O preplácaní doplatkov za lieky

Michal Skýpala, Hospodárske noviny:
Chcel by som Vás osloviť o vyjadrenie ohľadne novely zákona, ktorá zvyšuje okruhu pacientov, ktorým poisťovne vracajú doplatky za lieky a dnes ju prerokováva vláda. Ide o rozširovanie zákona, ktorý vznikol za vlády Ivety Radičovej, vláda si od svojho rozšírenia sľubuje 420-tisíc poistencov, ktorých sa rozšírenie dotkne, a poisťovne vyplatia takmer 10 mil. eur. Avšak do limitu sa počítajú iba najlacnejšie lieky na ochorenie. Takže ak kúpite liek za 5 €, ale na trhu je aj podobný v cene 2 €, do limitu sa rátajú 2 €. Nepovažujete túto metodiku za diskriminačnú? Má pacient prehľad, či kupuje najlacnejší liek?
V akej miere naozaj pomohli limity na lieky sociálne slabším skupinám od roku 2011? Nie je obmedzenie liekov mimo limitu príliš veľké, že sa pomoc míňa účinkom?

Dušan Zachar, INEKO:
Podľa mňa by bolo vhodnejšie nájsť skutočne sociálne ohrozené vrstvy obyvateľstva, ktoré môžu byť aj v produktívnom veku, a teda sa pod ochranný limit doplatkov za lieky nedostanú. Lepšie by bolo preto nastaviť uplatniteľnosť tohto inštitútu, teda ochranného stropu na doplatky za lieky na výšku príjmu domácnosti a ako benchmark by mohlo poslúžiť životné minimum alebo jeho násobok.

Myslím si, že preplácanie len toho najlacnejšieho variantu lieku, ktoré býva zväčša generikom, je veľmi správne a spravodlivé obmedzenie, nakoľko pri liekoch s rovnakou účinnou látkou podnecuje tzv. generickú preskripciu u lekárov a generickú substitúciu v lekárňach, ktoré sa málo využívajú, aj keď by sa podľa zákona mali, nakoľko šetria najmä pacientom a sprostredkovane aj verejným financiám výdavky na lieky.

Pacienti by mali v lekárňach dostať informáciu o dostupnej najlacnejšej alternatíve lieku. Lekárnik by mal pacientovi takýto najlacnejší variant ponúknuť, avšak je na slobodnej vôli pacienta, či ho príjme, alebo bude trvať na vydaní lieku, ktorého obchodný názov je uvedený lekárom v recepte v zátvorke. Bohužiaľ, to druhé sa stáva častejšie a vyplýva to aj z nedostatočnej informovanosti pacienta a jeho bezvýhradnej dôvery v predpisujúcich lekárov.

Ešte by som chcel poznamenať, že lacnejšie lieky pre niektorých pacientov snáď nebudú viesť k ich väčšej spotrebe a výraznejšiemu nárastu verejných výdavkov za lieky, nakoľko toto býva jedným z vážnych problémov Slovenska pri porovnaniach so zahraničím. Napríklad aj pri spotrebe antibiotík sme značne nad priemerom EÚ či OECD.

Písané 27.8.2015 pre Hospodárske noviny.