Martina Chudá, Hospodárske noviny:
Chceli by sme Vás poprosiť, či by ste nám mohli stručne
okomentovať niektoré z aktivít Národného
akčného plánu v prevencii obezity na roky 2015-2025. Potrebovali by sme,
aby ste nám pri každom uviedli napríklad možnosť ako by sa mohla daná
aktivita zaviesť do praxe, ako by to fungovalo, aký je jej zmysel,
potreba či prínos. A pri každom Vás prosíme tiež uviesť, či ide o
dobré/potrebné opatrenie alebo zlé/nepotrebné. Ide o tieto priority:
Ján Kovalčík, INEKO:
Z Vašich otázok usudzujem, že aj Vám v materiáli chýba konkrétnejšia
predstava, ako MZ SR resp. vláda SR mienia deklarované ciele dosiahnuť.
Pri väčšine cieľov sú totiž ako aktivity uvedené opäť len ciele, resp.
zámery bez jasnej špecifikácie konkrétnych aktivít a primeraných zdrojov
na ich zabezpečenie. Nezdá sa mi primerané ani zodpovedné takýto
zásadný nedostatok prekryť úvahami (mňa alebo kohokoľvek iného) o tom,
,,ako by sa mohla daná aktivita zaviesť do praxe, ako by to fungovalo,
aký je jej zmysel, potreba či prínos”. Práve o tomto mal byť Akčný plán!
Z materiálu (ani z predchádzajúcich správ o plnení Národného programu
prevencie obezity v SR za roky 2008-2010 a 2010-2013) sa nedočítame,
prečo ani po mnohých rokoch existencie programu nedochádza k ústupu
obezity, iba sa konštatuje pokračujúce zhoršovanie. Je teda otázne, či
ministerstvo vôbec vyhodnotilo, ktoré z doterajších aktivít sa osvedčili
(a treba ich posilniť), a ktoré nie (a treba ich vypustiť).
Ak v kapitole o financovaní MZ SR píše, že na každú zo siedmich
prioritných oblastí aktivity potrebuje po 10 000 € ročne (na jednotlivé
aktivity teda pripadá zlomok z tejto sumy), obávam sa, že o konkrétnych
aktivitách a ich rozdielnej náročnosti nemá predstavu. Alebo nepovažuje
túto tému za skutočnú prioritu a vedeniu rezortu zdravotníctva stačí, že
si predložením materiálu formálne splnilo úlohu predložiť takýto
materiál do vlády do júna 2015.
Akčný plán na 10-ročné obdobie k takejto zásadnej téme by si zaslúžil
podstatne vyššiu kvalitu. Mal by sa oprieť o serióznu odbornú diskusiu,
predložiť konkrétne opatrenia s potenciálom priniesť želaný výsledok a
uchádzať sa o ich primerané financovanie. Ak vláda schváli materiál bez
zásadného dopracovania, obávam sa, že zostane skôr slohovým cvičením ako
reálnym akčným plánom na dosiahnutie potrebnej zmeny nebezpečného
trendu rozširovania obezity.
Iba na papieri, bez adekvátneho financovania, primeraných aktivít i
výsledkov zostáva na Slovensku väčšina programov primárnej prevencie
chronických ochorení, čo takisto indikuje, že pre vedenie rezortu nie sú
skutočnou ale iba predstieranou prioritou.
Ak sa tejto téme ešte budete venovať, dávam do pozornosti našu nedávno dokončenú analýzu – o stravovacích zvyklostiach píšeme v 2. kapitole, najmä na str. 32-34:
Z našich odporúčaní by v boji s obezitou pomohli napr. tieto:
Fakt, že stravovanie v jedálňach je zdravšie ako strava postavená na
slaných chipsoch, kole a sladkostiach, ešte neznamená, že jedálne
ponúkajú nutrične vyváženú stravu. Žiaľ, realitou je skôr veľmi nízke
zastúpenie vlákniny, nevhodná skladba tukov a priveľa soli. A tiež
biedne znalosti väčšiny zamestnancov zariadení spoločného stravovania v
otázkach zdravej výživy.
Žiaľ, tento problém si kompetentní na Slovensku zatiaľ ani nepripúšťajú.
Vyjadrenie bolo písané 5.8.2015 pre Hospodárske noviny.