O tendroch na stravovanie v štátnych nemocniciach I.

Zuzana Dančíková, Transparency International Slovensko:
Posielam tri otázky do článku v SME.
Aké sú podľa Teba výhody a nevýhody uzatvorenia koncesnej zmluvy na 10 rokov (nemocnica sa na dobu 10 rokov zaväzuje odoberať vopred dohodnutý počet jedál, a to i v prípade, že by došlo k zníženiu počtu lôžok či k rušeniu oddelení)? V prípade zníženého odberu nemocnica platí pokutu vo výške fixných nákladov.

Dušan Zachar, INEKO:
Výhody relatívne dlhého koncesného obdobia na takýto predmet obstarávania sú pre nemocnicu v tom, že nemusí na dlhé obdobie podstupovať opakovanú administratívnu záťaž pri verejnom obstarávaní jedla a služieb jedální. Výhodou môže byť aj predvídateľnosť, a tým pádom i ľahšia plánovanosť nákladov v tomto segmente.
Nevýhodou je strata flexibility pri obstarávaní jedla pre nemocnicu, čo môže mať za následok, že nemocnica bude v ďalších rokoch nakupovať stravu za relatívne vyššie ceny, ako by ponúkli v tom období iní dodávatelia. Vstup na trh stravovacích služieb je relatívne jednoduchý a inovácie rýchle, a preto sa dlhým obdobím nemocnica ochudobňuje o možnosť získať v budúcnosti kvalitnejších a lacnejších dodávateľov.

Ako sú podľa Teba výhody a nevýhody modelu, v ktorom nie sú rekonštrukcia priestorov a vybavenie súťažené zvlášť, ale ich dodávateľ realizuje na vlastné náklady, čiže cena sa rozkladá do vysúťažených cien stravy?

Výhodou je, že si víťaz tendra môže podľa vlastných potrieb stavebne upraviť priestory, v ktorých bude dlhé obdobie variť a podávať stravu v nemocnici. Môže to byť vhodný spôsob ako čo najviac zefektívniť kvalitu a procesy pri príprave a výdaji jedla.
Na druhej strane akékoľvek spájanie v zásade veľmi odlišných predmetov obstarávania do jedného tendra prináša takmer vždy obmedzenie súťaživosti a pravdepodobne aj nárast ceny, nakoľko sa do súťaže neprihlásia takí uchádzači, ktorí by vedeli byť konkurencieschopní v samostatných tendroch na stavebné práce a na služby stravovania. Spájaním rôznych predmetov do jedného tendra sa zároveň sťažuje porovnateľnosť cien za jednotlivé predmety obstarávania.

Všetky štyri nemocnice spadajú pod Ministerstvo zdravotníctva SR. Aké kroky by malo podniknúť ministerstvo v súvislosti s týmito zákazkami a aké kroky by malo podniknúť pre efektívne obstarávanie nemocníc vo všeobecnosti?

Ministerstvo zdravotníctva SR ako zriaďovateľ fakultných nemocníc by malo zaviesť pravidelné porovnávanie (benchmarking) cien najčastejšie nakupovaných a najnákladnejších tovarov a služieb štátnymi zariadeniami a ceny na jednom mieste zverejňovať, čím by sa zvýšila cenová transparentnosť a zároveň obmedzil priestor pre výrazne nehospodárne nákupy. MZ SR by zároveň získalo účinný nástroj na posudzovanie a prípadné rušenie predražených alebo inak nevýhodných obstarávaní a zvýšila by sa tiež verejná kontrola a tlak na hospodárne obstarávanie. Ministerstvo by si malo tiež vytvoriť model na sledovanie a následné hĺbkové kontrolovanie nejakým spôsobom podozrivých tendrov, či už ide o tendre s malým počtom uchádzačov, s pochybnými subjektmi, s rôznymi nesúvisiacimi predmetmi obstarávania, s garanciou dlhodobého kontraktu, s podivnými, príliš úzko nastavenými výberovými kritériami diskriminujúcimi ostatných uchádzačov a pod. Aby sa napravili motivácie, treba dokončiť transformáciu štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti a vystaviť ich tvrdým rozpočtovým obmedzeniam (exekúcie, konkurz, predaj), ak budú zle hospodáriť.

Z odpovedí bolo citované 8.12.2014 v článku denníka SME.