Ivan Tománek, SITA:
Dobrý deň, parlament včera definitívne schválil novelu upravujúcu platy
zdravotníckych pracovníkov. Minister Čislák tvrdí, že platy od roku 2016
porastú, odborové združenie a komora sestier deklarujú opak. Cez 200
sestier podalo v Žiline výpovede. Odbory avizujú pokračovanie vo
výpovediach. Mohol by som Vás poprosiť o vyjadrenie k danej téme?
Ján Krempaský, SME:
Dušan Zachar, INEKO:
Dúfam, že sa tak nestane. Východiskový stav je však predsalen odlišný
ako pred 4 rokmi, kedy podávali hromadné výpovede lekári. Zdravotníckym
pracovníkom a pracovníčkam v štátnych nemocniciach sa už zvýšila mzda, a
nemusel byť pre to schválený žiaden zákon. V čisto súkromných
nemocniciach nebude podľa mňa veľká ochota podávať hromadné výpovede,
lebo firemná kultúra je tam predsalen trochu iná a o výške miezd by sa
tam malo štandardne vyjednávať s manažmentom na základe argumentov o
výsledkoch a kvalite odvedenej práce, a nie napr. o počte odpracovaných
rokov, ktoré nemusia súvisieť s odvedeným výkonom v práci a môžu
znevýhodňovať kvalitných mladých zdravotníkov. V rôznych menších
župných, mestských a iných nemocniciach – neziskovkách – zas navrhnutým
zákonom prídu niektorí zamestnanci k vyšším mzdám o stovky eur, takže
pre nich bude určite lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. A v
neposlednom rade zdravotné sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci nie
sú tak dobre organizovaní ako lekári, sú menej zastúpení v rozhodujúcich
mocenských funkciách, sú to heterogénnejšie skupiny, často s
rozdielnymi názormi a sú aj ľahšie nahraditeľní, hoci sestier je
nedostatok, sú pracovne menej mobilní, a teda ich vyjednávacia sila je
menšia.
Na druhej strane však blízkosť volieb a značný populizmus vlády zvyšuje vyjednávaciu silu protestujúcich. Nie je vylúčené, že k nejakým ústupkom zo strany vlády nakoniec predsalen príde. Štátna regulácia miezd môže paradoxne viesť aj k skoršiemu zániku niektorých menších nemocníc, resp. k ich nutnej reprofilácii. Mne to pripadá tak, ako keby si to zdravotníci vôbec neuvedomovali a pílili si pod sebou konár, na ktorom sedia.
Ak by podala tretina sestier výpovede a trvala na nich, tak máme všetci vážny problém, a nielen MZ SR. Rezort zdravotníctva by musel spustiť krízový manažment, začať aktívne hľadať nové zdravotné sestry z domáceho, ako aj zahraničného pracovného trhu, začať obmedzovať, spájať či rušiť oddelenia a organizovať a koordinovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti v najviac postihnutých regiónoch Slovenska. Možno by bolo znovu nutné vyhlásiť núdzový stav. Ak by takýto stav trval dlhšie, bude to mať negatívne dôsledky na pacientov v podobe nižšej kvality a najmä dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Dlhodobý názor INEKO je, že ani lekári,
ani sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by nemali mať špeciálne
sektorové zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť
adekvátne odmeňovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich
odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností
toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v
zdravotníctve totižto deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky
pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých. A
napokon, pri každej férovej verejnej diskusii o raste platov by nemal
absentovať aj pohľad, čo za tie peniaze dostávame. Začnime sa baviť aj o
tom.
Písané 26.11.2015 pre tlačovú agentúru SITA. Z vyjadrenia bolo citované 2.12.2015 v článku denníka SME.