O úplatkoch v zdravotníctve
Mária Hunková, TREND:
Prečo ľudia uplácajú?
Dušan Zachar, INEKO:
Chcú lepšiu starostlivosť a myslia si, že úplatkami ju dosiahnu. Dôvodom môže byť, že nevedia, na čo majú nárok a úplatkom si chcú zaistiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Silným motivátorom môže byť aj to, že ľudia od svojho okolia počúvajú, že bez úplatku nám nebude poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť. Je to ale aj kultúrna záležitosť. Už počas komunizmu sa dávali rôzne dary či peniaze. Niektorí ľudia to ani nepovažujú za úplatok, ale skôr ako prejav vďaky.
Ľudia nemajú strach uplácať. Keď si zvážia prínosy a riziká, často im vychádza, že riziko odhalenia je zanedbateľné oproti tomu, čo môžu za úplatok získať. Dávanie úplatkov je však často neúčinné, čo sa týka zvýšenia kvality poskytnutej starostlivosti. V zdravotníckom zariadení sa točí veľký počet zdravotníkov a navyše starostlivosť nižšieho personálu je niekedy kľúčovejšia ako starostlivosť od lekára. Navyše, ak by sme pripustili, že úplatkom si zabezpečíme lepšiu starostlivosť od lekára, znamenalo by to že tí majú iný meter na pacientov, čo by podľa Hippokratovej prísahy nemalo byť. A je otázne, či by vôbec dokázali liečiť kvalitnejšie po prijatí úplatku.
Ako zamedziť úplatkom?
Miera úplatkov v zdravotníctve môže klesnúť vtedy, ak sa civilizovaným spôsobom, teda nastavením vhodných pravidiel (napr. legislatívou) zblíži dopyt po zdravotnej starostlivosti s jej ponukou. Momentálne je u nás de iure takmer neobmedzená ponuka, lebo je z verejného zdravotného poistenia hradené takmer všetko a pacient má de iure nárok takmer na všetko, ale de facto vlastne nevie na čo všetko nárok má. A rovnako tak je takmer neobmedzený dopyt, keďže pacienti si oficiálne takmer vôbec nepriplácajú za svoju liečbu (ak neberieme do úvahy doplatky za lieky). Keby sa dopyt obmedzil zavedením sociálne únosnej spoluúčasti (pri zavedení horného ochranného limitu), tak by sa automaticky zblížil dopyt s ponukou a neprichádzalo by až v takej miere k vyrovnávaniu tejto nerovnováhy nejakými neoficiálnymi platbami. Napríklad už Zajacove 20 korunáčky zapríčinili menšie podplácanie, lebo ľudia cítili, že už sa akoby zavďačili oficiálnym poplatkom, a tak ďalšie peniaze lekárovi nemali potrebu dávať.
Prispieť k riešeniu môže aj presnejšie definovanie štandardu, teda v akej kvalite, v akom čase a kde má pacient nárok na zdravotný výkon, ktorý je hradený z verejného zdravotného poistenia. Definovaním nadštandardu sa úplatky premietnu do pripoistenia a teda legálnych platieb.
Zvýšeniu efektívnosti pri cenotvorbe zas pomôže dôslednejšie meranie kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zverejňovanie výsledkov, keďže sa tým znižuje informačná nerovnováha.
Sú lekári odkázaní na úplatky?
Neexistuje priamy vzťah medzi výškou mzdy lekára a prijímaním úplatku. Nedá sa paušálne povedať, že lepším odmeňovaním lekárov klesne miera úplatkárstva.
Majú sa zrušiť poplatky za objednávanie sa na konkrétny čas u lekára. Aký to bude mať vplyv na uplácanie?
Určite sa týmto krokom zväčšuje priestor pre šedú zónu. Buď sa to bude riešiť novými poplatkami, úplatkami, alebo budú niektorí pacienti dlhšie čakať. Lekári zase budú zbytočne venovať energiu vymýšľaním zákonne konformných poplatkov, ktorými si nahradia zrušené poplatky za prednostné vyšetrenie. Môžu napríklad skrátiť ordinačné hodiny a začať si účtovať vyšetrenie po ordinačných hodinách ako nadštandardnú službu, alebo si zavedú službu lekár na telefóne a podobne.
Schválená novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti paradoxne prinesie ešte väčší neporiadok v poplatkoch a oveľa menšiu kontrolu, keďže poslanci zmiernili právomoc žúp tým, že poplatky nebudú schvaľovať, ale ich iba námatkovo kontrolovať.
Z rozhovoru bolo citované 26.2.2015 v článku týždenníka TREND.
