Hodnotenie zdravotnej politiky v roku 2014

Jana Čunderlíková, tlačová agentúra SITA:
Chcela by som Vás touto cestou požiadať o hodnotenie aktuálneho roka v zdravotníctve:

• Ako hodnotíte rok 2014 v rezorte zdravotníctva?
• Ktoré zmeny hodnotíte pozitívne?
• Čo naopak nebolo z vášho pohľadu dotiahnuté, alebo aké zmeny ste očakávali, ale neprišli?
• Na čo by sa malo ministerstvo zamerať v novom roku?

Dušan Zachar, INEKO:
Rok 2014 v zdravotníctve možno v stručnosti charakterizovať ako obdobie strateného času. Práve absencia systémových zmien je najväčším nedostatkom, čo bude negatívne ovplyvňovať slovenské zdravotníctvo aj v nasledujúcich rokoch.

Je škoda, že ministerka nevyužila jedinečnú stabilitu jednofarebnej, bezkoaličnej vlády a nedefinovala, na čo všetko majú pacienti nárok z verejného zdravotného poistenia a namiesto toho sa len chabo pokúsila urobiť poriadok v zopár poplatkoch u lekárov, a to navyše takým spôsobom, ktorý prenáša zodpovednosť štátu za podstatnú časť regulácie a kontroly poplatkov na župy, ktoré na splnenie týchto povinností nemajú kapacít.
Ako vidno aj z posledných káuz okolo verejného obstarávania fakultných nemocníc, štát si nevie dostatočne uplatňovať ani kontrolné povinnosti ako zriaďovateľ týchto štátnych zariadení.

Je škoda, že naštartované projekty integrovaných zdravotných centier a výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, hoci nesú v sebe v zásade dobrú myšlienku, spôsobom ich realizácie a utajovania informácií pred verejnosťou skrývajú v sebe nejasnosti a vážne riziká, že môže v konečnom dôsledku ísť len o „betónové“ tendre bez alebo s veľmi otáznym úžitkom pre spoločnosť a ich následky môžu niesť na svojich pleciach budúce generácie v podobe vyššieho dlhu.

Ministerka nenabrala odvahu poctivo povedať všetkým zdravotníckym pracovníkom pravdu, že zavádzanie minimálnych mzdových nárokov a plošné zvyšovanie platov bez ohľadu na finančné možnosti štátu a poskytovateľov a bez ohľadu na výsledky, produktivitu a kvalitu odvedenej práce je len krátkozrakým riešením, ktoré v budúcnosti dobehne tak pacientov, ako aj samotných zdravotníkov v podobe zaostávania za okolitými krajinami tak pri výsledkoch zdravotníctva, ako aj pri odmeňovaní jeho pracovníkov.

Pozitívne hodnotím, že sa zastavil projekt zavedenia jedinej zdravotnej poisťovne, hoci už stihol napáchať mnoho, aj finančných škôd.

Pozitívne vnímam aj snahu o zvýšenie kompetencií všeobecných lekárov a delegovanie niektorých právomocí na nich od špecialistov (napr. predoperačné vyšetrenia alebo kontroly). Je správne, že sa posilňuje rola všeobecného lekára, ktorá je na Slovensku vnímaná ako relatívne slabá a málo atraktívna. Všeobecní lekári by mali pacienta viac liečiť ako posielať pacientov ďalej k drahším špecialistom, potom by mali aj koordinovať či manažovať jeho liečbu a byť jeho hlavným “dispečerom” zdravia. Malo by to byť prínosné tak pre pacientov, ako aj pre verejné financie.

V roku 2015 by sme od ministra zdravotníctva čakali, že sa stane zástancom hodnotenia kvality a efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a že sa zasadí o to, aby štátne inštitúcie v zdravotníctve začali podrobnejšie zverejňovať parametre kvality a efektívnosti za jednotlivé nemocnice, oddelenia a ambulancie. Ďalej by mal intenzívnejšie bojovať s narastajúcimi dlhmi a neefektívnymi nákupmi štátnych nemocníc a mal by tlačiť na čo najrýchlejšie zavedenie DRG systému do platobného mechanizmu nemocníc.

Z vyjadrenia bolo citované 30.12.2014 v správe tlačovej agentúry SITA.