Veronika Folentová, Denník N:
Pripravujem clanok o QALY a chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok.
Ako hodnotite QALY? Je u nas dobre nastavena tato hranica?
Dušan Zachar, INEKO
Je dobré, že máme tento inštitút zavedený v legislatíve, keďže zavádza
transparentnejšie a účinnejšie pravidlá do rozhodovacieho procesu o
úhradách liekov, ktorý sa stáva menej svojvoľným. O hraniciach sa dá
vždy diskutovať, ale ich výška je determinovaná cenami vstupov, ako aj
schopnosťou a ochotou spoločnosti za liečbu platiť z balíka verejného
zdravotného poistenia. Vo viacerých porovnateľných okolitých krajinách
je táto hodnota definovaná ako trojnásobok HDP
na hlavu, u nás ako 24-, resp. 35-násobok priemernej mesačnej mzdy v
hospodárstve. Tým sa čiastočne reflektuje na rast, teda bohatnutie
spoločnosti, prípadne na infláciu.
Nie je 20 000 EUR za rok zdraveho zivota malo? Aj
IFP tvrdi, ze sa vzal konzervativny vypocet, najma preto, ze v case zavadzania bola kriza. Nemala by sa tato hranica zvysit?
Je to na odbornú diskusiu, pričom pri nej musia zaznievať argumenty
vychádzajúce z analýz cien vstupov, ako aj z analýzy možností štátu
hradiť liečbu či lieky. Môžme si dovoliť uhrádzať len toľko, na čo máme a
ide o to, aby tieto obmedzené zdroje boli využité čo najefektívnejšie.
Čím sú verejné zdroje používané efektívnejšie, tým je to etickejšie.Tato hranica plati na lieky a pomocky. Nemalo by sa to rozsirit napriklad aj na pristroje alebo laboratorne vysetrenia?
Určite treba merať nákladovú efektívnosť aj pri nasadzovaných
prístrojoch, nových metódach liečby alebo diagnostiky. Vo vyspelom svete
na to existujú špecializované HTA (Health
Technology Assessment) agentúry, ktoré hodnotia vlastnosti, priame i
nepriame účinky a dôsledky zdravotníckych technológií, a pomáhajú tak
pri rozhodovaní, čo sa má prioritne preplácať z verejného zdravotného
poistenia.Preco je podla Vas dolezite, aby sme mali zavedene
QALY? Naco je to treba?
Aby nám to pomáhalo sa kvalifikovanejšie rozhodnúť, kam v zdravotníctve
nasmerovať obmedzené zdroje. Aby boli z verejného zdravotného poistenia
uhrádzané prednostne tie lieky či technológie, ktoré nám prinášajú
najväčší úžitok na jednotku vynaložených prostriedkov, a nie tie, ktoré
majú za sebou len dostatočne silné a vplyvné záujmové skupiny.Pacienti mozu argumentovat, ze kedze platia odvody, preco by mali byt stropy na nejake lieky?
Ak takto argumentujú, tak si zakrývajú oči pred realitou, a tou je, že
zdroje v zdravotníctve sú v každej krajine obmedzené, pričom nároky a
možnosti na ich použitie takmer neobmedzené, a preto treba určiť, kam
prioritne pôjdu, a tým logicky rozhodnúť aj o tom, kam nepôjdú. Nejde
totiž o bezodnú nádobu.Ktorych chorob sa to najvac dotyka (ze napriklad nepridu na nas trh lieky alebo pomocky, lebo su prilis drahe?)
Často sa v médiach spomína nákladná biologická liečba onkologických ochorení.Ohrozuje podla Vas
QALY zivoty ci zdravie niektorych pacientov?
Áno, tak ako takmer každé rozhodnutie v zdravotnej politike. Ale aj zachraňuje. Ide o mieru. Pri koncepte QALY
ide v princípe o to, aby pre čo najväčší počet ľudí bol z použitého
eura dosiahnutý čo najväčší prínos. Čiže je tu nadradený úžitok celej
spoločnosti, resp. čo najväčšieho počtu ľudí pred individuálnym úžitkom
niektorých pacientov.Neviete mi poslat, ako maju nastavene
QALY v okolitych krajinach?
Polsko: 3-nasobok HDP per capita (to je aj odporucanie WHO), t.j. cca 27 000 EUR/QALY
Madarsko: 2-3-nasobok HDP per capita (t.j. cca 20 000 – 30 000 EUR/QALY)
Cesko: nema stanovenú hranicu v legislative, ale SÚKL ju pouziva pri posuzování úhrad u léků: 3-nasobok HDP per capita (cca 1,1 mil. Kc, t.j. 40 000 EUR)
Velka Britania: 30 000 GBP
Holandsko: 80 000 EUR
Z odpovedí bolo citované 3.6.2015 v článku Denníka N.