú, že budú čerpať dovolenky. V prípade, že sa percento sestier zapojených do tejto nátlakovej akcie bude zvyšovať a výpovede nebudú stiahnuté, potom možno očakávať vážnejšie problémy. Ak by takýto stav trval dlhšie, bude to mať negatívne dôsledky na pacientov v podobe nižšej kvality a najmä dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Rezort zdravotníctva a manažmenty nemocníc by museli spustiť krízový manažment, začať aktívne hľadať nové zdravotné sestry z domáceho, ako aj zahraničného pracovného trhu, dočasne presúvať dostupné zdravotné sestry, začať obmedzovať, spájať či rušiť oddelenia a organizovať a koordinovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti v najviac postihnutých regiónoch Slovenska. Možno by bolo znovu nutné vyhlásiť núdzový stav.

Dlhodobý názor INEKO je, že ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by nemali mať špeciálne sektorové zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť adekvátne odmeňovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve totižto deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých. A napokon, pri každej férovej verejnej diskusii o raste platov by nemal absentovať aj pohľad, čo za tie peniaze dostávame. Začnime sa baviť aj o tom.

Ešte by som chcel doplniť, že štátna regulácia miezd môže paradoxne viesť aj k skoršiemu zániku niektorých menších nemocníc, resp. k ich nutnej reprofilácii. Mne to pripadá tak, ako keby si to zdravotníci vôbec neuvedomovali a pílili si pod sebou konár, na ktorom sedia.

Z odpovedí bolo citované 2.12.2015 v článku Hospodárskych novín.