O posteľovom fonde v SR

Ján Krempaský, denník SME:
NCZI vydalo publikáciu o Posteľovom fonde na Slovensku. Z publikácie vyplýva pár záverov, ku ktorým mám na Vás otázky:

Od roku 2000 stále klesá počet postelí v našich nemocniciach. Vlani ich bolo 31 728. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov je 5,9. V medzinárodnom porovnaní sme v hornej polovičke rebríčka. Je dobré, že počet postelí klesá? Ak áno, prečo?

Dušan Zachar, INEKO:
Je dobré, že sa kontinuálne uberáme smerom k redukcii akútnych lôžok, keďže sa SR ešte stále radí medzi európske krajiny s ich najväčším počtom. Zároveň je na Slovensku ich obsadenosť stále relatívne nízka – okolo 67%, čím Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými krajinami. Dôvodom na redukciu lôžok je úspora vyplývajúca z vyššej efektívnosti. Mali by sa odstrániť zbytočné a zbytočne dlhé hospitalizácie, a tiež sa vytvára priestor na znižovanie najmä fixných nákladov nemocníc.

Existuje nejaká hraničná hodnota podielu postelí na 100-tisíc obyvateľov, pod ktorú keby počet klesol išlo by to proti nám? Vo Švédsku je napríklad počet postelí na 100-tisíc obyvateľov 2,6.

Pre každú krajinu to bude rozdielne, vyplýva to aj zo zdravotného stavu populácie. Číslo si netrúfnem povedať.

Rovnako medziročne klesá aj počet dní strávených v nemocnici. Minulý rok to bolo osem dní. Je to dobré? Ak áno, prečo?

Ak sa priemerná doba hospitalizácie znižuje a zároveň platí, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá úplne a kvalitne, tak potom to prospieva jednako nemocnici (nižšie náklady, vyššia efektívnosť) a jednako samotnému pacientovi (vyšší komfort, rekonvalescencia v domácom prostredí, nižšie riziko vzniku nemocničných nákaz, skorší návrat do “normálneho” života a pod.).

V rámci regionálnej štatistiky v tabuľkách vyskakujú dva vedľa seba ležiace kraje: bratislavský a trnavský. Bratislavský je v mnohých ukazovateľoch na prvom mieste a Trnavský na poslednom v rámci Slovenska. Napríklad v BA je najviac postelí, najviac hospitalizovaných na 100-tisíc obyvateľov, ľudia v ňom najdlhšie ležia v nemocniciach a pri lôžku je najviac sestier a lekárov. Susedný Trnavský kraj má tohto všetkého najmenej zo všetkých krajov Slovenska. Čím to je podľa Vás spôsobené? Tým, že BA kraj “poskytuje” zdravotnú starostlivosť aj pre ľudí z Trnavského kraja?

Zdravotnícke zariadenia v Bratislave sú často vysokošpecializovanými a koncovými zariadeniami, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť nadregionálneho významu a často do nich chodia pacienti z celého Slovenska. O to častejšie budú preto chodiť do Bratislavy z tohto dôvodu aj pacienti zo susedného kraja, navyše keď môžu využívať dobre rozvinutú cestnú a železničnú infraštruktúru a často sa môžu do nemocnice v Bratislave dostať dokonca rýchlejšie ako do zariadenia vo svojom vlastnom samosprávnom kraji.

Z odpovedí bolo citované 4.10.2014 v článku denníka SME.