O tendri na poradcu pre verejné obstarávanie výstavby novej UNB

Ján Krempaský, SME:
MZ SR vyhlásilo nové verejné obstarávanie (VO) a už aj víťazov na poradenstvo k novej nemocnici. Tu je link na VO: http://www.uvo.gov.sk/sk/evestnik/-/vestnik/266427
Tu na víťazov: http://www.uvo.gov.sk/profily/-/profil/zdokument/636/143430/6
Podľa mňa sú na tom zaujímavé dve veci. Po tom, ako víťaz tohto tendra EY urobil vlani štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá mala odpovedať na otázku či a ako postaviť novú nemocnicu, MZ SR urobilo nové VO, ktoré v podstate odpovedá (má poradiť) na tie isté otázky a zas tam je víťazom EY s partnerom. Kým za prvú štúdiu dalo MZ SR 720-tisíc eur, za toto poradenstvo chce dať až 2,25 milióna eur bez DPH.

Čo na to hovoríte? Nepríde Vám to zvláštne, že sa dvakrát robí poradenstvo rovnakou firmou na tú istú vec?

Martina Chudá, Hospodárske noviny:
Chystáme sa dnes na zasadnutie Výboru NR SR pre zdravotníctvo, na ktorom má odznieť informácia o zámere výstavby novej nemocnice v Bratislave. V tejto súvislosti by sme Vás chceli poprosiť o zodpovedanie nasledujúcich otázok:

Je potrebné, aby štát robil dve štúdie – už zrealizovanú štúdiu uskutočniteľnosti a teraz pripravovanú štúdiu pre verejné obstarávanie? Prečo je to potrebné alebo prečo nie?
Dá sa odhadom vyčísliť koľko by mohla jedna štúdia štát stáť? Respektíve je suma 2,7 milióna eur podľa Vás primeraná?
Čo sa dá za tým, že štát dáva takto peniaze dvom firmám za analýzy, sledovať?
Je vôbec dôležité, aby štát v tejto fáze – obstarávania, zaplatil externého poradcu za takmer tri milióny eur?

Dušan Zachar, INEKO:
Nemám pocit, že by sa jednalo o taký istý predmet zákazky, aj keď samozrejme na seba nadväzujú. O to viac by ma však zaujímalo, či mali potenciálni uchádzači možnosť oboznámiť sa so štúdiou uskutočniteľnosti, ktorá už bola v tom čase na svete, ale ešte nebola zverejnená širokej verejnosti. Ak nemali okrem EY a spol. (advokátska kancelária Ružička Csekes) k tejto štúdii prístup žiadni ďalší uchádzači, tak to považujem za veľký problém v súvislosti s výberom poradcu pre verejné obstarávanie novej UNB cez PPP projekt. V takom prípade mali EY a spol. neporovnateľne výhodnejšiu štartovaciu pozíciu, keďže ako jediní mali vedomosť o obsahu štúdie uskutočniteľnosti, ktorú sami vypracovali. Tieto dva tendre na poradcov mali byť od seba nezávislé a pred druhým tendrom mali mať možnosť všetci uchádzači poznať všetky údaje, ktoré sú k dispozícii, a za ktoré štát už zaplatil.

Ďalším problémom je príliš krátka, len niečo vyše mesiaca trvajúca doba od vyhlásenia verejného obstarávania po otváranie obálok s predloženými ponukami. Pri takomto technicky komplikovanom tendri je potrebné nechať uchádzačom väčší časový priestor, aby sa dokázali vysporiadať s prísnymi kvalifikačnými podmienkami, napríklad aj cez hľadanie ďalších partnerov do konzorcia. Takto to potom vyzerá, že ministerstvo zdravotníctva nemalo záujem na hľadaní najefektívnejšieho poradcu, keďže vytvorilo také podmienky, ktoré sťažujú pre iných uchádzačov možnosť zúčastniť sa tendra. To sa aj ukázalo napokon v realite, keď sa tendra zúčastnila len jedna firma – EY a spol. – ktorá nemusela s nikým súťažiť. Preto znie celkom smiešne tvrdenie v oficiálnom dokumente vo Vestníku verejného obstarávania, že predložená ponuka EY a spol. obsahovala ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.

Z vyjadrenia bolo citované 3.2.2015 v článku denníka SME.